I wish 29

Celú cestu naspäť som Harryho pozorne pozorovala pri šoférovaní. Taký rozkošný bol. Ani som si neuvedomila, koľko je už hodín. Bolo pol šiestej večer a mne už v bruchu hrali muzikanti, dosť hlasní na to, aby ich počul Harry.

„Zlato, si hladná?“ opýtal sa ma.

„Tak trocha.“ Odpovedala som, on sa na mňa zahľadel neveriacim pohľadom a ja som dodala: „Dosť.“ Už ma pozná veľmi dobre, neviem mu klamať už ani v takejto blbosti.

„Mamina už bude mať pripravenú večeru. Teda dúfam. A ak nie, pôjdeme do reštaurácie.“ S úsmevom mi povedal Harry a ja som len silno dúfala, aby Anne mala pripravenú večeru, pretože ísľ s Harrry do reštaurácie nebol podľa mňa dobrý nápad. Zase fanúšičky, ktoré ho nenechajú ani poriadne vydýchnuť.

„A čo budeme robiť potom? Teda, keď už budeme u teba?“ opýtala som sa. Harry to bral asi ako narážku na včerajší večer, no ja som bola naozaj zvedavá, čo budeme robiť.

„Neviem, čo by si chcela robiť?“ opýtal sa a čakal, myslím, že presnú odpoveď.

„Neviem. Asi pozerať telku.“ Odpovedala som. Harry sa čudne zadíval. Jasné, robila som si srandu, ale vidieť Harryho výraz, keď som to povedala naozaj stál za to.

„Aha, no tak.. dobre teda.“ Pritakal mi, aj keď na ňom bolo vidno že čakal celkom inú odpoveď. Ja som ho nechala celú cestu v tom, že budeme pozerať na telku, ale bola zábava vidieť ako mu pomaličky klesla nálada. Keď sme konečne odparkovali auto pred domom, vystúpili sme a ja som v kútiku duše dúfala, že večera ja pripravená. A BOLA! Chvalabohu! Včera, keď sme prišli Harry kričal na celý dom, že je doma. Dnes vošiel potichučky, ako keby nechcel, aby ho ktokoľvek počul. Na sporáku boli položené palacinky. Harry  ich zobral, pripravil džem a nutellu. Položil všetko na stôl spolu s taniermi a zasadol na stoličku.

„Z džemom alebo nutellou?“ opýtal sa.

„Nutella.“  Odpovedala som mu a on mi začal natierať palacinky. Taký ňuňu bol.

„Tak nech sa páči.“ Podal mi palacinky perfektne pripravené ako pre princeznú.

„Vďaka. A teraz ja tebe.“  Povedala som a podala som mu už rovno urobené palacinky, také ako ich mal najradšej. Kopa džemu.

„Vďaka, Mel. Tak aký film si to ideme pozrieť?“ opýtal sa nakoniec.

„Prestaň, hlupáčik. Posledná noc s tebou pred tvojim dlhým turné. Naozaj si myslíš, že ma trápi nejaký film.“

„Ale nie, kľudne  si môžeme niečo pozrieť.“ Povedal Harry, čo ma akosi prekvapilo.

„Ty chceš?“

„Áno.“ Povedal Harry. Nepovedal to urazene, on to myslel vážne.

(Z Harryho pohľadu)

Prečo práve dnes? Posledný večer s ňou a mňa musí tak strašne bolieť brucho. Bože Harry, ty debil prečo si sa na obec musel tak prežierať?

„Tak aký?“ opýtal som sa, keď Mel neodpovedala.

„Čo ja viem, myslela som že budeme robiť niečo iné, nepripravovala som si to.“ Povedala a znela akosi čudne. Ale ako jej to mám vysvetliť? Zjedol som len jednu palacinku, viac som naozaj nemohol. Podvíhal som sa od stola a začal som pratať.

„Tak teda ten film nemusíme pozerať.“ Povedal som a Mel sa hneď pozdvihla nálada a tak som dodal: „Môžeme si pustiť hudbu a len tak sa rozprávať.“

„To znie lepšie, ale aj tak to nie je to pravé.“ Odvetila mi. „Ale no tak Harry, stále si taký zvodný, máme poslednú noc. Naozaj myslíš na hudbu?“ dodala.

„Hneď som späť.“ Povedal som a rozbehol som sa na wecko. Brucho ma nenormálne bolelo, kŕče stúpali a na záchode zo mňa vystrelilo ako z bomby. Doriti, ako jej to poviem? Nepoviem? Prečo dnes?!

(Z pohľadu Mel)

To čo je s ním? Keď mám konečne náladu, on chce počúvať hudbu? Sa mu to včera nepáčilo? Hlavou mi prechádzalo milión otázok bez odpovedí. Harry bol akosi podozrivo dlho preč, tak som vyšla hore po schodoch do jeho izby. Stihla som sa už aj osprchovať a Harryho ešte stále nebolo. A tak som len čakala, čakala, čakala... až som napokon zaspala.

„Spíš?“ spýtal sa Harry keď otvoril dvere.

„Deje sa niečo, Harry?“

„Nie, všetko je... v pohode.“ Usmial sa.

„Tak.. čo teraz?“

„Tak pustím Coldplay.“

„Naozaj ideme počúvať hudbu?“ opýtala som sa neveriacky.

„Uhmm.“ Prikývol. „Prepáč, ale dnes to nepôjde inak.“

„Fajn.“ Odvrkla som a ľahla si do postele. Harry spustil pesničky a ľahol si ku mne. Vždy, keď som sa k nemu snažila priblížiť, odtiahol sa, akoby som mu niečo spravila. Po nejakom desiatom pokuse som sa prestala snažiť a zavrela som oči. Harry sa vkuse premetoval zo strany na stranu.

Celú noc si niekam odskakoval, teda on to tak nazýval. Po neviem koľkom raze som to už nevydržala a musela som mu niečo povedať.

„Harry, čo sa deje? Nechceš byť pri mne? Znervózňujem ťa alebo čo?“

„Nie, Mel. Ty za to nemôžeš. Ja.. je to trápne, nechcem o tom hovoriť.“ Odpovedal.

„Trápne? Ale no tak, nenaťahuj ma.“

„Je príliš.. intímne.“

„Intímne?“ vyhŕkla som

(Z pohľadu Harryho)

Taký trapas bože.

„Mel, prosím, nechajme to tak.“ Poprosil som ju.

„Ale ja to nechcem nechať tak. Však je chyba niekde vo mne? Ale veď čo som spravila?“ obviňovala sa.

„Prisahám, že ty s tým nemáš nič spoločné.“ Odpovedal som jej a dúfal som, že sa prestane pýtať.

„Tak? Kde je chyba?“

„Ale Mel, no tak. Nechaj to tak prosím.“ Snažil som sa ju odhovoriť. No ona sa na mňa len zadívala tým jej zvedavým pohľadom a ja som už vedel,  že jej to budem musieť nejako povedať.

„Nebuď tvrdohlavá.“ Povedal som jej.

„Ale tak..“ nepočul som ju, čo povedal ďalej, pretože som zase musel odísť na záchod.

„Na! To máš za to, že si nenažranec.“ Vyčítal som si. A zase som tam sedel  asi 15 minút. Tak ja keby som bol na mieste Mel, asi by som sa na to vykašľal a spal. Ale ona nie. Ona ma čakala s vyčítavým pohľadom.

„Takže?“ pozrela na mňa.

„Mel, no taaaaak.“ Prosebne som na ňu pozrel.

„Nie! Neľahnem si kým mi nepovieš, čo sa deje. A ty si neľahneš tiež, miláčik!“

„Mel...“

„Hneď! Povedz mi čo sa ti robí!“

Zhlboka som sa nadýchol a vyklopil som to.

„Mel, mám proste hnačku.“ Zahanbene som jej povedal a ona sa začala nekontrolovateľne smiať.