I wish 10

No :) tak dnes pre zmenu trochu skôr :) dnes mám v pláne pár vecí, tak by som to sem nestihla pridať :) Dúfam že sa bude páčiť. Ďalej chcem poďakovať za vašu návštevnosť, ste skvelí. Naozaj to píšem veľmi rada a som šťastná, keď mi napíšete, že sa Vám to páči. :) Cez víkend sem pridám po viac častí, teda ak budete chcieť. Zatiaľ vám prajem príjemné čítanie <3

V tom momente som nevedela, čo mám robiť. Srdce sa roztĺklo viac ako hocikedy pred tým. Bože môj, ten chalan. Bol dokonalý. Vlasy mal presne tak, ako na všetkých mojich plagátoch, dokonale upravené, kučeravé. Tak toto buď bol zase jeden s tých mojich snov, alebo sa mi práve splnil sen na záchodoch.

Prebudila som sa. Myslela som si už, že to čo sa stalo bol zase sen.

„Hello baby, how are you?“ povedal hlas. Nádherný hlas. Nezostávalo mi nič iné ako odpovedať. Anglicky.

„I’m okay, but. What’s happened?“

„Oh, guys! She’s fuc*ing perfect!“ skríkol ktosi.

„Zayn, please.“

V momente som sa podvíhala z postele.

„Oh, my, GOD!“ vykríkla som. Okolo mňa stáli piati chalani. Piati najdokonalejší chalani. Chalani z One Direction. Takže to predsa len nebol sen. Bola to skutočnosť. Podišiel ku mne najkrajší z nich. Spoznala som ho hneď ako som ho videla. Takže Harry.

„Ahoj, aj by sme sa ti predstavili, ale ak dobre vidím, poznáš nás.“ Povedal mi potichu Harry po anglicky s tým jeho úsmevom.

„Wait. Please, just a second.“ Zamrmlala som.

„Takže, čo sa to teda stalo?“ opýtala som sa. Nebudem vám za každou vetou písať, že to bolo v angličtine. Myslím že je každému jasné, že keby som povedala čoby len jedno slovo v slovenčine, asi by na mňa pozerali dosť vyhúkane.

„Tak, to by som tiež rád vedel. Harry ťa tu doniesol. Dobre, zavolal jedného z tých nabúchancov z pred vchodu, lebo on je trošinku slabučký.“ Robil si srandu Louis.

„Mlč!“ skríkol Harry na obranu a hneď po ňom skočil. Keď konečne skončili, Harry mi začal vysvetľovať.

„No. Takže. Myslím, že si šla na wecko, ale akosi mám pocit že si si pomýlila  dvere. Vošla si na záchody pre zamestnaných. Kde som bol práve vtedy ja. Začala si si spievať našu pesničku, čo ma dostalo a musel som sa pridať. Ty si ma videla, skríkla si a odpadla.“

„Aha, takže takto sa to stalo. Preboha Harry, hovoríš to, ako keby to bolo všedné stretnutie. No ja mám len jednu otázku. Prečo si ju doniesol sem, keď si ju mohol odviezť hocikam inak?“ uštipačne poznamenal Niall.

„Dobre, je pravda, že si sa mi veľmi zapáčila. Vyzerala si veľmi placho.“ Povedal Harry a neviem prečo, začervenal sa.

„No, ja myslím, že by som mala ísť. Ako vidím, jediný človek, ktorý ma tu celkom chcel bol Harry, ale to je menšina. Ale predsa len, neodídem bez podpisov.“ Povedala som s úsmevom. Snažila som sa zakryť nervozitu a tak trochu aj sklamanie. Myslela som si, že sú to fajn chalani. Ale ako som si všimla, Harry ma tam doniesol len z ľútosti a ostatní ma chceli čo najskôr odpratať preč. Podpísali sa mi.

O 5 minút som vychádzala von. Harry mi ukázal, kde sú dvere a kadiaľ mám ísť, no zrazu ho schmatol jeden s chalanov a ja som rozmýšľala len nad tým, ako čo najskôr nájsť Danielu. Takže toto mal byť ten môj splnený sen? Takto to má skončiť? Zosmutnela som. Predstavovala som si to úplne inak. Keď som konečne našla Danielu, myslela som, že ma zavraždí.

„Kde si preboha bola? Vieš ako som sa bála? Hľadala som ťa na babských weckach, ale nikde som ťa nevedela nájsť.“ Kričala po mne.

„Prepáč mi to, prosím ťa. Ja.. nechcela som.“ Rozmýšľala som, či jej mám povedať môj príbeh. Ale rozhodla som sa, že si to nechám pre seba.

V kabelke som si našla podpisy od všetkých členov skupiny. Na každej bolo napísané len „z lásky venuje“ a podpis. Až na tej od Louisa. Tam stálo: „Pre babu, ktorú k nám doniesol Harry z lásky venuje Louis.“ Zaujímavé. Keď som si skontrolovala, či mám všetky veci, rozhodli sme sa s Dan, že pôjdeme. Aj tak, bolo už pol dvanástej. Takmer polnoc.

Pri východe stál jeden obrovský chlap, ktorý sa ku mne ozval: „Poďte so mnou, prosím Vás.“

„Ale prečo, nič som nespravila!“ odporovala som mu.

„Len poďte.“ Prehovoril na mňa hrubým hlasom. „Vy môžete počkať tu.“ Ukázal na Dan, ktorá v momente skočila. „A ju mám nechať ísť samu? Tak na to zabudnite!“ vykríkla Dan veľmi nahnevane a pustila sa za nami.

„Ale ja som naozaj nič nespravila. Neviem, čo odo mňa chcete!“ bránila som sa. Prešli sme celým klubom, až napokon chlap otvoril dvere na akejsi miestnosti a povedal. „Len tam choďte a čakajte.“

Zavreli sa dvere. Stála som v prázdnej  miestnosti. Nič tam nebolo, len okno a nejaké ďalšie dvere, no nevedela som, kam viedli. Zrazu sa otvorili.