I wish 24

Tak, snažila som sa pridať sem ešte jednu. :) I love you. :*) a ešte že je to venované Silvinke, ktorá je vďaka tejto poviedke veľký čitateľ. Love you, SIL <3 máš krásnu tapetu :)

(Z pohľadu Harryho)

„Halooooooo.“ Vytrhol ma zo zamyslenia Zayn, ktorý vošiel do mojej izby.

„Čo?“ nahnevane som sa spýtal, ale keď som si ho všimol.. „Prepáč, zlý deň.“

„Myslíš, že neviem. A ako si si určite  na mne všimol, tiež som ho nemala najlepší.“ Pousmial sa a ukázal na jeho tvár.

„Prepáč, prosím ťa. Ja.. nechcel som. Bol som nahnevaný. Som idiot.“

„Nie si idiot, ale tak zase vysvetliť si si to nechať mohol, čo je pravda, je pravda.“

„Vďaka, Zayn. Za všetko. Nebudem menovať, lebo by som to musel hovoriť veľmi dlho. Vďaka za to, že si.“ Povedal som mu a bratsky som ho objal.

V tom niekto zaklopal na dvere a ja som v kútiku duše dúfal, že sa mel vrátila, ale bohužiaľ, nie. Bola to Daniela.

„Hey!“ pozdravila sa nám obidvom. Zayn ju hneď objal a pobozkal. Myslel som si, že pôjdu, ale akosi sa usalašili na mojej posteli. Pozeral som na nich vyhúkaným pohľadom, ale akosi nezaberalo.

„Takže, ty žiarlivec, vysvetli mi čo tej mojej super spolubývajúcej je?“ vyskočila na mňa Daniela.

„To by si mala vedieť ty. Ty si jej najlepšia priateľka.“

„Myslíš si, že od nej vyzvedám, ako títo tu od teba.“ Zasmiala sa a jemne pohladila Zayna.

„Nič sa nestalo. Som proste debil. Ale vieš čo ma štve, že to neviem zmeniť.“

„Veď bež za ňou. Je sama v izbe. Myslíš, že ona je rada, že je medzi vami koniec. Harry, poznám ju dosť dlho na to, aby som vedela posúdiť, kedy je šťastná a kedy nie. Vieš čo, toto bol jej sen. Stretnúť presne teba, byť s tebou. Nemyslíš, že sa to končí príliš rýchlo?“ rozprávala mi Daniela do duše.

„Myslíš, že keby som prišiel, nevyhodila by ma?“

„Vieš čo, neviem, či to čo teraz spravím je správne ale..“ hovorila a začala čosi hrabať v taške. „tu máš. Vezmi si ich rýchlo, kým si to nerozmyslím. Možno už bude spať.“ Dohovorila a podala mi kľúče.

„Tie sú od izby?“ opýtal som sa najprv nechápavo.

„Tomu ver, tak bež.“

„Zbožňujem ťa. Vďaka.“

„Heeeeej, ona je moja čaja!“ smial sa Zayn. Ja som ho len pobúchal po chrbte a vyletel z dverí.

„Hej, ty kde zase ideš?“ kričali na mňa chalani, no ja som ich maximálne ignoroval.

Hneď som stál pred dverami ich izby. Premýšľal som. Zaklopať? Nezaklopať? No keď som začul akési hlasy znejúce z chodby, okamžite som odomykal dvere.

Ležala tam. Spala. Taká bezbranná, krásna. Nevedel som, čo robiť. Čo keď som práve teraz urobil chybu? Potichučky som sa priplazil k jej posteli, no sako sa mi zachytilo a jej rádiobudík, ktorý mala položený na nočnom stolíku pri posteli a samozrejme, že spadol. Narobil rachot, ktorý by zobudil aj mŕtveho. Mel sa v momente strhla a prebrala. Slza jej stekala po tvári, no ona si to možno neuvedomovala. Otvorila oči a keď ma videla, tvár jej skamenela.

„Čo tu robíš?“ opýtala sa ma zaspatým hlasom.

„Vieš.. Mel..“ nevedel som sa vykoktať.

„Harry, prečo to robíš ťažším, ako to je? Rád mi ubližuješ?“

„Mel, ja nechcem robiť nič ťažším. Ja nechcem žiaden koniec. Prepáč, bol som hlupák, ale aj ja mám srdce. A niekto mi ho ukradol, ale ako vidím, akosi sa o to nestará.“

„Harry, nám je to tak proste dané. My spolu nesmieme byť. Ja som obyčajná študentka zo Slovenska a ty si veľká hviezda z Anglicka. Nie sme si súdení. A ty to dobre vieš. Preto to chcem ukončiť skôr, ako to bude ešte vážnejšie.“ Hovorila Mel, no v hlase som jej cítil tú obrovskú hrču, ktorá jej bránila rozprávať.

„Mne je jedno, či si zo Slovenka, Bulharska alebo pre mňa za mňa aj z Ruska. Mel, si dievča, do ktorého som sa zamiloval hneď, keď som ťa uvidel.  Si konečne normálne dievča a nie nejaká, ktorá by mi mohla byť matkou. Dobre vieš, čo vravím.“ Pomaly som jej vravel, no keď anni po dvoch minútach nič nevravela, dodal som: „I love you.“

„I love you, too.“ So slzami vyskočila z postele a objala ma.

(Z pohľadu Mel)

Zase sme tam, kde sme boli. Takže máme tri dni? Fajn, budú to tri dni, na ktoré nikdy nezabudnem. Ja si z nich také dni spravím. Ľahla som si späť so postele a zavolala som k sebe aj Harryho. Ležal pri mne, hlavu som mala položenú na jeho hrudi. Cítila som sa tak dobre, až som sa bála, že toto zase skončí.

„I've never had the words to say,But now I'm asking you to stay,For a little while inside my arms, And as you close your eyes tonight
I pray that you will see the light, That's shining from the stars above“ začal mi Harry potichučky spievať úryvok z ich pesničky More Than This.

„ Aké máme plány na tieto tri dni?“ spýtala som sa ho šťastno smutne.

„Nechaj sa prekvapiť.“ Povedal a pobozkal ma. „Ale ver tomu, že na nich nezabudneš do nášho najbližšieho stretnutia.