Zrazu sme sa už ocitli na tom úžasnom červenom poschodovom autobuse, ktorý som videla iba vo filmoch. Nevedela som, či sa mám s Harrym držať za ruku, alebo nie. Či ho mám pobozkať, alebo čo. Toto je prvý chalan, ktorého som predstavila môjmu otcovi. A ako som sa tak pozerala na Zayna a Danielu, videla som na nich že sú dosť nervózni z prítomnosti môjho otca. Toto bude ešte veľmi zaujímavý deň.
Už sme sedeli štvrtú hodinu na autobuse, Harrymu sa ústa nezastavili, ale ako som si všimla, bolo to dobré, pretože si s Anne a s ockom veľmi dobre rozumel. A ak sa náhodou v niečom nezhodli, Harry sa prispôsobil ockovi, čo mu maximálne vyhovovalo. Teda ockovi, samozrejme. S Anne sa rozprával celý čas o tom, aké je to nechodiť s deťmi do škôlky, aké je to byť takmer vždy doma, pýtal sa jej čo robí rada. Keď na poslednú otázku odpovedala, že rada kreslí, musela mu sľúbiť, že nakreslí niečo aj pre ňho. Harry musel mať deti naozaj rád, lebo to s nimi naozaj vedel. Teda aspoň to tak vyzeralo. Zayn narozdiel od Harryho bol trocha tichšie. Dobre, tak trocha viac. Ale on nemusel na nikoho zapôsobiť. Snažil sa rozprávať sa len s Danielou, občas prehodil slovo - dva s Harrym, ale inak len stál a pozeral si okolie.
„Pozri, Mel. Toto je jeden s mojich obľúbených klubov. Každý piatok sa tam koná nejaká párty, ktorá je na niečo zameraná. Tento piatok, teda zajtra by mala mať názov „friendsparty“. Ale o dva týždne by tam mala byť párty pre zamilovaných.“ Informoval ma a pozrel sa na mňa, akoby chcel aby som s ním na tú o dva týždne šla. Alebo na túto?
„To je milé. Ale ja sa sem sama určite nedostanem. V Londýne poznám akurát zastávku na ulici, kde je hotel a klub oproti hotela. Takže?“
„Mel, prosím ťa. Dobre vieš, že tam chcem ísť s tebou. Samú by som ťa tam nepustil, dobre to vieš.“ Povedal mi Harry.
„Takže takto to teda je.“ Podišla som k nemu a objala ho okolo krku. „ A so mnou chceš ísť na tú „friendsparty“? pýtala som sa provokatívne.
„Snáď si nemyslíš, že na tú o dva týždne?“ pokračoval Harry v mojej načatej provokácii.
„Ok. Tak s tým súhlasím.“ Dopovedala som a Harry na mňa vyvalil oči.
„Meeeeeeeeel! Jasné že pôjde ma tú ďalšiu! Zajtra ťa vezmem inam. Samozrejme, ak to tvoj otec dovolí.“ Zmenil hlas tónu a obaja sme sa na ocka pozreli psími očami.
„Harry, prisahám ti, že ak sa jej niečo stane, neručím za seba. A ty jej skús nejak ublížiť, prisahám, že sa neovládnem. Dávaj na ňu obrovský pozor.“ Povedal s vážnosťou v hlase ocko a dodal: „A ty Zayn. Daniela síce nie je moja dcéra, ale mám ju veľmi rád. Takže aj teba upozorňujem, že aj sa jej niečo stane, neručím za seba.“
Ako prvý sa k tomuto ozval Harry: „Pán Lesy, prisahám vám, že dám na vašu dcéru pozor. Neodpustil by som si, keby sa jej niečo stalo mojou vinou.“ Povedal a privinul si ma bližšie.
A neskôr sa ozval Zayn: „Pane, snáď si nemyslíte, že by som niečo spravil niekomu, ako je Dan. Určite nie naschvál.“ Odpovedal ockovi a stisol Daniele ruku, ktorá ho opätovne pobozkala.
Pre ocka to síce nebol najlepší pohľad, ako som si všimla, ale bolo na ňom vidno, že je rád. Máme najlepších chalanov na svete! Harry si po 15 minút rozprávania sa s mojim otcom sadol vedľa mňa. Ja som si to takmer nevšimla, lebo som bola akási zamyslená.
„Deje sa niečo?“ opýtal sa ma, keď si sadol.
„Nie, malo by sa niečo diať?“ odpovedala som mu otázkou.
„To sa práve snažím zistiť.“
„Nič sa nedeje. Len som trochu unavená. A strašne hladná.“ Zasmiala som sa.
„Tak, kam by si chcela ísť jesť? Do čínskej, talianskej alebo akej reštaurácie?“ opýtal sa.
„ A čo takto, keby sme sa vrátili a najeme sa v hoteli, v ktorom máme zaplatené obedy?“
„Tak to určite nie. Chcem vás niekam pozvať, ale zatiaľ neviem, čo máš rada, preto sa pýtam.Využi to, neskôr sa už pýtať nebudem.“ Zamietol moju možnosť hneď ako ju počul.
„Harry. Nechcem aby si ma pozýval do najdrahších reštaurácií v Londýne. Ja viem, že na to máš, ale ja to naozaj nechcem. Necítim sa dobre, keď viem, že za mňa všetko platíš.“
„Miláčik, ale to takto chcem. Nechcem, aby si si platila sama.“ Povedal Harry a nasadil ten jeho pohľad, na ktorý sa nedá povedať nie. Tak teda oznámil ostatným, že sa pôjdeme najesť niekam, ale ešte nevieme kam, takže nech zatiaľ niečo vymyslia. Samozrejme malá Anne navrhla taliansku kuchyňu, pretože tam majú pizzu. Tak sme sa jej teda prispôsobili.
Anne vybrala typ, Harry presnú reštauráciu, pretože talianska kuchyňa bola jeho obľúbená. Samozrejme vybral najdrahšiu. To bol celý Harry.
„Čo vám môžem ponúknuť?“ milo sa spýtala čašníčka.
„Ja by som si dal to, čo obyčajne.“ Povedal Harry. Asi tu chodil dosť často. My sme sa s Dan zatiaľ dohadovali, akú pizzu si dáme na polovicu, pretože celá je dosť veľká. Teda aspoň na mňa.
„Ja by som poprosil jednu pizzu s klobásou.“ Vybral si ocko.
„Ja si prosím jednu detskú pizzu.“ Poprosila Anne. Mala by to byť pizza so šunkou, kukuricou a syrom. Polovičná porcia. Zayn si zobral akési cestoviny so syrom, alebo niečo také. Nerozumela sommu, pretože povedal presný názov toho jedla.
„Tak a my dve si prosíme šunkovú. A na polovicu si prosíme šampiňóny.“ Povedala som. Ledva som sa vykoktala, lebo som nevedela, ako jej mám vysvetliť čo my vlastne chceme.
„Takže vy dve chcete jednu pizzu spolu a chcete posypať šampiňónmi len polovicu, áno?“ uisťovala sa čašníčka. Prikývli sme.
Harry sa pritiahol bližšie ku mne. „To ti má akože stačiť? Najedz na normálne.“ Pošepkal mi.
„Zlato, možno tak nevyzerám, ale mne to naozaj stačí.“ Nenápadne som poukázala na moju otrasnú postavu.
„Toto od teba už nikdy v živote nechcem počuť. Si nádherná taká, aká si. Vyzeráš skvelo.“ Toto bolo prvý krát, čo sa Harry rozčúlil.
„Prepáč?“ váhavo som sa opýtala.
„Mel, tu nejde o mňa, ale o teba. Nechápem, ako môžeš práve ty povedať niečo také.“
„Dobre, nechajme túto tému. Jednoducho mi to stačí a bodka.“ Zakončila som a Harry na to už nič nepovedal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára