Venované Adrienne :)* ktorá sa šla lyžovať a odomňa chcela, aby tu bola ďalšia časť, kým príde domov :)
„Povedz mi niečo o sebe, Mel. Čo máš rada? Aké máš zaľuby?“ pospytoval sa Harry.
„Vieš, to je nadlho. Všetko.“ Pousmiala som sa a odpovedala mu.
„To je v poriadku. Práve máme..“ pozrel sa na hodinky. „ešte štyri hodiny a tridsaťsedem minút.“ Vyzeral tak krásne keď to hovoril. Myslela som, že to je naozaj len sen. Krásny sen, ale predsa len sen.
„Ach ty...“ povedala som a začala som mu rozprávať. „No takže. Keď som mala 11, moja mama mi zomrela. Ale mám otca, ktorý je skvelý, stará si výborne o mňa aj moju malú sestričku. Ona má štyri roky, ale nie je ako hocijaké dieťa. Vieš, ona je chorá, vážne chorá. Nechodí ani do škôlky, ale občas mám pocit, že je inteligentnejšia ako hociktoré iné deti. Ja mám 16 rokov, pochádzam zo Slovenska (po tomto sa Harry zatváril, ako keby som vravela o Narnii) Chodím do školy na gymnázium v Košiciach. A záľuby ..hmm.. to bude asi počúvanie vašej hudby, rada nakupujem, chodím von, čítam knihy. Na twitter alebo podobné sociálne siete chodím strašne málo. A teraz je rad na tebe.“ Keď som dopovedala, bola som strašne zvedavá, čo mi povie on. V časopisoch, na nete a vlastne všade, kde sa dalo som o ňom čítala fakty z prítomnosti. Ale čo jeho minulosť? Zadívala som sa na ňho a on spustil: No, tak ja som mal dobrý život. Mám jednu sestru, staršiu. Mám oboch rodičov, vďakabohu. Moju maminu milujem nadovšetko na svete. Hobby? To je pre mňa určite hudba. Mám rád aj knihy, rád chodím von, potom vystrájam somariny. Som normálny 18-ročný chalan, taký, ako každý iný na svete.“
„Až na to, že máš lepšie vlasy.“ Doplnila som ho a spoločne sme sa zasmiali.
„Harry, smiem otázku?“ spýtala som sa po chvíľke.
„No jasné, pre teba všetko.“ Odpovedal a zadíval sa na mňa.
„Prečo si ma vzal von? Prečo si ma vôbec niekde vzal? Som obyčajné dievča a hviezdy by nemali chodiť von so svojimi fanúšičkami.“
(Z pohľadu Harryho)
„Nie si obyčajné dievča, Mel. Si to najneobyčajnejšie dievča, aké som kedy videl. A dôvod na to aby som ťa niekam vzal, nemám. Neviem. Ja som to proste chcel urobiť. Hneď ako som ťa prvý krát videl som vedel, že ty si tá osoba, ktorú som hľadal.“ Povedal som jej to. Hovorilo sa mi to ťažšie než čokoľvek na svete, ale musel som. Mel na mňa len tak pozerala. Ja už neviem, čo jej mám povedať.
„Harry, ja nechcem, aby si zo mňa spravil hlupaňu. Toto hovoríš každej, však?!"
Uuuf. Tak toto zabolelo. Ja jej tu vylejem celé svoje srdce a ona mi povie toto? A čo teraz?
„Mel, tak to nie je. Neviem ti to opísať, ale ja ťa neberiem len ako fanúšičku. A možno to osud tak chcel, aby sme sa stretli na tých záchodoch. Možno niekto tam hore chce, aby som bol s tebou. Ja.. Mel, ja.. ĽÚBIM ŤA.
(Z pohľadu Mel)
Pozerala som naň s otvorenými ústami. Ešte že som nemala nič v rukách, lebo by mi určite všetko vypadlo. A čo mám teraz povedať ja? Toto sa mi snívalo v tom najkrajšom sne. Dnes je to realita a ja neviem, čo povedať. Ja.. neviem ako sa to stalo ale povedala som „Aj ja teba...“ Neviem prečo som to povedala, ale proste to zo mňa vyšlo.
Nasledujúce dva a pol hodiny sme chodili po Londýne. Ukázal mi nádherné miesta, o ktorých som kedysi len snívala. Bolo to také nádherné, že to snáď ani nemohla byť pravda. Rozprávali sme sa o každej jednej veci, ktorá nás napadla. Nesprával sa ako žiadna celebrita. Keď bol so mnou, bol to proste Harry. Normálny chalan, žiadna hviezda. No došlo presne na tú tému, ktorou som si nechcela pokaziť deň. Náš deň.
„Mel, ja viem, že nie je najlepšia chvíľa, aby som sa to pýtal, ale.. ty tu asi nezostávaš bývať však?“ spýtal sa ma, keď sme kráčal ruka v ruke parkom.
„Och, prečo to kazíš, Harry?“
„Prepáč mi to, prosím ťa. Ale čo bude so mnou, keď odídeš? Čo bude s nami?“ smutne na mňa pozeral.
„Ja neviem, honey. Prosím ťa, neriešme to. Dnes je 24. Júl, čo znamená že máme ešte mesiac a päť dní do môjho odchodu. Veď uvidíš, stratíš pri mne nervy.“ Snažila som sa to obrátiť na srandu, ale nedarilo sa.
Harry sa len pousmial a vlepil mi bozk na líce. Mohol to byť krásny deň, keby nás netretli žiadni hlúpi novinári. Rozbehli sa za nami, videla som len silné blesky z každej strany.
„Mel, ja.. môžem im potvrdiť náš vzťah, alebo to chceš uchovať v tajnosti?“ pošepol mi Harry, keď sa k nám novinári približovali.
„Harry, my vlastne oficiálne spolu ani nie sme, radšej to ešte nechajme tak. Ledva sme sa spoznali. Povedz im, že som len nejaká tvoja dávna kamarátka, alebo niečo podobné.“
A tak sa aj stalo. Harry povedal pred kamerami, že som jeho bývalá najlepšia priateľka, ktorá ho prišla navštíviť, ale že medzi nami nič nie je. Začali vyzvedať ďalej, ale on ich odmietol. Proste povedal, že nemá čas sa im venovať, pretože ja odchádzam za krátky čas. Odišli sme od nich.
„Ani si nevieš predstaviť, ako ťažko sa mi vravelo o tebe ako o kamarátke.“ Povedal Harry, keď sme novinárov konečne striasli.
„No, mne sa to tiež nepočúvalo najpríjemnejšie, ale, ešte si sa ma nespýtal, či s tebou chcem chodiť. Takže prakticky spolu naozaj nie sme.“
„Takže asi viem, čo odomňa teraz čakáš.“ Postavil sa predo mňa. „Melanie Lesyová, chcela by si so mnou chodiť?“ Bol taký krásny, keď to hovoril.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára