I wish 16

Teraz som sa nebála už ničoho. Harry bol pri mne, držal ma. Akoby všetko zlé odletelo niekam preč.

„No vidíš, dalo sa to aj bez sĺz.“ Prihovoril sa mi Harry ma konci filmu.

(Z Harryho pohľadu)

Ležala pri mne. Bola taká bezbranná. Bola celkom iná ako tie, s ktorými som bol. Konečne som si uvedomil, že nepotrebujem nijakú inú. K životu nepotrebujem nič iné, len JU. Nič mi v tejto chvíli nechýbalo. Nechcel som, aby prišla chvíľa, keď Daniela so Zaynom otvoria dvere a ja budem musieť odísť. Chcel by som takto ostať až do smrti. Always and forever.

„Koľko je hodín?“ opýtala sa ma.

„Počkaj chvíľku, pozriem sa. Už je pol dvanástej.“ Fuuha ako rýchlo to prešlo. Už budem musieť odísť, aj keď nechcem.

„Oo bože, už som brutálne unavená. S ockom sme chodili po Londýne snáď štyri hodiny, prišla som sem a hneď sme s Danielou leteli za vami. S tebou som prešla ani neviem kolľko kilometrov, ale neľutujem to. Mala by som ísť spať.“ Bola taká roztomilá keď to vravela. Som do nej blázon. Celkom určite.

„Asi by som mal ísť. Zajtra sa vidíme?“ spýtal som sa jej ešte pred odchodom.

„Harry, prepáč, ale už naozaj musím spať. Jasné, že sa vidíme. Počkaj, dám ti číslo. Zavolaj mi hocikedy. Ale upozorňujem ťa, môj ocko bude určite chcieť ísť niekam. Zbožňuje obzeranie pamiatok.“ Povedala som mu a napísala som mu do jeho IPhonu moje číslo, zatiaľ čo on písal do mojho to jeho.

„Mel, a čo keby som šiel s vami? Pokiaľ to nebude tebe alebo tvojmu otcovi prekážať. Mohol by som vám poukazovať pár miest, ktoré nie sú na hocijakej turistickej mape.“

„To znie dobre. Ale Harry, ty chceš povedať môjmu otcovi o nás dvoch? Nie je to priskoro? Sme spolu práve šesť hodín.“ Odpovedala mi na moju ponuku Mel.

„Mel, pochop to. Pre mňa to nie je priskoro. Milujem ťa a nepotrebujem to skrývať. Pre novinármi, tvojim otcom, mojimi rodičmi – pred nikým. Chcem aby celý svet vedel, že ty si tá, ktorú chcem.“ Zveril som sa jej.

„Ľúbim ťa.“ Povedala a slza jej stekala po tvári. Prišiel som k nej, zotrel som jej ju. Objal ju, najviac, ako som len vedel.

„Ja teba viac. Oveľa viac.“ Povedal som jej a pobozkal ju. V túto chvíľu som vedel, že ma od nej neodlúči nič na svete. Nedovolím to.

(z pohľadu Mel)

Asi som sa naozaj zamilovala. Aj keď je to práve 24 hodín, čo ho poznám.

„Dobre teda, už by si naozaj mal ísť. Zajtra ráno, ako poznám ocka, asi okolo pol desiatej ráno zasa niekam. Tak ak teda chceš, príď sem.“ Povedala som mu ešte.

„O deviatej ma tu máš. Teda dobrú noc. A krásne sníčky o mne.“ Povedal nakoniec a pobozkal ma.

„Ahoj zlatko. Aj tebe.“ Povedala som mu a bozk som mu opätovala. Potom odišiel. Ja som zbehla ešte do sprchy, odlíčila som sa a vbehla do postele. Nasadila slúchatká, hrala mi pesnička More than this a keď som tam začula Harryho hlas, nedokázala som uveriť že ho zajtra zas uvidím. Budem ho môcť objať, pobozkať. Zaspávalo sa mi len veľmi ťažko, po dnešnom dni, no nakoniec sa mi to podarilo. Ešte som sa o chvíľku na to prebrala, ale to len preto, pretože prišla naspäť Daniela, ale vôbec som ju nevnímala a zaspala som znova.

(z Harryho pohľadu)

Nechcel som odísť, ale musel som. Mala pravdu, chodíme spolu ledva pol dňa, nemohol som tam predsa ostať cez noc, aj keď.. NIE! Pekne pôjdem späť k chalanom, dám sprchu a pôjdem spať. Zajtra musím byť fit. Predsa len, nie každý deňsa zoznamujem s otcom môjho dievčaťa. Dievčaťa, ktoré milujem.