Pokračovať? :(

Prosím,skôr než tento príspevok vypnete,prečítajte si ho.Veľmi prosím.Takže.Povedzte mi prosím.Má ešte zmysel pokračovať v písaní? :( Už je to tretí deň čo ste mi nenapísali ani jeden komentár a ja svoj sľub držím.Písala som že ku každej časti chcem aspoň jeden komentár inak nebudem písať,ale predsa len aj keď nebol žiadny komentár k 15 som napísala a publikovala 16.Ale teraz to napíšem takto:ak to chcete ďalej čítať a chcete aby som ďalej písala,napíšte k tomuto môjmu príspevku komentár.Všetci čo chcete čítať ďalej ho napíšte a ja sa rozhodnem podľa počtu komentárov či pokračovať alebo nie.Máte čas do zajtra.Prepáčte nechcem byť hnusná,ale keď vidím že asi o to nikto nemá záujem,nebudem pokračovať.Chcem pokračovať,ale nemôžem pokiaľ neviem či o to stojíte.I am sorry :( Teraz je vo vašich rukách,či budem s poviedkou pokračovať *Lili*

Hope Dies Last-16.časť

16.časť.Ale som dosť sklamaná,pretože ste mi k 15. nedali ani jeden komentár ale to nevadí.Verím že ho ta ešte niekto dá :) Ale potom by som už nemala čas písať preto to píšem teraz.Nezabudnite dať komentár ak zajtra chcete ďalšiu časť *Lili* Hope like it :**


Nejako sme trafili späť na vykopávky a ako sme predpokladali všetci na nás už nedočkavo čakali."Dievčatá,kde ste toľko boli?Práca v plnom prúde a vy nikde"povedal Oli a smial sa."Prepáčte,ešte to tu tak nepoznáme.Zdržali sme sa"o incidente s celebritou sme radšej nehovorili.Viem si predstaviť reakciu takého Oliho alebo Kyla keby sme to povedali.Boli to strašné milí chlapci a chlapi.Hneď po prvom strávenom dni s nimi som sa cítila ako v rodine.Ako doma.Usmiala som sa na nich a zaniesla jedlo do stanu.Na každú tašku som napísala meno.Ja s An sme rýchlo zjedli svoj obed a šli sme makať.Kým ostatný jedli,my s An sme už boli v plnom prúde práce.Sami dve sme vyriešili identitu detskej kostry.Akurát keď už sme držali v rukách jeho fotku,prišli ostatný a ja s An sme radostne začali vykrikovať na ostatných."Vyriešili sme to.Sami sme vyriešili identitu bábätka.Predsa len sme sa tu niečo naučili"a podobné veci a každého sme objímali a skákali sme na nich.Ja som skočila na chrbát strýkovi a An Codymu.Im dvom sme najviac verili.A ešte Joshovi.Ostatný síce pracovali ako včielky ale aj zo všetkého si robia srandu a robia strašné kraviny."Páni baby,ste úžasné.Za tak krátku dobu by som to nestihol ani ja"povedal Chris a Dan s ním súhlasil."O akom krátkom čase to hovoríte?Lúštime to už týždeň,len ste o tom nevedeli.Chceli sme niečo spraviť aj sami"usmiala som sa na nich."No...My sme o tom vedeli,ale my to myslíme vážne.Ani za týždeň by sme to nezvládli"povedal Ricky."Čože?Vy ste o-o tom vedeli?"šokovane sa opýtala An."Áno.Vedeli sme to ale rešpektovali sme vaše rozhodnutie a dokonca sme sa tešili vášmu záujmu o niečo také.Iné dievčatá vo vašom veku by sa do niečoho takého nenamočili.To bude tým,že nie ste namyslené fifleny a že držíte spolu ako kamarátky a dokážete každého spojiť v rodinu.Ako tuto nás.Viete s Codym sme už dlhoročný rivali.Snažil sa získať tieto pozemky,ale ja som mu navrhol aby tu pracoval a on prijal,ale stále chcel tie pozemky.Keď ste prišli vy,tak už celý týždeň mi nepovedal že tento pozemok raz dostane.To je jeho osobný rekord"povedal Josh a zadíval sa jedným očkom na Codyho.Cody sa len usmial a zakýval hlavou na znak súhlasu.Je to zaujímavé.Neskôr sa na ich príbeh spýtam,ale teraz musíme pracovať.Pracovná doba už sa blížila ku koncu a Oli s Danom a Kylom dostali úplne úžasný nápad."No my traja sme nejako rozmýšľali ako sa zblížiť a prišli sme na jednu myšlienku.Čo keby sme si urobili hore na lúke táborák a potom by sme prespali v stanoch?Máme tu vo veľkom stane pár stanov.Dievčatá by boli spolu v jednom a my ostatný by sme sa nejak už rozdelili.Máme 5 stanov takže po dvoch.A každá dvojica by si ten svoj stan postavila."predniesol ich nápad Dan."Hmm znie to úžasne,ale budem si môcť zajazdiť na Angelovi?"zvedavo som sa opýtala.Od kedy nám to Kyle ukázal,každý deň cez obedňajšiu prestávku som na ňom jazdila.Cítila som medzi nami nejaké zvláštne puto."A prečo by si nemohla?Je len a len tvoj.Pamätáš ako som ti hovoril že nie každého k sebe pustí.No a mňa a otca k sebe pustí len kvôli jedlu a čistote,ale jazdiť na ňom nemôžeme a ostatných k sebe nepustí vôbec.Síce to ešte neskúšala An ale aj tak ten kôň je teraz tvoj.Pokiaľ tu budeš"povedal Kyle a usmial sa.Potešila som sa.Išli sme so strýkom a An do bytu po nejaké veci na oblečenie a cestou späť na vykopávky sme sa stavili v obchode a kúpili sme chlieb,nejaké mäso a moje najobľúbenejšie marshmallow.Dorazili sme na lúku a tam už starší zapaľovali oheň a chalani nosili drevo.Dosť na to aby vydržalo celý večer.Ako stále ja s An a Kylom sme si šli zajazdiť na "našich" koňoch a keď sme sa vrátili,ostatný už opekali klobásy.Kým oni piekli,stihli sme si všimnúť že už majú postavené stany okrem mňa a An a na Kyla čakal so stanom Oli.V stanoch sme boli rozdelení tak,že ja som bola s An,Oli s Kylom,strýko s Joshom,Dan s Rickym a Cody s Chrisom.Oni tam ďalej opekali a ja s An a Oli s Kylom sme sa pustili do stavania stanu.O takých 20 minút sme už s An mali hotovo,ale keď sme sa pozreli na chalanov,ktorí si s tým nevedeli rady,pomohli sme im.Trocha zahanbene poďakovali ale my sme sa im nesmiali."Nemusíte sa hanbiť.Nás to učili 10 ročné dievčatká raz na spoločnej dovolenke.Anina a moja sesternica"na tej spomienke som sa zasmiala.Gény sa nezaprú.Ja s An sme najlepšie kamarátky a naša krv,naše sesternice sú tak isto nerozlučná dvojka.Keď sme chalanom pomohli,už bola napoly tma,ale hviezdy ešte len začali vychádzať."An?Pamätáš ako sme boli malé a stále sme na mojej záhrade ležali na deke a pozorovali hviezdy?Čo keby sme si to dnes zopakovali?Kým sa úplne zotmiem,niečo zjeme a rozložíme si deku na zem a budeme pozorovať hviezdy čo ty na to?"usmiala som sa na ňu."Veľmi rada.Už dávno sme to nerobili"usmiala sa a len čo to dopovedala už sa k nám chceli pridať Oli s Kylom.Nemali sme nič proti.Boli to blázniví chalani ktorý boli za každú srandu.Vyzeralo to že budeme skvelí priatelia.Len čo sme sa najedli,ja s An sme si ešte opiekli pár marshmallow,zjedli sme ich a rozprestreli sme jednu veľkú deku aby sme sa ta zmestili štyria.ľahli sme si a pozerali na tú nádheru."Dievčatá,a viete ktoré je aké zoskupenie hviezd?"opýtal sa Kyle."No ja poznám len tie základné ako je veľký a malý voz a také,ale viem že je ich oveľa viac.A vy to viete?"opýtala som sa a podoprela som sa lakťami aby som na nich videla."Tak si ľahni a mi ti poukazujeme pár takých menej známych súhvezdí,ktoré nikto neberie vážne,ale pravda je,že všetky hviezdy sú dôležité.Aj tie,ktoré nepatria do žiadnych súhvezdí.Takže tamto je Androméda,tamto blíženci,kozorožec"vymenoval najprv všetky znamenia zverokruhu a stále ukazoval niekde inde a ja som ho zo záujmom počúvala.Vymenoval strašne veľa súhvezdí ktoré som nepoznala."A to je zatiaľ všetko.Pokračovanie nabudúce.Nechcelo by sa mi tu menovať všetky.Je ich strašne veľa"povedal a potom už sme len ticho ležali a pozerali na hviezdy.Bol to nádherný pohľad.Stále som si opakovala a ukazovala okom všetky súhvezdia ktoré menoval Oli,až sa čudujem že som si ich dokázala zapamätať.Až som nakoniec zaspala.

marshmallow

táborák

klobásy

stany

hviezdy

Hope Dies Last-15.časť

15.diel :) Dúfam že sa tešíte :):) Takže konečne sme sa dopracovali k stretnutiu aspoň jedného člena 1D :) Dúfam že máte radosť,ale prezradím vám len toľko že to bude pekne zamotaný príbeh a ak súhlasíte aby bola posledná časť rovná 100 tak mi napíšte do komentáru že s tým súhlasíte a koment či sa vám to páči alebo nie :* *Lili*


,,Áno jedlo je pre Nialla.Ten chalan dokáže zjesť strašne veľa a pri tom nepriberie ani gram.Poznáme sa už  roky ale stále to nechápem"zasmial sa.Nad tým som sa musela zasmiať aj ja.Bolo to také vtipné keď som si uvedomila že presne to vystihuje aj mňa.Väčšinou toho zjem strašne veľa ale po hodine som znova hladná a nepriberiem ani gram.,,Hmmm to mi niekoho pripomína"tvárila som sa že rozmýšľam.,,Áno?A koho?"opýtal sa Zayn.,,Mňa"zachichotala som sa.Zasmial sa."Neverím,že by si dokázala zjesť takéto množstvo,aké držím teraz v rukách"zdvihol jedno obočie a výsmešne sa na mňa pozeral.Bože bol taký zlatý.Jeho by som ako kamaráta určite chcela.Medzitým sme už vyšli von k An.,,Takže An.Toto je Zayn.Zayn,toto je An"povedala som a všímala si Aninu reakciu.Bola prekvapená že sa jej prihovoril Zayn Malik a bola jasné ako inak hanblivá.Mierne som jej ťukla do lakte.Pozrela sa na mňa umučeným výrazom ale ja som sa na ňu pozrela povzbudzujúcu,že to zvládne.Poriadne sa nadýchla,silou mocou nahodila úsmev.,,Ahoj ja som An,rada ťa spoznávam Zayn"videla som na nej že sa ešte stále hanbí ale premáha sa,ale vedela som aj že som mŕtva ak sa jej dostanem do rúk.,,A kam teraz idete s takou kopou jedla"opýtal sa nás Zayn.Všimla som si že An sa začína uvoľňovať.Bolo to dobré znamenie.Usmiala som sa.,,Ideme to odniesť do práce"povedala An.Rozkecáva sa,to je dobre.,,Aha a keď sa môžem opýtať,kde pracujete?"opýtal sa a zahliadla som že sa trocha zadivil.,,S mojím strýkom architektom na vykopávkach,prečo?"opýtala som sa a dívala sa naňho.,,No len mi bolo divné,že tak mladé už pracujú.Mala si hneď povedať že to je len brigáda"zachichotal sa.,,A odkiaľ vieš koľko máme rokov?Ešte si sa nás to nepýtal"smiala sa z neho An.,,An to je dobrý postreh"žmurkol na ňu.Žeby sa mu páčila?Na to si posvietim neskôr.,,Takže dievčatá,koľko máte rokov?"opýtal sa a pozrel sa na nás.,,No obidve máme 17 a ty máš koľko?Niekde som to čítala ale zabudla som.Bolo to už dávno čo som nebola na nete"usmiala som sa.Bola to pravda.Na nete som nebola už taký mesiac.,,No ja mám 19.Nádherný vek.Práve robím vodičák pretože ten pred rokom sa mi nepodaril,ale teraz ho určite zvládnem.Pomáha mi s ním Harry ktorý už vodičák má"usmial sa.,,No tak mi už pôjdeme.Musíme sa vrátiť do práce.Ostatný už asi debatujú kde sme tak dlho.Tak sa maj.Radi sme ťa spoznali,pa"povedala som a milo sa naňho usmiala."Počkajte,dievčatá.Nedali by ste mi vaše čísla?"pozrel na nás prosiaci."Ale iste,podaj mi mobil.Podal mi mobil a ja som vyťukala svoje číslo a napísala "Dievča od kostier" a An som napísala "An-hanblivá dračica od kostier"myslím že keby to videla,asi by ma zabila.Podala som naspäť Zaynovi mobil a išla som skôr kým sa tam pozrel.Na seba som napísala dievča pretože som mu svoje meno neprezradila.No asi som to zakríkla.Už za nami bežal a volal Anine meno pretože to moje nepoznal.Otočili sme sa a počkali ho.Pribehol ku nám.,,Nepovedala si mi ako sa voláš?Všimol som si to až keď som si pozrel kde si uložila vaše čísla.Ináč s An sa ti to podarilo"žmurkol na mňa.Zradca.On mi to urobil naschvál.Vedel že keď sa to An dozvie zabije ma.,,Č-čo sa jej so mnou podarilo?"dostala zo seba An a pozrela na mňa vražedným pohľadom.,,Ale nič nič.Volaj ma ako chceš som Elisabetta Sarah de Vico.Väčšinou ma volajú El alebo Elis ale môžeš ma volať aj Sarah"povedala som rýchlo aby An ďalej neriešila to čo povedal Zayn.,,Hmm,také sú typické mená na Slovensku?"opýtal sa Zayn.Zasmiala som sa."Nie,moja mama je napoly Slovenka a napoly Angličanka.Jej mama je rodená Angličanka a jej otec je Slovenský pediater ktorý šiel pracovať do Anglicka no a otec je napoly Slovák a napoly Talian.Jeho otec je Talianský fotograf a jeho mama je rodená Slovenka ktorá bola na dovolenke v Taliansku a zoznámili sa keď starký fotil pamiatky.Tak a teraz toho vieš o mne dosť veľa.Čo keby si nám zavolal niekedy aby sme šli von?Kedže vieš niečo o mne chcem vedieť niečo aj ja o tebe"usmiala som sa a už som chcela odísť.,,A kedy budete mať čas?Zavolám jednej z vás a dohodneme sa"chcel s nami vážne ísť vonku.,,Hmmm zavolaj keď budeš mať čas a povieme ti že či máme čas aj my.Už vážne pôjdeme.Pa"rozlúčili sme sa a on nás na naše prekvapenie objal a venoval nežný bozk na líčko.,,Tak sa majte dievčatá"povedal a kráčal opačným smerom ako my.Mal na sebe oblečené čierne rifle a čierne tričko s potlačou.V ruke držal tašky z McDonaldu a v druhej ruke už mal zapálenú cigaretu.Tým mi pripomenul,že mne už došli.A teraz čo?Mám 17,mne ich nepredajú.,,Hej Zayn,nemôžem ťa ešte o niečo poprosiť?"napadol ma hneď ako prvý a skôr ako som stihla rozmýšľať som naňho zakričala.,,Áno?S čím ti môžem pomôcť?"opýtal sa a už znova kráčal k nám.,,Noo nemohol by si mi ísť tamto do stánku kúpiť cigarety?"usmiala som sa rozpačito.,,Ty fajčíš?Na teba by som to nepovedal,ale dobre.Aké?"opýtal sa ma.,,No tak dúfam že tu také mať budú"usmiala som sa a vyťahovala z vrecka peniaze.,,Ružové Black Devilky.Koľko stoja v Librách.Neviem ako je to s kurzom"opýtala som sa ho ale to som si už všimla že stojí pri stánku a kupuje.Ja ho zabijem.Prišiel naspäť a podával mi ružovú krabičku.,,Tak koľko stáli?"opýtala som sa ho.,,S tým si nerob starosti.Ber to ako darček pre novo nadobudnutú kamarátku,ktorá ako jediná s mojich kamarátov fajčí"povedal a žmurkol na mňa.,,No dobre my už vážne pôjdeme.Prepáč že som ťa otravovala.Pa"usmiala som sa a zakývala mu.,,Majte sa a pamätajte že mňa nikdy otravovať nebudete"poslal nám vzdušnú pusu a už nadobro odišiel a my sme sa vrátili na vykopávky.

Zayn odchádzajúci z McDonald

Hope Dies Last-14.časť

Takže máme tu 14.časť a vážne nezabudnite ten jeden komentár a ďalšia časť bude zajtra :) Dúfam že sa páči a že ste radi že sa tam už pomaly objavujú chalani :) :* *Lili*

"Tak stop.Kyle môžme si na chvíľu odpočinúť?Po prvé ma bolí zadok pretože som už dávno nesedela v sedle a po druhé si potrebujem zapáliť"kričala som na Kyla a zachytila som ako An prevrátila očami."An viem že s tým máš problém ale ja si s tým neporadím.Sorry"pozrela som sa na An previnilo."To nevadí,zvykla som si,ale nečakaj že nebudem mať narážky"zasmiala sa.Jasom jej len vyplazila jazyk."Tak fajn zastavíme sa,oddýchneme si a vrátime sa do práce"usmial sa.Mám taký pocit že nepochopil to že som povedala že si musím zapáliť.Zosadli sme s koňov,zaviazali im uzdy o strom,ja som si sadla pod strom,vytiahla z vrecka krabičku a zapaľovač a zapálila si.Po týždni mi to fakt chýbalo.Rozhliadala som sa po okolí a pomaly do seba vdychovala uvoľňujúce účinky nikotínu,ktoré mi už vo veľa prípadoch pomohli."Ty fajčíš?"opýtal sa ma Kyle keď k nám prišiel od svojho koňa Bleska."Veď som na teba kričala aby sme zastali že si potrebujem zapáliť"usmiala som sa."Aha,ja som počul že si potrebuješ oddýchnuť.Tak prepáč"milo sa usmial."Nevadí aj keď viem že ti to možno vadí ale ja už sa to odnaučiť neviem"pozrela som sa mu do tých jeho pekných očí.Keď som zahasila cigaretu,nasadli sme na kone a vrátili sa dole k ostatným.Keď sme dorazili,ostatný robotníci tam už boli.Zoznámili sme sa a všetci nám povedali že im máme tikať.Že budeme ako jedna veľká rodina.Tá predstava sa mi páčila.Takže je tu Oliver(Oli),dosť mladý a strašne krásny chalan,potom Daniel(Dan),je trocha starší ale nie veľmi ale má dosť dobrý výzor,ďalej tu je Christian(Chris),tiež trocha starší možno o pár rokov starší od Dana,s bradou ale tiež dobre vyzerajúci,ďalší je Cody,ktorý je asi tak v stredných rokoch a je to typický indián,no a posledný je Richard(Ricky),ktorý vyzeral úplne ako dobrodruh s nejakého filmu.Keď sa všetci predstavili s každým,začali sme pracovať.Cody je expert na určovanie pohlavia kostry,Dan je expert na určovanie v akom prostredí žili tí ľudia,Oli je expert na nájdene predmety,tak isto aj Chris a Ricky s mojím strýkom a Joshom sú experti na všetko.Vedia určiť všetko to,ale musia mať ten dozor úplných profesionálov aby sa náhodou nepomýlili,ale úplný experti sú na nájdené kosti zvierat a na staroveké nastražené paste ktoré !ľudia nastražili keď ukrývali svoje poklady a chceli ich ochrániť pred zlými ľudmi.No a zostala som ja,An a Kyle,ktorý sme zatiaľ len žiaci.

Po týždni:

Ubehol týždeň a ja s An a s Kylom sme usilovne pracovali na vykopávkach a po práci nám Kyle ukazoval mesto aby sme to tu spoznali a pri prípade núdze sme mohli chodiť sami po meste.Je pondelok,ale nejak to nerátam pretože v práci sme aj cez víkend.Nám to nevadí,pretože nás to baví a aj tak v tomto meste nemáme čo iné robiť."El?Poď sem nachvíľu"zakričal na mňa strýko.Práve som bola pri Angelovi pretože sme mali obedňajšiu prestávku,tak som si zobrala svoj obed k nemu a tam som jedla.NEchala som mu tam jablko a zbehla dole do stanu za strýkom."Áno?Čo potrebuješ?"usmiala som sa naňho."No vieš,už tu to mesto za ten týždeň čo vám ho Kyle ukazoval poznáš nie?"opýtal sa."No áno,trafím do nejakých reštaurácii a kaviarní ale to je asi tak všetko"nechápala som kam tým mieri."No to je super.Vieš,potrebujeme prekladať ťažké kamene,takže tu potrebujeme Kylovu pomoc a chceli sme sa opýtať či by ste nám nezbehli  po kávu tu neďaleko do starbucksu a do McDonaldu na nejaké jedlo pretože sme si zabudli obed?"povedal Josh."Tak fajn Josh,radi pôjdeme"usmiala som s naňho.Dal mi peniaze,na papier napísali čo im mám kúpiť,k tomu sme pridali svoje objednávky ja a An a vybrali sme sa do mesta.Síce nám chvíľu trvalo zorientovať sa bez Kyla,ale nakoniec sme to zvládli.Najprv sme zašli do Starbucksu,kúpili sme pre všetkých kávu,potom sme sa stavili v McDonalde aj tam sme kúpili čo sme mali a už sme vychádzali z dverí,keď do mňa niekto vrazil a všetko mi vysypal.Ešte že na mňa dopadlo len to čo ma nemohlo zašpiniť a všetko ostatné padlo na zem.Ešte že kávu držala An aj s polovicou jedla a mali sme ešte zvyšné peniaze na nákup strateného jedla."Ou prepáč.Vážne sa ospravedlňujem.Je to moja chyba,zamyslel som sa a nedával som pozor na cestu"ospravedlnil sa mi ten človek a aj keď som mu nevidela do tváre pretožesom sa sústredila na zbieranie jedla,vedela som podľa hlasu že je to chlapec."To nevadí.Stať sa to môže každému"usmiala som sa aj keď to nevidel.Pomáhal mi zbierať to a An ma už čakala von.Zrejme videla že už pomoc mám,tak bola zbytočná."Ty nie si odtiaľ.Odkiaľ si?"opýtal sa ma ten chalan."Odkiaľ vieš že som cudzinka?"zasmiala som sa."Viem to tak,že každý Angličan ktorý býva v tomto veľkom meste by na mňa vybehol ako si dovoľujem doňho vraziť"odmlčal sa"a máš zvláštne pekný prízvuk"povedal a zasmial sa."No tak ďakujem.Áno nie som odtiaľto.Som z malého štátu zo strednej Európy"usmiala som sa.Pozbierali sme všetko jedlo a konečne sa na seba pozreli."Aha,takže predsa len som mal pravdu že nie si odtiaľ"hovoril kým sme sa zdvíhali.Keď som sa mu pozrela do tváre onemela som.Nakoniec som sa spamätala."Hej,ja ťa poznám"usmiala som sa naňho."Odkiaľ by si ma mohla poznať?"pozrel sa na mňa nechápavo."Mňa neoklameš Zayn"usmiala som sa ešte viac."Dobre dostala si ma.Poznáš ma,ale ako to že nevrieskaš alebo neodpadávaš?Nemáš nás rada?"pozrel na mňa smutne."Jasné že vás mám rada.Milujem vašu hudbu,ale nie som taká šibnutá aby som tu odpadávala alebo niečo podobné.Keď som ťa už stretla prečo robiť zo seba trápku keď sa s tebou môžem baviť úplne normálne?A najviac som zo Slovenska.Tam sme také dievčatá skoro všetky.Radšej by sme sa s vami bavili normálne než zo seba robiť sprosté"zasmiala som sa."Aha,tak poď.Kúpim ti nové jedlo,keď už som ti ho hodil na zem"povedal a už ma ťahal naspäť dnu."Nie to vážne netreba.Mám ešte dosť peňazí a navyše sa toho nevysypalo veľa.Väčšinu jedla držala An"usmiala som sa."Ale ja na tom trvám a kto je An?"opýtal sa ma.Zrejme nevidel ako išla vedľa mňa a potom zdrhla."No An je moja kamarátka ktorá ma čaká tamto pri vchode.Tá ryšavá.Ale byť na tvojom mieste by som tam nešla,ak nechceš aby sa udusila"zasmiala som sa."Prečo?Tiež nás ma rada?"usmial sa."Počuj,ty si nejako veríš"zasmiala som sa a pokračovala."Nie,vlatne áno má vás rada ale to nie preto.Preto by sa asi zadusila pretože je strašne hanblivá.Takže keby sa jej prihovoril hocikto cudzí,tak by strašne spanikárila"Keď som si spomenula na Kyla a ostatných tak som to poupravila."No síce väčšinou ju upokojím.Teraz sme pár nových ľudí spoznali,ale to bol tiež problém ju upokojiť,no nakoniec som to zvládla.Ale keby si sa jej prihovoril ty alebo hocikto z vás,tak neviem čo by sa stalo"povedala som mu."Aha no tak ideme kúpiť to jedlo,a žiadne nie,trvám na tom a potom pôjdeme zistiť čo sa stane keď sa jej prihovorím,súhlasíš?"opýtal sa Zayn."Síce ma pravdepodobne zabije,ale súhlasím"zasmiala som sa a šli sme kúpiť to jedlo.Síce som trocha bola proti ale nejak som cítila že keby som aj protestovala,nemala by som šancu.Kúpil mi všetko jedlo ktoré mi vysypal a ešte nakúpil jedlo tipujem pre viacerých pretože sám by to nezjedol."Pre koho máš to jedlo?"opýtala som sa."To jedlo je pre Nialla.Ostatný nechceli ale keby som sem nešiel zabil by ma"uchcechtol sa."To máš len pre jedného človeka?"otvorila som ústa a tak divne naňho pozrela.

Oli

Dan

Chris

Cody

Ricky

Starbucks

McDonald

Hope Dies Last-13.časť

Zajtra ma čaká štvorilka,keď viete čo to je :) Dúfam že to zvládnem aj keď môj príšerný spolužiak to asi všetko kazí nejak sa ho pokúsim upokojiť :D Takže je tu ďalšia časť a nezabudnite dať komentár :) Hope like it :*:) *Lili* A ak vám to nevadí s An urobím to isté čo s El a to to že ju vymením za nejakú známu osobnosť aby som mala viac fotiek k dispozícii.Ak s tým nesúhlasíte píšte do komentárov a ak s tým súhlasíte píšte do komentárov :D


"Tak a naša prehliadka je u konca"povedal Josh."Tak dobre,ostatný prídu až o pol hodinu tak čo keby sa so mnou dievčatá šli trocha poprechádzať a vy dvaja by ste si pohovorili o práci alebo o čomkoľvek chcete?"opýtal sa Kyle."Tak fajn súhlasím a čo ty An?"opýtala som sa a pozrela na An."No ja no"žmurkla som na ňu aby vedela že som tu s ňou a bude to v pohode."No tak dobre,prečo nie?"povedala An a usmiala sa.Bola som rada.Zrazu som cítila ako z nej odpadla aspoň časť strachu a uvoľnila sa."Tak čo?Nie je až taký zlý a netreba sa ho báť čo povieš?"pošepkala som jej tak,aby to nepočul Kyle,ktorý bol pár krokov pred nami a niekde sa snažil dostať."Nie vieš ja neviem čím to je,ale zrazu v ňom cítim obrovskú dôveru a niečo čo ma k nemu ťahá.Určite sa doňho nezamilujem ale neviem čo je to akoby sme sa poznali už dávno a ja proste neviem ako to vysvetliť"priznala sa mi."Páni An tak toto som nečakala.Presne tak nejako sa cítim v jeho blízkosti aj ja"usmiala som sa na ňu."Ani ja netuším čím to je ale je to tak a chcem s ním tráviť čas aspoň tieto prázdniny"nastavila som jej ruku a ona ju s radosťou prijala.Preplietli sme si prsty a kráčali ďalej.Možno si pomyslíte že sme niečo ako lesby alebo niečo také ale je to čisto vzťah dvoch najlepších kamarátok ktoré by za seba položili život."Kam to vlastne ideme Kyle?"opýtala sa An."Nechajte sa presvedčiť dievčatá"obzrel sa po nás a žmurkol na nás.O chvíľu sme vystúpili na nejaký kopček a ja s An sme otvoili ústa.Pred nami bol nejaký veľký asi dosť starý ale nádherný strom a pod ním boli obrovské balvany a za ním bola obrovská lúka plná kvetov a 3 kone.Dve sa pásli pri sebe a tretí bol trocha ďalej od nich.Obidva kone boli hnedé ale ten jeden bol celkom biely."Tak čo?Kto tu vie jazdiť"opýtal sa Kyle.Ja a An stále v šoku sme bezmyšlienkovito zdvihli ruku."Počkaj Kyle.Ak chceš jazdiť,tak ten biely je môj,inak nejdem"pozrela som sa naňho s nádejou."Ten kôň je veľmi výnimočný.A to si aj ty.Ale dávaj si pozor a postupuj k nemu opatrne.Je síce vycvičený na jazdenie,ale dokáže jazdiť iba s niekým kto sa mu páči.Priblíž sa ku nemu,ale nie úplne blízko.Posledné kroky nechaj na ňom.Ak k tebe príde,je len celý tvoj a môžeš na ňom jazdiť.Mne sa to nepodarilo.Síce sa oňho starať môžem,to mi dovoľuje ale keď som na ňom skúšal jazdiť zhodil ma.Ale neboj sa,ako hovorím je to výnimočný kôň.Zhodil ma najohľaduplnejšie ako mohol a ja som nemal ani škrabanec,takže sa neboj"usmial sa na mňa a žmurkol.Podišla som pomaly k nemu a zastavila sa asi 10 krokov od neho a prihovorila som sa mu."Ahoj maličký.Tak čo?Máš záujem aby som si na tebe zajazdila?Bože môj si taký krásny a krajšieho koňa som v živote nevidela aj keď každý kôň má svoje čaro"hovorila som.Začal sa približovať.To bolo dobré znamenie.Pár krokov odo mňa ale zastal."Neboj sa zlatíčko.Ja ti neublížim.Poď prosím"prosila som ho aj keď som si nebola istá či mi rozumie.Vždy som tajne verila že mi kone rozumejú.Pozrel sa mi priamo do očí ako keby mi pozeral až do duše a potom už bez váhania podišiel úplne blízko ku mne a ja som ho mohla pohladiť.Bol taký prítulný.Hlavou trhol,ako keby mi chcel naznačiť aby som nasadla.Nemal sedlo,ale mne to nevadilo.Jazdievala som aj bez sedla keď som chcela cítiť úplnú slobodu.Nasadlo som naňho a pomaly cválala k tým dvom."Tak ja už svojho koňa mám"povedala som a pohladkala som koňa po krku."Dobre aj my sme si to spravodlivo rozdelili,takže môžme vyraziť"povedal povzbudzujúco Kyle."Prosím len ma následujte"usmial sa.Nič sme sa nepýtali len sme pomaly klusali vedľa seba a pred nami šiel Kyle."Kyle ako sa vlastne tento kôň volá?"zakričala som na Kyla."Volá sa Angel"uchechtol sa.Usmiala som sa a nahla sa k Anglovmu uhu."Máš nádherné meno Angel"a dala som mu pusu na hlavu.Bol nádherný a okamžite ako som ho uvidela som si pomyslela že to musí byť anjel.A nakoniec sa tak aj volá.

lúka za kopčekom a dva kone

Angel :*

Hope Dies Last-12.časť

Komentár nezabudnite :) Aspoň jeden :) Len toľko som chcela ide sa písať :)


Josh nás previedol cez celé jeho pozemky.Videli sme veľa jám,kostier alebo iných predmetov z dávnych čias.Cítila som sa divne,ale bola som nadšená že môžem pomôcť vyhľadať ako žili tí ľudia a ja neviem,možno aj nájsť im pokoj.Možno tu zostali ich duše pretože chceli aby sa novodobí ľudia dozvedeli aký vtedy mali ťažký život.Nech je to akokoľvek som rada že som toho súčasťou.Kyle sa ukázal ako celkom milý chalan,ktorý túto prácu miluje rovnako ako jeho otec.Ja som išla trocha pozadu,tak ma Kyle počkal."Vážne túto prácu miluješ alebo to robíš len aby si nesklamal otca?"zaujímalo ma to."Nerobím to len kvôli otcovi.Vieš v tomto som už od malička.Keď sa mi raz v škole skončilo vyučovanie,otec už na mňa čakal a nechcel mi povedať kam to ideme.Priviedol ma na jedny vykopávky.Vtedy sme bývali ešte v Paríži.Zaviazal mi oči a až keď sme zastali a vystúpili z auta a on mi dal dole šatku vyvalil som oči a otvoril ústa.Bolo to nádherné.V tej chvíli som pocítil k tomu miestu alebo skôr všeobecne k tomu zamestnaniu nejaké puto.Proste som vedel že to nebude len kvôli otcovi ale bude to kvôli mne.Že sa chcem stať tým čím je môj otec.Od vtedy čo otec videl ako som sa k tomu pripútal ma bral zo školy každý deň a cez víkend sme tu boli od rána.V škole som nejako nezvládal učivo,prepadol som vo 8.ročníku a musel som opakovať ročník.Trocha som zamakal a skončil som školu zo štvorkami.Len vďaka tomu čím je môj otec som sa dostal na školu.Ale to bolo jediné čo pre mňa urobil ale hanbím sa za to.Ale od kedy som sa dostal na školu,učitelia sa ku mne správali ako ku všetkým ostatným.Keby som vyletel otec by stým už nič neurobil.Ale ja som na prekvapenie učiteľov aj otca,od začiatku školy dostával jednotky.A to som sa doma vôbec neučil.Oni to chápali len tak,že vďaka otcovi som sa veľa dozvedel,ale ja si myslím že to nie je len mojím otcom.Prispel k tomu svojimi vedomosťami ale je v tom aj viac.To puto ktoré ma k tomu láka.Neviem si predstaviť že by som robil niečo iné.Možno preto môj mozog odmietol byť už sprostým malým deckom ktoré nemá v hlave nič.A teraz som skončil 2.ročník na strednej.Ešte 2 roky a pôjdem na vysokú.Tam strávim pár rokov a potom sa budem venovať tomuto"rozprestrel ruky aby som vedela že myslí vykopávky.Pokračoval:"Spolu s otcom chcem cestovať po rôznych krajinách,objavovať nepoznané a zisťovať identitu kostier.Čím boli a tak ďalej"usmial sa a týmto mi povedal celý príbeh svojho vzťahu k tomuto zamestnaniu."Páni na to že máš 18,rozprávaš veľmi múdro a vyspelo"usmiala som sa naňho"Vieš,myslím že mi dvaja budeme skvelý kamaráti po zbytok týchto prázdnin.Potom sa vrátim domov a na toto tu všetko budem len šťastne spomínať"pozrela som sa do zeme."Ale no tak.Predsa keď skončí školský rok môžeš sa tu vrátiť na prázdniny.A keď skončíš školu a úspešne zmaturuješ,stále tu môžeš pricestovať a bývať tu"snažil sa ma povzbudiť."Keď zmaturujem.Pozri,toto mesto aj celá krajina je pre mňa úžasná.Ale žiť by som tu prísť nemohla.Čo moja rodina ktorá je celá na Slovensku?S kým by som trávila čas a s kým by som žila?Nemám na to aby som stvrdla sama v nejakom byte.Nie som narodená pre samotu.No to je ešte ďaleko.Mám pred sebou ešte 2 roky školy a nikdy neviem čo sa za takú dobu stane.Tak poď dobehneme ich"potiahla som ho za rukáv a snažila sa trocha pobehnúť ale po tých kamienkoch sa to nedalo,tak ma Kyle hneď dobehol.Pridali sme sa k ostatným a Josh akurát rozprával že tejto kostre na ktorú práve ukazoval,jej identitu už rozlúštil.Bola to mladá 20 ročná žena ktorá bola krátko po pôrode a jej otec bol naštvaný pretože to mala s iným mužom a nie so svojím manželom.Zabil dieťa a potom zabil aj ju.Volala sa Charllote a zamilovala sa do nesprávneho muža.Povedal že má už viacero kostier ktorých má už totožnosť odhalenú ale stále to nie je veľa.Ďalej niečo hovoril ale ja som rozmýšľala na Charllote.Rozmýšľala som aký vtedy boli krutý ľudia.Ako mohol otec zabiť svoju vlastnú dcéru a novonarodené maličké novorodeniatko ešte jeho vlastného vnuka ktorý sa na svet nepýtal.Proste nebola to jeho chyba a mal mať právo na život."El počúvaš?"opýtala sa An a štuchla do mňa."Och,prepáčte,zamyslela som sa"usmiala som sa ale na silu."A nad čím takým si rozmýšľala?"opýtal sa Kyle."Nad Charllote.Neviem či mám na túto rácu.Asi to beriem príliš osobne.Rozmýšľam že jej otec bol až priveľmi krutý aj k nej ale hlavne k tomu nevinnému dieťatku"pošepkala som mu.Nechcela som aby to niekto počul."Neboj sa,všetci to tu berieme osobne.Nie je na tom nič zlé.Mňa v každom takomto prípade pichne pri srdci keď si pomyslím akí boli ľudia krutí"povedal a siahol si do zadného vrecka"Na"podal mi nejaký papierik a usmial sa.Otočila som ho bola tam fotka nejakého dievčaťa."To je Charllote"usmial sa."Nechaj si ju".Charllote bola vážne nádherná.Všetko sa mi na nej páčilo.Veľké hnedé oči a v tvári nevinný výraz."Thanks"usmiala som sa a jemne aby to nikto nevidel som ho objala a vložila si fotku do vrecka.

Charllote

Anketka

Takže rozhodla som sa že urobím menšiu anketku.Do komentára napíšte svoj typ,čo si myslíte do ktorého z chalanov sa El zamiluje alebo či sa vôbec do niekoho z nich zamiluje alebo bude s niekým iným? Do komentára napíšte buď meno jedného z nich alebo napíšte že si myslíte že nebude ani s jedným :) Dúfam že tu bude čo najviac komentárov :) Takže máte 6 možností tak komentujte,komentujte a ešte raz komentujte čo si myslíte :* :) *Lili*

Hope Dies Last-11.časť

11.časť.Dúfam že sa mi podarí napísať ju trocha dlhšiu.Uvidím aké nápady budem mať :) Takže idem písať :) A nezabudnite do zajtra aspoň jeden komentár :)

Autom sme išli asi tak hodinu.Auto dostal strýko na tú dobu,pokiaľ bude pracovať na tých vykopávkach.Vykopávky boli trocha ďalej za mestom,takže preto tá cesta trvala tak dlho."Už tam konečne budeme"opýtala sa Anna.Anna je ten typ ktorý dlho neposedí,takže táto cesta sa jej už zdala dlhá.Aj ja som taká,ale v tejto chvíli mi je to úplne jedno ako dlho by som tu mala sedieť."Podľa GPS-ky by sme tam mali byť o pár minút.Ešteže existujú takéto moderné zázraky,inak by sme sa asi stratili"poznamenal strýko a usmieval sa.Bolo zjavné že sa na to teší.Verím mu.Je to jeho život.Nie je to len práca ale aj niečo,čo patrí do je života.Je to pre neho veľmi dôležité.Skoro tak ako rodina.A kedže miluje svoju rodinu a vie že som o niečom takom vždy snívala preto ma tu zobral."Tak a sme tu".Od kedy sa An spýtala kedy tam budeme ubehlo možno 5 minút.Takže navigácia asi nesklamala.Strašne sa teším keď už budem mať konečne 18.Aj keď je to ešte ďaleko,viem,že čas letí ako voda a bude to tu veľmi rýchlo.2 mesiace pred narodeninami začnem robiť vodičák a mesiac po osemnástke už budem môcť chodiť na aute sama.Vystúpili sme a pred nami sme uvideli niečo pre mňa neopísateľne krásne.Rozprestierali sa pred nami dosť veľké vykopávky a ja som dostala strach že do konca prázdnin to určite nestihneme.Prišli sme tam o 8 ráno a hneď nás privítal nejaký starší chlap."Zdravím som Josh Williams a som majiteľ týchto pozemkov.Jeden môj veľmi dobrý priateľ mi odporučil vás ako najlepšieho archeológa ktorého pozná.A predpokladám že toto sú vaši asistenti.Teda asistentky.Mladé a cieľavedomé slečny.Teší ma"usmial sa.Zdal sa mi celkom sympatický."Zdravím ja som Michael Donovan a toto je moja neter Elisabetta Sarah de Vico skrátene El a jej najlepšia kamarátka An Samson.Sme radi že vás spoznávame a tešíme sa na prácu na takomto skvelom mieste.Dievčatá práve skončili 2.ročník umeleckej školy ale toto je pre nich perfektná príležitosť nazbierať nejaké skúsenosti o minulosti a objavovať staré kultúry a nové miesta.Bývajú odtiaľ ďaleko a bol ich sen dostať sa do Anglicka a ja som mal príležitosť im to splniť a pre svoju malú neterku spravím všetko čo sa len dá"usmial sa a pritom sa pozrel na mňa a žmurkol.Strašne ma to dojalo."Verím že to pre nich bude veľmi poučné ale aj zábavné.V tejto praxi som už dobrých 30 rokov a za tú dobu som sa naučil obrovské množstvo informácii o živote ďaleko v minulosti ale stále nie je toľko veľa informácii o minulosti aby som sa nemohol naučiť stále niečo nové.Rozlúštil som už veľa záhad ale toto riešim už 3 roky ale nedarí sa mi.Preto som si na pomoc zavolal ďalšieho skúseného archeológa s nejakými asistentmi a zavolal som si na pomoc aj môjho syna,ktorý sa stane tiež archeológom keď dokončí školu.Má ešte len 18 takže ja len pevne dúfam že bude úspešný a bude ho to hlavne baviť.Vy ste tu prišli medzi prvými,môj syn príde o nejakú hodinku a ostatný ľudia ktorý tu prídu pracovať ako kopači a také tie vedľajšie úlohy prídu až o 10.Preto počkáme môjho syna a kým prídu pracovníci poukazujem vám to tu celé"celý čas sa usmieval.Hm som zvedavá na jeho syna.Možno bude pekný a aj keď nie aspoň sympatický.Kým sme čakali na Kyla (Kajla) pozval nás Pán Williams do svojho stanu.Takého veľkého vojenského kde mal vnútri pár stoličiek a stôl s jedlom a pitím."Takže dáte si kávu alebo čaj alebo len čistú vodu?"opýtal sa nás kým si nalieval kávu."Nie ďakujem,kávu som mala ráno ale tú vodu si dám"usmiala som sa."Tak ja to isté"povedala An."Mne môžete dať kávu ja som ráno nestihol"povedal strýko."Prosím len mi tykajte,všetci.Som síce starý,ale necítim sa tak a mám rád ak spolupracujem s ľuďmi ktorí nie sú príliš formálny.Ak vám to teda nevadí"opýtal sa Pán Williams."Nie pravdaže mi to nevadí.Takže ja som Michael"povedal strýko a vystrel pred seba ruku aby si s ním potykal."Ja som Josh"usmial sa a podal strýkovi ruku.Potom podišiel ku mne."Ja som Josh"a nastavil predo mňa ruku.Bola som nervózna predsa len to bol starší pán."Neboj sa,viem že som pre teba starý dedko,ale bude to pre mňa príjemnejšie"usmial sa a trocha ku mne priblížil ruku.Akoby čítal myšlienky."Tak fajn,ja som Elisabetta ale volajte ma ako chcete.El,Elis,Sarah,ako vás napadne"usmiala som sa.
Strýko s Joshom už dopili kávu a do stanu vošiel na prvý pohľad celkom sympatický mladý chalan,ktorý mohol mať asi 18,tak som tipovala že to bude Kyle."Ahoj,ja som Kyle a vy musíte byť ten slávny archeológ Michael.Počul som o vás snáď z celého sveta.Rád vás spoznávam"podal strýkovi ruku a medzi tým si stihol všimnúť mňa a An."Eh ďakujem som rád že si o mne počul.Ale prosím tikaj mi,nie som taký starý,alebo áno El?"opýtal sa ma strýko."Hm?Nie strýko jasné že nie si starý len sa blížiš k okrúhlej štyridsiatke"robila som si z neho srandu a Kyla som si nevšímala."No Kyle,vidíš?Moja vlastná neter ktorá o sebe hovorí  že ma ľúbi ma takto prirovnáva k starcovi.No nechám to tak.Kyle toto je moja neter a asistentka El a jej najlepšia kamarátka a moja druhá asistentka An.Dúfam že si budete rozumieť,oni sú len o rok mladšie ako Urobila som krok vpred a natiahla ruku."Ahoj Kyle,som Elisabetta Sarah de Vico.Volaj ma ako chceš.El,Elis,Sarah alebo ako chceš"usmiala som sa."teší ma Elis"povedal a podal mi ruku a krásne sa usmial.Podišiel k An a v jej prípade začal prvý on.Stále sa usmieval a videla som e An je nervózna.Nerada sa zoznamuje s novými ľuďmi,je veľmi hanblivá,ale dúfam že sa to zlepší."Ahoj som Kyle a ty si?"opýtal sa jej."J-ja s-som An"trocha sa zakoktala a ja som jej jemne a nenápadne buchla lakťom do ruky.Pozrela sa na mňa a mala zúfali výraz.Takže je po zoznámení a ja ju môžem vyslobodiť."An poď so mnou na chvíľu von.Potrebujem ísť na vzduch"usmiala som sa na ňu.Vyšli sme von a ona mi ústami naznačila "ďakujem",usmiala sa a veľmi nečakane ma objala."Wow a to bolo za čo?"potláčala som smiech."Len tak,pretože si fakt kamarátka a vždy ma pred takýmito momentmi zachrániš"usmiala sa a videla som že potláčala slzy.Chvíľu sme tam ešte stáli a plné novej energie sme vošli do stanu a ja som vyhlásila"A môže sa začať prehliadka".

vykopávky

Josh

vojenský stan

Kyle

Nezabudnite komentár a chcem vám pripomenúť že kedže sú už v Londýne blíži sa jedno dôležité stretnutie.Prezradím vám len to,že to bude buď v ďalšej časti alebo v najbližších častiach.Chcem to stihnúť aspoň do konca týždňa :) :* :) *Lili* 

Hope Dies Last-10.časť

Tákže je tu 10. časť a ja som rada že to aspoň niekto číta.Prepčte že tak dlho nebolo ale tento víkend bol náročný.Sesternica mala prvé sväté prijímanie a ja som bola u babky trocha jej pomôcť a vrátila som sa až dnes.Rovno od babky som išla do školy.Takže nezabudnite dohodu že ak tu zajtra nebude komentár nebude ďalšia časť :) *Lili* :**

Akurát keď sme si s Annou popozerali kde čo je v kuchyni,objavil sa strýko s tým že urobí večeru.Urobil úplne jednoduchú a ľahkú večeru.Uvaril cestoviny so syrovou omáčkou,kukuricou,šunkou,šampiónmi a na vrchešte posipal postrúhaný syr.Bolo to vážne vinikajúce a zjedla som asi pol hrnca a to len sama a jedna polka hrnca zostala dvomľudom.No čo som zákerná,ale bola som po tom lete hladná."Strýko,bolo to vinikajúce ale teraz idem rýchlo na pár minút do sprchy a idem si ľahnúť.Predsa len je už veľa hodín a jasom po tom lete taka unavená že zaspím hneď ako si ľahnem do postele"povedala som mu a usmiala sa.S Annou sa začali rehotať."No to ti tak veríme že na pár minút do sprchy.Ty keď povieš na pár minút myslíš pár hodín"poznamenal strýko a Anna len prikyvovala."No to je možné,ale kedže som vážne unavená tak keď hovorím pár minút,myslím pár minút"vyplazila som im jazyk a vybehla do izby.Zobrala som si na pyžamo dres slovenského hokejového tímu s číslom 38,ktorý som si kúpila ešte keď žil Paľko Demitra a ja som ho strašne obdivovala.Bol to môj naobľúbenejší slovenský hokejista,preto som bola aj na štadióne keď ho zaradili do siene slávy Slovenského hokeja.Ocko vybavil lístky od jedného kamaráta ktorý má niečo spoločné s hokejom.Boli sme tam celá rodina.Ja,ocko,mama,Tom s Andre a Anna s rodičmi.Zobrala som teda dres,zavrela svoju izbu a vošla do kúpelne.Vošla som do srchy a pustila si teplú vodu.Takú letnú aby mi preskakovala teplota raz na studenú a raz na teplú.Umyla som si vlasy umyla sa a vyšla zo sprchy.Vlasy som si zabalila do uteráka a obliekla pyžamo.Vyšla som s kúpelne a do niekoho narazila."Bože vieš ako som sa ťa zľakla?Keď to budeš robiť celé prázniny tak asi dostanem infark.Snáď by si nechcel zabiť vlastnú rodinu?"smiala som sa mu."To by mi ani nenapadlo El a tentokrát si mala pravdu.Bola si tam len necelých 10 minút.Gratulujem"smial sa mi."No ha-ha.Keď sa tak dlho sprchujem aspoň vieš že som čistá.A koľko sa sprchuješ ty?3 minúty?"tromfla som ho."No fajn vzdávam sa.Pokračoval by som ale nechcem sa s tebou hádať."To s tebou naschvál zdôrazil,pretože chcel povedať,že by aj tak vyhral a ja proti nemu nemám šancu.No nič.Vošla som do izby,pretrela si vlasy uterákom,prestrela som si ho na vankúš,rozčesala vlasy a pobrala sa spať.Na noc som si pustila rádio a o pár minút som už bola v nádhernej ríši snov.V čom to je že si žiaden sen nepamätám?Len občas saku mne zakradne nejaký ten sen ako napríklad ten s twilight a s pumou.
Ráno:
Kvôli strýkovi som musela vstať o 6 pretože aj keď máme prácu blízko,povedal že odchádzame o 7 aby sme si to tam stihli poprezerať.Rýchlo som sa umyla,učesala,nemala som čas ani si vyžehliť vlasy.Obliekla som sa do niečoho moderného no zároveň do niečoho s čím môžem liezť po hline a všeličom čo tam bude.Dala som si zelené tielko s tváričkou,obyčajné krémové kraťasy,basseballovú mikinu,tenisky a slnečné okuliare.Naraňajkovala som sa croissant s džemom a strýko urobil kávu a mohli sme vyraziť.

Prepáčte ale menšia zmena plánu.Elis bude od teraz v mojej predstave vyzerať takto,pretože je to herečka,takže mám k dispozícii viac fotiek a aj preto,lebo toto dievča je veľmi pekné a jej výzor sa mi hodí k povahe akú si predstavujem Elis.Nevinnú,drobnú za to záhadnú brunetku s veľkými očami :) Takže tu máte fotky a 10.časť príbehu Pa :** *Lili*

El

večera

raňajky

dres 

oblečenie do práce.

Slovensko:Kanada 4:3

Ľudia mi sme dnes po šiestich rokoch vyhrali zápas v ľadovom hokeji proti Kanade.Nevedela som tomu uveriť.Keď dali posledný štvrtý gól chcelo sa mi kričať,len škoda že som bola na ulici.Bartovič si dokonca zlomil hokejku.Na konci tretej tretiny dva presilovky za sebou a vďaka tomu sme vyhrali.Komentátori už hovorili že to vyzerá na desať minútové predĺženie lebo bolo 3:3 ale naši dali štvrtý gól pár minút pred koncom a potom im stačilo len udržiavať aby nám nedali gól ale oni bojovali ďalej.Skončilo sa to 4:3 a po tých dlhých šiestich rokoch sme vyhrali nad Kanadou.Slovensko je proste najlepšie.Prepáčte,viem že to nemá nič s 1D ale som taká šťastná že som to tu musela dať.Naši chalani sú najlepší. *Lili* :***

Hope Dies Last-9.časť

Podo mnou sa rozprestieral nádherný nočný vysvietený Londýn.Nič krajšie som ešte nevidela.Keď si predstavím že tu strávim len mesiac a pol,čo je pre mňa na toto všetko strašne málo,ma desí.Ale dostala som sa sem aspoň na na dlhšiu dobu ako keby som sem išla s ockom,za čo vďačím len a len strýkovi.Úplne ma tým zarazil keď mi to oznámil.Keď sme pristáli,šli sme si na terminál po batožinu a vybrali sme sa do nočného Londýna.Bolo v celku teplo,ale predsa len trochu pofukovalo.Cez deň bude možno teplo."Tak čo ako sa vám zatiaľ páči Londýn dievčatá?"usmial sa na nás strýko milo."Robíš si srandu?Je to to najlepšie čo si pre nás mohol urobiť.Mám ťa za to ešte viac rada ako som mala pred tým a to je už čo povedať,pretože už pred tým som ťa zbožňovala a obdivovala som tvoju prácu.Som neskutočne šťastná a strašne sa teším že budem pátrať históriou.Minulosť teš sa na troch najlepších architektov na svete"smiala som sa a Anna so strýkom zo mňa dostali záchvat smiechu.Okoloidúci sa na nás pozerali ako na bláznov,ale nám to vôbec nevadilo.Strýko mal väčšiu cestovnú tašku kde mal všetky svoje veci.Oproti mne s Annou s našimi mega kuframi a ešte plus s príručnými batohmi vyzeral ako keby sem šiel na týždeň a nie na mesiac a pol.No nevadí ale tá taška vyzerala ako taká pravá taká pre takých dobrodruhov čo pátrajú po minulosti ako Indiana Jones alebo Múmia sa vracia.Strýko odchytil taxík a my sme sa mali odviezť do nášho nového prechodného domova,ktorý nám poskytli strýkovi zamestnávatelia,teda teraz už aj naši.Keď sme dorazili,už z vonku bolo vidno že je to luxusná štvrť,takže predpokladám že ani byt nebude na zahodenie.Prišli sme na druhé poschodie ktoré bolo zároveň aj tretie pretože ako som sa dozvedela sú to dvojposchodové byty.Prišli sme k dverám ktoré boli tiež veľmi luxusné a vošli sme dnu.Vošli sme do chodby,kde sme sa vyzuli a obzerali sa dookola.Na chodbe boli schody ktoré viedli na poschodie,malí stolík s taburetkou,pár skriniek a akvárium.Ďalej tam boli ešte nejaké nepodstatné maličkosti.S našimi obrovskými kuframi sme sa vytrepali hore,kde boli štyri dvere.Dve boli pri sebe na rohu a tretie a štvrté boli oproti,len nie úplne pri sebe,boli oproti.So strýkom sme vošli do prvých dverí kde bola moderne zariadená kúpelňa,ladená do fialova.Dvere sme zatvorili a pobrali sa do izieb.Hneď ako sme otvorili prvú,strýko povedal že je jeho a rozvalil sa na posteľ.Bola ladená do tmava,manželská posteľ a pekné žalúzie.Zavreli sme dvere a nechali sme samého.Vošli sme do dverí pri kúpeľni a keď som zbadala oranžovú farbu,chcela som odtiaľ čo najrýchlejšie zmiznúť."Tak Anna,táto izba je tvoja.Odmietam v tejto izbe zostať 5 minút nie to ešte mesiac a pol.Maj sa.Čo to hovorím?Poď so mnou pozrieť moju izbu"škerila som sa na ňu."Tak fajn poď obzrieme to"vyškierala sa na mňa tiež,nechala kufor kufrom,batoh hodila na posteľ,zavrela za sebou svoje dvere a už sme šli ku mne.Otvorili sme dvere a zostala som stáť s otvorenými ústami.Tá izba bola úžasná.Farba ladená jemne maslovej farby,manželská posteľ,jedna stena šikmá.Vždy sa mi to páčilo.Bola obrovská.Na zadnej stene bola veľká drevená stavaná skriňa s posuvnými dverami a zrkadlom.Rovnakú mala v izbe Anna.Zišli sme dole a zamierili do prvej miestnosti ktorú sme uvideli."Anna aha to je obývačka.Je úžasná"pozerala som ako vyoraná myš.Tá obývačka bola strašne cool a moderná."Wow"bola reakcia Anny.Rýchlo sme si ju poobzerali a zamierili sme myslím že ku kuchyni.Aj tá bola v podstate moderná ale na obývačku nemala.Myslím že to je k nášmu novému bývaniu všetko.Strašne sa nám tu páči a tešíme sa že v tomto úžasnom byte zostaneme do konca prázdnin.Na konci Augusta mi to tu bude chýbať.




Takže prepáčte že taká krátka ale veľa hodín a v tejto časti som chcela len tak v skratke opísať ako si predstavujem ich nové prechodné bývanie.Takže dnes len tak nudne ale tešte sa zajtra jubilejná desiata časť :D:D:D *Lili* Papa :**

Annine dve do izby

Chodba+schody

Elina izba

kuchyňa

kúpeľňa

Indiana Jones

strýkove a Eline dvere(Eline tie bližšie)

dvere dokúpeľne

strýkova izba

Múmia sa vracia

Obývačka

skriňa

strýkova taška

Annina izba

Hope Dies Last-8.časť

."No a teraz sa k slovu dostávam ja rodinka"ozval sa strýko."Chcel by som sa niečo tuto El a An niečo dôležité opýtať"nachvíľu sa odmlčal a chcel pokračovať v rozprávaní."El povedal som tvojmu otcovi aby ti povedal že do Londýna ísť nemôžeš"chcel pokračovať ale skočila som mu do reči."Ja o tom viem,večer som vás počula,ale prečo?"bola som naštvaná."Keby si ma toľko neprerušovala,dostal by som sa k vysvetleniu"uškrnul sa na mňa.Bola som naštvaná ale pravdu povedať aj zvedavá tak som stíchla."Ide o to že som vážne chcel stráviť nejaký čas s rodinou,ale niečo mi prekazilo plány.Dostal som ponuku pozorovať kostry ktoré boli vykopané na vykopavkách a mám si nájsť pár asistentov,ktorý mi budú pomáhať a budú aj dobre platený"usmieval sa."No super,skazíš nám výlet do Londýna a ešte nám aj oznámiš že odchádzaš.Lepšie to už ani byť nemôže"tlačili sa mi slzy do očí ale potlačila som ich.Nie som malé decko."Ver mi že to bude lepšie"usmial sa a pokračoval"zrejme ti to nedochádza ale povedal som že si mám nájsť asistentov a tí asistenti,vlastne asistentky budeš ty s Annou a bude to v Londýne do konca letných prázdnin.Ak nestihnem zistiť kto boli tí ľudia,čo robili,kde žili,ja zostanem tam a ty s Annou pôjdete domov.V práci budeme od od ôsmej ráno do jednej poobede a ostatok času + víkendy máte voľné.Všetko som už vybavil s Anninými a tvojimi rodičmi a súhlasili.Teraz stačí už len váš súhlas"uškŕňal sa na nás a ja som jedným očkom hodila po Anne.Bola na tom rovnako ako ja.Stratila dych,vyvalila oči,otvorila ústa a nevedela zo seba vydať ani hlások.Asi po minúte mi dochádzal kyslík,tak som sa zhlboka nadýchla a tým som sa vrátila k zmyslom.Rýchlosťou svetla som sa postavila zo stoličky a priskočila k strýkovi a od šťastia som ho chcela zadusiť."Jasné že súhlasíme.Je to to najlepšie čo si pre nás mohol urobiť.Anna vieš čo to znamená?To ti poviem neskôr.Je to naše tajomstvo ale asi vieš o čom rozprávam"stále som bola zavesená na strýkovi a Anna mi len pokrútila hlavou,pretože tomu všetkému nevedela uveriť.Ani ja tomu nemôžem uveriť.Idem na mesiac a pol do Londýna.Odlietame už zajtra večer.Som s toho vedľa."Tak ja sa idem pobaliť a poobede pôjdeme aj k Anne aby sa pobalila.Už sa nemôžem dočkať zajtrajška.Ľúbim vás všetkých"a posla som im vzdušnú pusu.Vybehla som s Annou hore a vybrala s pod postele velikánsky kufor a maličký príručný batôžtek.Hľadala som všetko ale nemohla som zabudnúť na moje najobľúbenejšie letné mini šaty a moje obľúbené plavky ktoré sú asi tri a mnoho ďalších vecí.Keby som ich mala všetky menovať tak píšem asi tri dni.No nakoniec som už mala všetko potrebné zbalené,ale vyskytol sa problém."An ako do čerta zapnem ten prekliaty zips na kufri?"pýtala som sa Anne celá zúfalá.Ona sa na mne začala rehotať."No tak si naňho sadni a ja ti ho zapnem"povedala mi a ja som hneď urobila čo odo mňa chcela."Bože El si strašná vyžla.Ani ten kufor neviem zapnúť.Tak sa vymeníme ja sadnem a ty zapínaš"usmiala sa.Sadla si na kufor a ja som začala zapínať."No s tebou to nie je o nič ľahšie"smiala som sa.Konečne sme ho zapli a už nás mama volala na obed.Mali sme boloňské špagety,moje najobľúbenejšie jedlo.Najedli sme sa poďakovali a už sme sa s Annou obliekali a išli k nej domov.Jej rodičia nás privítali veľmi milo.Veľmi sympatický ľudia.Čo viem od Anny tak sa nikdy nehádajú a sú spolu šťastný.Pobalila si taktiež 3 plavky a nádherné letné šaty ktoré sa mi strašne páčili a určite mi ich musí požičať.Ona sa mi len vysmiala.Zobrali sme jej kufor,rozlúčili sa s jej rodičmi a už sme upaľovali ku mne na večeru a spať.Zajtra je náš deň D.Došli sme domov a už nás čakala večera.Palacinky na slano.To je strašne dobré.Milujem ich.Najedli sme sa a išli sme spať.Síce bolo len 19:00.Tak sme sa na zajtra tešili že sme nemohli inak.Do pol hodiny sme zaspali ale mali sme aj následky.Ráno sme vstali o 4 ráno a už sme nevedeli spať,tak sme skočili do sprchy,samozrejme nie spolu.Išla najprv Anna a ja som sa rozhodla že keď je tak skoro dám si svoj obľúbený horúci kúpeľ s vonnými sviečkami.Napúšťala som si vaňu,zapálila sviečky,vyzliekla sa a ľahla si do upokojujúceho horúceho kúpeľa s penou.Strávila som tam asi hodinu a kedže Anna tam bola pol hodinu tak teraz by malo byť pol 6 a už pomaly vychádzam z vane.Obliekla som si župan a vyšla z kúpelne."To ti teda trvalo,ale neva aj tak je málo hodín.Čo povieš na to keby sme sa len tak pre srandu králikov začali maľovať?Bude sranda možno s toho vznikne niečo pekné"chichotala sa Anna."Súhlasím ale ty maľuješ mňa a ja teba.Súhlas?"opýtala som sa."Tak fajn možno to fakt bude dobré"smiala sa Anna.Tak sme sa začali maľovať.Asi 20 krát sme sa odmaľovávali a znova maľovali.Nakoniec keď už bolo asi 7 hodín sme boli perfektne namaľované a rozhodli sme sa že rodinke urobíme raňajky a potom si vyberieme niečo pekné na oblečenie,ale hlavne niečo pohodlné do lietadla.S Annou sme si urobili len ovocné misy a ostatným sme urobili obložený tanier s pečivom.My sme sa najedli,nahádzali sme riad do umývačky,naliali si kávu a čakali kým všetci vstanú.Asi okolo ôsmej sa začali všetci prebúdzať a boli prekvapený že sme my dve hore a ešte viac ich prekvapilo keď sme im povedali,že sme hore už od štvrtej.Najedli sa,my sme upratali a šli sme si nájsť niečo sa seba.Bolo síce leto ale dnes bolo trocha chladno tak sme sa prispôsobili(uvidíte na fotke).Klop,klop.Niekto nám zaklopal a mi sme naraz povedali "ďalej".Vošiel strýko a oznámil nám."Dievčatá,presunuli nám let a neodlietame o 21:00 ale o 19:00 tak sa nachystajte.Usmial sa a odišiel.Celý deň sme preležali v posteli.Od vzrušenia sme nevedeli čo máme robiť.Bolo 17:00 keď po nás prišiel strýko že nás ocko nesie na letisko a máme už ísť.Vybehli sme z postele rýchlosťou blesku,zobrali kufre a už sme upaľovali k autu.O 5 minút sme už sedeli v aute rozlúčený s celou rodinou a mierili k letisku.Konečne sme tu.Letisko Košice.Je 19:00 a my sedíme v lietadle a mne sa poriadne zatvárajú oči.Kedže nám už letuška dala všetky pokyny a lietadlo už bolo vo vzduchu 15 minút,letuška oznámila že sa môžme odopnúť.Odopla om sa a chcela zaspať.Niekto ma začal budiť."El pozri už sme tu,pozri na tú krásu"kričala po mne Anna a vyzerala šťastne.Počkať,už sme tu?To som spala tak dlho?Pozrela som sa von oknom a nevedela som uveriť toľkej kráse.Podo mnou sa rozprestieral nádherný nočný vysvietený Londýn.

oblečenie dievčat keď išli na letisko

ako boli namaľované

Annine minišaty

nočný Londýn

Elisin kufor

letisko

špagety

palacinky na slano

Anna plavky 1

El plavky 1

Anna plavky 2

Anna plavky 3

Elin príručný batoh

raňajky dievčat

raňajky ostatných

Anniný rodičia

El plavky 2

El plavky 3

El minišaty

Takže konečne sme v Londýne.Dúfam že sa páči a že vám nevadia toľko fotiek ale ja si to proste takto lepšie predstavujem keď mám fotky.Dúfam že sa páči.Odo mňa všetko pa :** *Lili*