Stránky

streda 23. mája 2012

Hope Dies Last-12.časť

Komentár nezabudnite :) Aspoň jeden :) Len toľko som chcela ide sa písať :)


Josh nás previedol cez celé jeho pozemky.Videli sme veľa jám,kostier alebo iných predmetov z dávnych čias.Cítila som sa divne,ale bola som nadšená že môžem pomôcť vyhľadať ako žili tí ľudia a ja neviem,možno aj nájsť im pokoj.Možno tu zostali ich duše pretože chceli aby sa novodobí ľudia dozvedeli aký vtedy mali ťažký život.Nech je to akokoľvek som rada že som toho súčasťou.Kyle sa ukázal ako celkom milý chalan,ktorý túto prácu miluje rovnako ako jeho otec.Ja som išla trocha pozadu,tak ma Kyle počkal."Vážne túto prácu miluješ alebo to robíš len aby si nesklamal otca?"zaujímalo ma to."Nerobím to len kvôli otcovi.Vieš v tomto som už od malička.Keď sa mi raz v škole skončilo vyučovanie,otec už na mňa čakal a nechcel mi povedať kam to ideme.Priviedol ma na jedny vykopávky.Vtedy sme bývali ešte v Paríži.Zaviazal mi oči a až keď sme zastali a vystúpili z auta a on mi dal dole šatku vyvalil som oči a otvoril ústa.Bolo to nádherné.V tej chvíli som pocítil k tomu miestu alebo skôr všeobecne k tomu zamestnaniu nejaké puto.Proste som vedel že to nebude len kvôli otcovi ale bude to kvôli mne.Že sa chcem stať tým čím je môj otec.Od vtedy čo otec videl ako som sa k tomu pripútal ma bral zo školy každý deň a cez víkend sme tu boli od rána.V škole som nejako nezvládal učivo,prepadol som vo 8.ročníku a musel som opakovať ročník.Trocha som zamakal a skončil som školu zo štvorkami.Len vďaka tomu čím je môj otec som sa dostal na školu.Ale to bolo jediné čo pre mňa urobil ale hanbím sa za to.Ale od kedy som sa dostal na školu,učitelia sa ku mne správali ako ku všetkým ostatným.Keby som vyletel otec by stým už nič neurobil.Ale ja som na prekvapenie učiteľov aj otca,od začiatku školy dostával jednotky.A to som sa doma vôbec neučil.Oni to chápali len tak,že vďaka otcovi som sa veľa dozvedel,ale ja si myslím že to nie je len mojím otcom.Prispel k tomu svojimi vedomosťami ale je v tom aj viac.To puto ktoré ma k tomu láka.Neviem si predstaviť že by som robil niečo iné.Možno preto môj mozog odmietol byť už sprostým malým deckom ktoré nemá v hlave nič.A teraz som skončil 2.ročník na strednej.Ešte 2 roky a pôjdem na vysokú.Tam strávim pár rokov a potom sa budem venovať tomuto"rozprestrel ruky aby som vedela že myslí vykopávky.Pokračoval:"Spolu s otcom chcem cestovať po rôznych krajinách,objavovať nepoznané a zisťovať identitu kostier.Čím boli a tak ďalej"usmial sa a týmto mi povedal celý príbeh svojho vzťahu k tomuto zamestnaniu."Páni na to že máš 18,rozprávaš veľmi múdro a vyspelo"usmiala som sa naňho"Vieš,myslím že mi dvaja budeme skvelý kamaráti po zbytok týchto prázdnin.Potom sa vrátim domov a na toto tu všetko budem len šťastne spomínať"pozrela som sa do zeme."Ale no tak.Predsa keď skončí školský rok môžeš sa tu vrátiť na prázdniny.A keď skončíš školu a úspešne zmaturuješ,stále tu môžeš pricestovať a bývať tu"snažil sa ma povzbudiť."Keď zmaturujem.Pozri,toto mesto aj celá krajina je pre mňa úžasná.Ale žiť by som tu prísť nemohla.Čo moja rodina ktorá je celá na Slovensku?S kým by som trávila čas a s kým by som žila?Nemám na to aby som stvrdla sama v nejakom byte.Nie som narodená pre samotu.No to je ešte ďaleko.Mám pred sebou ešte 2 roky školy a nikdy neviem čo sa za takú dobu stane.Tak poď dobehneme ich"potiahla som ho za rukáv a snažila sa trocha pobehnúť ale po tých kamienkoch sa to nedalo,tak ma Kyle hneď dobehol.Pridali sme sa k ostatným a Josh akurát rozprával že tejto kostre na ktorú práve ukazoval,jej identitu už rozlúštil.Bola to mladá 20 ročná žena ktorá bola krátko po pôrode a jej otec bol naštvaný pretože to mala s iným mužom a nie so svojím manželom.Zabil dieťa a potom zabil aj ju.Volala sa Charllote a zamilovala sa do nesprávneho muža.Povedal že má už viacero kostier ktorých má už totožnosť odhalenú ale stále to nie je veľa.Ďalej niečo hovoril ale ja som rozmýšľala na Charllote.Rozmýšľala som aký vtedy boli krutý ľudia.Ako mohol otec zabiť svoju vlastnú dcéru a novonarodené maličké novorodeniatko ešte jeho vlastného vnuka ktorý sa na svet nepýtal.Proste nebola to jeho chyba a mal mať právo na život."El počúvaš?"opýtala sa An a štuchla do mňa."Och,prepáčte,zamyslela som sa"usmiala som sa ale na silu."A nad čím takým si rozmýšľala?"opýtal sa Kyle."Nad Charllote.Neviem či mám na túto rácu.Asi to beriem príliš osobne.Rozmýšľam že jej otec bol až priveľmi krutý aj k nej ale hlavne k tomu nevinnému dieťatku"pošepkala som mu.Nechcela som aby to niekto počul."Neboj sa,všetci to tu berieme osobne.Nie je na tom nič zlé.Mňa v každom takomto prípade pichne pri srdci keď si pomyslím akí boli ľudia krutí"povedal a siahol si do zadného vrecka"Na"podal mi nejaký papierik a usmial sa.Otočila som ho bola tam fotka nejakého dievčaťa."To je Charllote"usmial sa."Nechaj si ju".Charllote bola vážne nádherná.Všetko sa mi na nej páčilo.Veľké hnedé oči a v tvári nevinný výraz."Thanks"usmiala som sa a jemne aby to nikto nevidel som ho objala a vložila si fotku do vrecka.

Charllote

2 komentáre: