it doesn't matter..

..what will happening :)

Dievčatá moje krásne :** chcem sa vám všetkým veľmi pekne poďakovať, že tento blog navštevujete aj keď už poviedku nepridávam. :)

Ale chcem vám oznámiť, že existujú dve záujemkyne o pridávanie ich poviedok na tento blog :)
Z jednou z nich, som sa v podstate už dohodla a s tou druhou sa to bude ešte riešiť, takže podľa mňa sa máte na čo tešiť.
taktiež, ako som už raz spomínala, kamoška začala tiež písať a vyzerá to fakt dobre, ale Keďže je dosť lenivá, venuje sa tomu minimum jej voľného času, takže za tou poviedkou si budete musieť trocha počkať :)

Okrem toho, chcela by som vás poprosiť, aby ste za našich chlapcov zahlasovali TU za pesničku More Than This v top 22 E2 :)

I'm so so sorry :(

Dievčatá moje, prepáčte mi to, ale končím s písaním.
Dopísala som poviedku I wish a teraz sa nedokážem sústrediť na ďalšiu. To je jedna vec a druhá je tá, že mám teraz strašne ťažké dni a tie budú trvať do konca školského roka.
Takže ešte raz sa strašne hrozne najviac ospravedlňujem, ale aj tak sa nedokážem sústrediť, nemám žiadnu tvorivosť, nemám náladu. Už sa asi štvrtý deň musím nútiť písať, potom je to celé úplne o ničom.

Dosť dlho mi trvalo, kým som sa k tomuto odhodlala, ale proste to takto Ďalej nejde. :/
neskôr sem bude pridávať Aďka jej časti, ktoré budú so Zaynom, tak dúfam, že sa vám aspoň tieto budú páčiť. Takže ešte raz sa vás strašne ospravedlňujem, dúfam že ma nezačnete neznášať :(
*Mariana :)

I wish 67 - THE END

Tak kočky, dostali sme sa k záveru.

Chcem vám všetkým poďakovať za vašu podporu, ktorú ste mi dávali. Bez vás by som to určite nepísala. 

S novou poviedkou určite začnem, pretože si to už neviem predstaviť bez písania :)
Prvú časť pridám behom tohto týždňa takže dúfam, že sa vám bude páčiť aspoň ako táto :)
takže, ešte raz vám ďakujem najviac na svete, boli ste perfektné, každý vás komentár, každá jedna návšteva.. všetko :)

 Dúfam, že sa vám táto poviedka páčila. 

MILUJEM VÁS 

*vaša Marianka :) 

(Z pohľadu Mel)

„Mel, myslím, že by si si mala pobaliť veci.“ Navrhol mi Harry.

„Dobre.“ Prikývla som. Aj by som protirečila, ale nemala som na to náladu. Nemohla som Harryho už odmietnuť. Ten chlapec si nevie ani predstaviť, ako strašne veľmi ma potešilo, keď prišiel. Aj keby mi nepovedal to, čo mi povedal, už len vidieť ho vo mne prebúdzalo šťastie.

„Pomôžem ti, poď.“ Povedal a už už sme išli do spálne.

„Mel, ty si sa nevybalila?“ spýtal sa ma so smiechom.

„Nemala som náladu. Nevysmievaj sa mi!“ Zasmiala som sa tiež. „Dúfala som, že sa stane nejaký zázrak.. a on prišiel.“ Povedala som a pobozkala ho. Neviem prečo ja prvá, asi sa mi to zdalo proste správne.

„Tak ja vezmem ten tvoj kufor a ideme pekne tam, kam máme byť.“ Povedal.

„Fajn, ale musím sa na recepcii zastaviť, aby som zaplatila.“

„To je v pohode, ja som to už zaplatil.“

„HARRY! Dobre vieš, že nechcem, aby si za mňa všetko platil. To som ti vravela už toľko krát, tak prečo vždy..“

„Neznervózňuj sa. Ja môžem za to, že si tu bola, takže ja som to aj zaplatil. Týmto končím.“ Zahriakol ma.

Nepovedala som mu na to nič, dobre viem, že keď si niečo zaumieni, nikto ho nepresvedčí na nič iné, proste si spraví, čo sám chce. To je Harry.

****

„Pozrite sa, koho tu mám!“ vykríkol Harry, keď sme prišli k nim na hotel. Teda.. k nám.

„Mel, Vďaka Bohu!“ priletela ku mne Daniela.

„Toto už nesprav, nevieš si ani predstaviť, čo to tu bolo!“ zahriakol ma Louis.

„Okay, som v pohode.“ Chytila som Harryho za ruku. „Všetko je v pohode.“

„Takže ste znova spolu?“ spýtal sa Zayn.

„Čo si čakal, Zayn?!“ opýtal sa ho Harry. „Kto by mne nepodľahol?“ zarehotal sa.

„Heeej.“ Zasmiala som sa a pacla ho po zadku. Má ho dobrý, treba uznať :D

„Ale nie. Všetko sme si ž vyjasnili, takže je všetko..“ pozrel sa na mňa. „.. v poriadku.“

„Ahoj, Emma, aj ty si tu?“ pozdravila som sa, keď som ju zazrela.

„Áno.. aj my sme si s Niallom teraz toho veľa vyjasnili.“ Povedala.

„To je pravda.“ Prišiel Niall a chytil ju za ruku a usmial sa na mňa.

„Držím palce. Tak my s Mel ideme do izby. Potrebujeme sa porozprávať a iné veci.“ Zasmial sa.

„Harry ty nadržané prasa.“ Povedal mu Louis. Každý sa začal smiať.

„Hovor mi ako chceš, dnešný deň mi nepokazíš zlato.“ Povedal a zatiahol ma do izby.

Sedeli sme na posteli len ja a on, my dvaja.. sami. Pozerala som sa mu hlboko do očí. Tak strašne mi to všetko chýbalo. Nechcela som si to pripustiť, no teraz si to uvedomujem oveľa viac.

„Ďakujem ti, Mel.“

„Začo?“ nechápavo som sa spýtala.

„Za všetko. Za každý jeden deň s tebou. Za to, že si mi odpustila moju hlúposť a že si taká, aká si.“ Povedal. Tieto slová mi tisli slzy do očí.

„Harry..“ začala som, no nevedela, ako mám pokračovať, tak som ho jednoducho pobozkala.

„Milujem ťa. A budem ťa milovať navždy.“

„Aj ja teba. Vždy a navždy.“ Povedala som. Harry ma objal a ja som sa po dlhom čase cítila v bezpečí. Ten pocit, že všetko je v poriadku. Je všetko tak, ako má byť a ako to malo byť už dávno. 
Depky sa stratili, smútok spolu s nimi. 
Každý z nás má niečo, čo ho robí šťastným. Niektorí dokonca veria na talizmany. 
Moje šťastie je ON..

***************
 „Tak, zlatko, toto je môj príbeh s tvojím ockom.“ Povedala som  Darcy.

„Mami? Čo by sa stalo, keby ste sa s ockom znova nedali dokopy?“ spýtala sa.

„Tak by si sa asi nenarodila. A ja by som prišla o najväčšie potešenie v mojom živote.“

„Presne tak.“ Vošiel do izby Harry.

„Zlato, toto je čisto ženská debata.“ Zasmiala som sa. Toľko rokov za sebou a každým dňom ho viac a viac milujem.

„Dúfam, že jedného dňa aj ja nájdem takého človeka, ktorý ma urobí takou šťastnou, ako si ty, mami.“ Povedala.

„Zlato, máš 15, život pred sebou. Určite sa niekto taký nájde.“

„Tak poďte, kočeny. Večera je na stole.“ Povedal s úsmevom.

„Stále ten istý gentleman ako pred rokmi.“ Povedala som a pobozkala ho.

„Vždy bol taký?“ spýtala sa Darcy.

„Vždy. A vieš čo bol jeho najväčší sen? Mať dcéru menom Darcy.“

„To je pravda. Tvojej mame som o tom vždy vravel.“ Povedal a poodťahoval nám stoličky, aby sme si mohli sadnúť k stolu.

„Sny sa plnia..“ 

 *THE END* 

 <3 with love :)

I wish 66

Čo tu chceš?!“ spýtala sa takým tónom, na aký som u nej nikdy nebol zvyknutý.

„Mel, musím ti niečo povedať.“ Pozeral som na ňu prosebným pohľadom.  Dúfal som, že netresne predo mnou dverami a vykašle sa na moje „musím ti niečo povedať“.

„My si nemáme čo povedať.“

„Ale máme. Máme toho až príliš veľa.“ Namietal som.

„Harry, chceš to spr..“

„Ja som nespal s Angie.“ Skočil som jej do reči.

„Čože si?“ vypučila oči.

„Ako si počula.“

„Ako to? Veď sám si povedal že..“ nechápala.

„Ja som si myslel, že áno, ale nie je to tak.“ Dodal som, no keď sa ona neozývala, rozhodol som sa pokračovať. „Môžem ti to celkom celé vysvetliť, ak ma pozveš dovnútra.“ Povedal som a podával som jej kvety. Snažil som sa nahodiť čarovný úsmev, ktorý by to za mňa všetko vyriešil, no vopred som vedel, že pri Mel to neplatí.

„Nie ďakujem.“ Povedala no ja som sa na ňu zahľadel. „Tak dobre, poď.“ Rezignovala a vzala si kvety do rúk. Snažila sa zamaskovať, že sa jej páčia, no keď som sa otočil, v odraze od obývacej skrinky som videl ako ich ovoniava. Zbožňovala žltú dobre som to vedel.

„Ďakujem za kvety.“ Zašomrala. „Sú naozaj krásne.“

„To nestojí za reč.“

„A čo za ňu teda stojí?! Teda.. kvôli čomu si prišiel? Vysvetli mi to.. no veď vieš.“

„No takže..“

„Harry, upozorňujem ťa, že ak mi začneš hovoriť nejaké sprostosti, bez váhania ťa vyhodím.“ Poznamenala vážnym tónom.

„Ale Mel, ja to myslím vážne. Ja som si pozrel video, ktoré bolo natočené cez kamerový systém. Ona ma zatiahla do jednej izby, ale ja som tam zaspal. Ja som s ňou.. nespal.“ Vysvetľoval som.

„Takže keby si nezaspal, tak by to došlo ďalej.“

„Myslím, že nie. Ja som sa bránil. V pohode ti to môžem ukázať.. to video myslím.“ Povedal som.

„Ó, tak ty si sa bránil.“ Ironicky opakovala.

„Mel, prosím ver mi. Myslím si, že som ti dal dosť dôvodov na to, aby si mi verila. A keďže to, že som s ňou spal ani nie je pravda, znamená to, že som ťa nepodviedol tým pádom som ťa nikdy neoklamal.“

„Nefilozofuj.“ Zasmiala sa. To bolo prvý krát, čo som ju dnes videl aspoň trocha sa usmiať. „Chcem si pozrieť to video.“

„T-to myslíš vážne? Chceš si to pozrieť?“

„No áno, je s tým problém?“

„Nie. Absolútne. Ani len najmenší. Takže zavolám na policajnú stanicu?“ spýtal som sa.

„Uhmm. Zavolaj.“ Súhlasila.

„Tak fajn.“ Povedal som a vytiahol mobil. Našiel som si číslo a priložil mobil k uchu. V tom ku mne Mel priskočila a zobrala mi ho.

„Dúfam, že toto nebude najväčšia chyba môjho života, ale verím ti.“ Usmiala sa.

„Milujem ťa.“ Zašepkal som.

„Toto bude možno ďalšia vec, ktorú budem ľutovať,“ nadýchla sa „ale aj ja teba.“ Povedala. Boli to tie najkrajšie slová na svete. Nič ma tak za posledné dni nepotešilo ako toto.

„Takže mi odpúšťaš?“ spýtal som sa.

„Veď ja ti už ani nemám čo odpustiť, pokiaľ je pravda to, čo vravíš.“ Usmiala sa. „Pretože opiť sa môže každý. A pokiaľ sa nič nestalo, tak..“

„Tak už ťa môžem konečne aspoň objať?“ opýtal som sa. Ona hanblivo prikývla a v tom momente som k nej podišiel.

„Mel, hrozne si mi chýbala. Boli to najhoršie dni môjho života.“ Zaprisahal som sa.

„A.. aj ty mne. Ešte že som mala Nialla, ktorý mi pomáhal.“ Povedala.

„Mel ty.. ty máš niečo s Niallom?“ spýtal som sa prekvapene. Hovorí o ňom príliš pekne.

„Je to ten najlepší človek na svete. Ale nemám s ním nič, pretože na svete existuje ešte jeden idiot ktorého nedokážem pustiť z hlavy.“  Hovorila.

„Nemám rád, keď mi niekto hovorí že som idiot, ale teraz by som ním naozaj bol veľmi rád.“

„Myslíš, že to nie si? Pobláznil si mi hlavu, telo.. všetko. A teraz sa ma spýtaš, či JA mám niečo s Niallom?“  ja neviem či na svete existujú krajšie slová, ako vyznania lásky takýmto nenápadným spôsobom.

„Mel, mne tieto udobrovacie príhovory absolútne nejdú.  Takže sa ťa to spýtam po lopate: Drahá Mel, chceš so mnou znova začať tvoriť pár?“

„Drahý Harry, ako by som mohla povedať nie, keď viem, že tým stratím jediné svetlo tohto života.“ Povedala.

„Len tri slová: MI  LUJEM ŤA!“ zasmial som sa.

„Aj ja teba.“ Povedala. „Hrozne som dúfala, že sa niečo takéto stane. Najviac.“

„Prepáč mi to utrpenie, ktoré som ti spôsobil.  Nezaslúžiš si nič z toho.“

„Bez dažďa by nevyšla dúha.“ Zacitovala.

I wish 65

babyy :) ešte pred tým, ako si prečítate túto časť, pozrite si toto video :) je hlavne pre tie, ktoré milujú Harryho :)  to dievča, ktoré toto spravilo tam dalo krásne fotky a úplne dokonalú pesničku :) takže aj keby ste to video nepozerali, vypočuť by ste si to mohli :)

„Dobrý deň, pane.“

„Ahoj, maličká.“ Usmial som sa. Predo mnou stálo mále dievčatko, oblečené v otrhaných šatách, deravých topánkach a slzičkami v očiach.

„Prosím vás, nechcete si kúpiť nejaké kvietky?“ spýtala sa.

„Rád si kúpim. A kde ich máš?“

„Tuto, mamka ich má. Poď.“ Povedala a chytila ma za ruku.

„Mami, mami. Ujo si chce kúpiť kvietky!“ kričala.

„Kúpim si ich iba v jednom prípade.“ Povedal som jej a ona na mňa smutne zazrela.

„V akom?“

„Ak mi nebudeš hovoriť ujo.“ Zasmial som sa. „Ja som Harry. Ako sa voláš ty?“

„Ja som Millie.“ Usmiala sa. „Teraz si už kúpiš kvietky, Harry?“

„Veľmi rád. Aké máte?“ spýtal som sa ženy, ktorá prišla k dievčatku a objala ju.

„Máme rôzne. Môžete si ich poobzerať.“ Povedala.

„Máte žlté ruže?“

„Áno, máme. Koľko si prosíte?“ spýtala sa.

„Čo najviac. Ak máte, prosím si tak 20. Mohli by ste mi ich zviazať do kytice?“

„Samozrejme.“

„Tieto kvietky kupuješ pre tvoje dievča?“ spýtala sa ma maličká.

„Áno.“ Odpovedal som jej.

„Musíš ju mať veľmi rád, keď jej kupuješ toľko veľa kvietkov.“ Poznamenala.

„Mám ju viac ako len veľmi rád.“ Priznal som.

„Vieš čo, Harry? K tým 20 žltým ružičkám jej vezmi jednu červenú. Bude to veľmi pekné.“ To znelo veľmi dobre.

„Dobrý nápad. Prosím si ešte jednu červenú k tomu.“ Povedal som žene.

„Ako si prajete.“ Povedala a podala mi kyticu.

„Mala si pravdu, Millie. Je to naozaj prekrásne.“ Povedal som jej s úsmevom. „Koľko to  bude?“

„Bude to 8 dolárov.“ Povedala. Ja som si začal vyberať z vrecka peňaženku.

„Nech sa páči.“ Podal som jej peniaze.

„Ale pane, to je oveľa viac ako ste mali dať.“

„To je v poriadku. Odložte si ich. Zídu sa vám viac, ako mne.“ Povedal som s úsmevom od ucha k uchu.

„To nesmieme prijať.“ Povedala a podávala mi peniaze späť.

„Nechajte si ich, prosím vás.“ Povedal som.

„Ďakujeme.“ Povedala.

„Si dobrý, Harry.“ Povedala mi Millie.

„Nie, nie som dobrý. Len mám rád dobrých ľudí.“

„Myslíš si, že ja som dobrá?“ spýtala sa.

„To by aj stačilo, Millie.“ Zahriakla ju mama.

„Ale no tak, nechajte ju.“

„Millie, už musíme ísť, pozdrav sa chlapcovi.“

„Boh ťa žehnaj, Harry. Ahoj.“

„Ahoj. Dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme, Millie.“ Povedal som. „A dovidenia.“

„Aj ja dúfam.“ Povedala a spolu s jej matku sa otočili chrbtom. Kráčali spolu, ruka v ruke, až zašli za roh, kde som ich už nevidel. Ja som sa otočil čelom k hotelu a zhlboka som sa nadýchol.

„Veľa šťastia, Harry.“ Povedal som si sám pre seba a vošiel som do hotela.

Dnu sa to hmýrilo ľuďmi, okolo recepcie  ich stálo snáď milión. Nevedel, ako som sa tam mal dostať.

„O môj bože, to je Harry Styles!“ kričalo jedno dievča.

„Harry, prosím, môžem sa s tebou odfotiť?“ spýtala sa.

„Jasné. Ale mám podmienku.“ Zasmial som sa. „Mohla by si ma dostať na začiatok toho otrasného radu?“ spýtal som sa.

„V pohode.“ Odpovedala, podala fotoaparát jej mame a ona nás odfotila.

„Ďakujem.“ Povedala nervózne.

„Hej! Kľud.. Dievča, aj ja som len človek. Nebuď zo mňa nervózna.“ Upokojoval som ju.

„Tak poď, dostanem ťa na začiatok.“ Ako povedala, tak aj spravila. Chvíľku na to som stál pred istým pánom oblečenom v modrom.

„Dobrý deň. Hľadám slečnu Melanie Lesyovú.“ Povedal som.

„Neviem, či vás môžem za ňou pustiť.“ Odpovedal mi.,

„Ja viem, aj na ktorej izbe je, len neviem, ako sa tam dostanem.“ Povedal som mu.

„Tak, na ktorej teda?“ snažil sa ma vyskúšať.

„222.“

„Máte pravdu. Tak fajn, pôjdete rovno po chodbe, potom prejdete na 5 poschodie. Ocitnete sa na dlhej chodbe. Posledné dvere v pravo – tam je slečna Lesyová.

„Ďakujem krásne.“ Povedal som a už-už som utekal smerom, ktorým mi kázal ísť. A zrazu som stál pred masívnymi dverami s číslami 222. Pozrel som sa na kvety, poriadne zhlboka som sa nadýchol a.. zaklopal som.

„Kto je?“ ozvalo sa. Ten jej hlas, ktorý mi tak strašne chýbal. „Niall, si si niečo zabudol?“ kričala. Nechcel som sa ozvať, pretože viem, že by asi neotvorila, preto som potichučky stál za dverami.

V tom otvorila. Stála tam,  s vlasmi v drdole, jemným mejkapom, v teplákoch a v papučiach a s obrovským prekvapením v očiach.

„Ahoj?“ pozdravil som s úsmevom.

I wish 64

No ja som zaspal.

„Počkať.. čo?!“ spýtal som sa sám seba. Pretočil som to ešte raz, no naozaj. Takže ja som zaspal. Snažila sa ma prebrať, no nedarilo sa jej to. Zliezla zo mňa a poprechádzala sa po izbe. Pozeral som do toho veľmi pozorne, aby mi neušiel žiaden detail. Ani ten najmenší. Možno som sa v noci ešte prebral.. radšej si to pozriem celé. Celú tú otrasnú noc, kvôli ktorej som stratil toho najúžasnejšieho človeka na svete.

Každou minútou som sa cítil lepšie, pretože na videu sa nič nedialo. Ona sedela na posteli a ja som spal, spal, spal. Počas celej noci sa ma dotkla ešte raz a to vtedy, keď ma potiahla vyššie na posteľ. Potom si už len ľahla vedľa mňa (fuj) a taktiež zaspala.

„OH MY GOD!!!!!“ zakričal som celý šťastný.

„Čo sa deje?“ vošiel do miestnosti policajt.

„Ďakujem, ďakujem!“ skákal som naňho.

„Čo sa deje?“ opakoval sa.

„Mali ste pravdu! Ja som sa s ňou vôbec nevyspal!!“ kričal som. Po prvý krát po dlhom čase to nebol falošný úsmev, ktorý som mal na tvári.

„Som rád, že som vám pomohol.“ Potešil sa pán Lewis.

„Ďakujem vám najviac na svete!“ povedal som a objal ho.

„To je v poriadku. Tak, teraz už bežte za Mel.“

„Počkať.. ešte stále neviem, kde je.“ Sklopil som hlavu. Ako by som ju mal nájsť?

„Choďte za vašim priateľom Niallom.“ Usmial sa. „Najprv mu povedzte, na čo ste prišli a potom sa ho spýtajte, kde je.“

„On to vie?“ spýtal som sa.

„Uhmm.“ Prikývol.

„Prečo..?“

„Nič sa ma nepýtajte. Proste choďte, on vám všetko vysvetlí.“ Povedal.

„Ešte raz ďakujem.“ Povedal som. „Raz vám to vrátim.“

„Tak bežte už.“ Zasmial sa.

„Dovidenia.“ Pozdravil som sa a vyletel som von zo stanice.

„Nial, kde si?“ zavolal som mu.

„No.. prečo? Čo sa stalo?“

„Si s Mel, však?“ spýtal som sa. Bolo mi to jasné. Teraz už áno.

„Prečo si to myslíš?“

„Niall, odpovedaj mi. Prosím ťa.“

„Odkiaľ to vieš?“

„Proste viem. Niall, musím jej niečo povedať.“

„Mel, Harry ti niečo potrebuje povedať.“ Ozvalo sa.

„Nie!“ zakričala.

„Harry, nechcem ťa sklamať, ale ona.. ona nechce!“

„Potrebujem sa s tebou stretnúť Niall. Musím ti niečo povedať. Prosím ťa, kde sa stretneme?“ povedal som.

„Tak.. u nás v hoteli o 15 minút?“

„Okay môže byť. Ja si vezmem taxík a prídem čo najskôr.“ Oznámil som mu.

„Dobre, tak ahoj zatiaľ.“

„Ahoj.“ Odzravil som a zachytil som prvý taxík, ktorý prešiel okolo. Povedal som šoférovi, kam ma má odviezť a ja som len sedel a premýšľal, aké mám šťastie. Ale čo ak mi Mel aj tak nebude chcieť odpustiť? V bruchu som znova cítil taký blbý pocit.

„Dovidenia.“ Pozdravil som sa taxikárovi, zaplatil a utekal späť do hotela. 

Niall ma tam už čakal.

„Tak, Harry. Čo je také dôležité?“ spýtal sa, akoby som ho otravoval alebo ja neviem čo.

„Niall, mám perfektnú správu.“ Povedal som.  „Vieš, bol som v tom bare a..“

„Preskoč k pointe Harry, prosím ťa. Lebo ty kým sa vykoktáš, to bude zase trvať.“ Pokrútil Niall hlavou.

„Tak dobre. Niall, ja som sa s Angie nevyspal!“

„To myslíš vážne?!“  opýtal sa Niall.

„Smrteľne! Som taký šťastný!“ kričal som.

„Tak to je skvelé!“

„Teraz mi už povieš, kde je Mel?“ spýtal som sa s prosbou v hlase.

„No.. ja neviem, či môžem.“ Zapochyboval.

„Niall no tak. Prosím ťa, musím jej to povedať. Dobre vieš, že ona mi nezodvihne.“

„Tak fajn. Myslím, že sa poteší, keď jej to povieš.“ Súhlasil nakoniec.

„Takže?“

„Tu oproti je jeden hotel.“

„No, to viem. Tam, kde je Danielle a Eleanor, nie?“

„Áno, presne ten.“

„A čo s tým?“

„No.. tam je aj Mel.“ Oznámil mi.

„To.. to fakt?“ spýtal som sa neveriacky. „Dobre, to je fuk. Ja letím.“ Rozbehol som sa až som sa otočil a vrátil som sa späť. „Niall, na akej izbe je?“

„Bože Harry, ty si.. na 222.“ Povedal napokon.

„Diky Niall.“

„Držím palce! Tak bež, chlape!“ zakričal sa mnou.

Behal som ako o život. Vyšiel som z hotela, prebehol cez cestu až mi ktosi vbehol do cesty.

I wish 63

Tak dnes dávam časť skôr ako zvyknem :) večer by som asi nestíhala, takže som si to rozmyslela takto :)

(z pohľadu Harryho)

„Tak a sme tu.“ Oznámil policajt.

„Ďakujem vám, že ste sa mi ozvali.“ Povedal som. Naozaj som nečakal, že narazím na takého skvelého policajta.

„To je v poriadku. Okrem toho, je to moja povinnosť.“ Povedal.

„Mám ísť s vami dnu?“ spýtal som sa.

„Nie som si istý, či je to dobrý nápad.“

„Ja som ochotný tu počkať, pokiaľ sa mi ozvete hneď, keď budete mať niečo nové.“ Povedal som.

„To vám môžem sľúbiť. Ale podľa mňa to vyzerá celkom dobre, pretože už sme si istí, že v každej jednej miestnosti v tomto bare majú bezpečnostné kamery, tým pádom nám kameru z tej izby treba len zobrať. No neviem, či sa nám to len tak podarí. Ale máme povolenie to tu prejsť od vrchu po spodok. A už viem, ako asi získam kamery. Podľa mňa celkom dobrý nápad.“ Rozrečnil sa. Bol som nadšený z toho, ako sa tento pán stavia k práci. Bolo jasné, že chce pomôcť a to sa mi hrozne páčilo.

„Tak fajn. Choďte teda. Ak by sa náhodou niečo dialo, zavolajte ma.“ Povedal som mu. On len prikývol a odišiel z auta.

 ****

Ja som tam sedel polhodinu, hodinu.. čas išiel stále pomalšie a pomalšie a vo mne sa stupňovali nervy. Vedel som, že čoskoro príde chvíľa, ktorá mi možno zmení život. Dúfal som, že k lepšiemu.

Pán Lewis neprichádzal a ja som bol čím ďalej, tým viac nervóznejší. Až kým sa v tme neobjavil jeho tieň. Vykračoval si, akoby nič. Hlavou mi prechádzalo obrovské množstvo myšlienok, predstáv, otázok.

„Tak čo?“ spýtal som sa v momente, keď otvoril dvere na aute.

Usmial sa. „Máme to, Harry! Máme ti záznamy z kamery!“

„To vážne?!“ šťastne som sa spýtal.

„Áno! Slečna, ktorá tam bola nám najprv nechcela dovoliť si ich vzať, no keď som povedal, že mám povolenie, nemala na to odpoveď.“

„Ďakujem vám. Fakt.“

„Teraz mi neďakujte. Poďte, pôjdeme na policajnú stanicu, tam si to pozrieme.“ Povedal.

„Chcel by som sa len niečo spýtať. Nemohol by.. by som si to pozrieť sám. Naozaj by som si to chcel pozrieť v súkromí.“ Poprosil som.

„No. Tak fajn. Je to vaše rozhodnutie. Ale takéto veci inokedy nerobíme, takže si to vážte.“ Povedal.

„Ja si vážim vás. Naozaj ste mi pomohli ako nikto iný.“

„Ešte raz vám to vravím, je to moja práca.“

„A plníte si ju viac ako perfektne.“ Usmial som sa. „Tak poďme teda.“ Navrhol som a on naštartoval auto.

Cesta nebola dlhá. Práve naopak, prešla len chvíľka a už sme stáli pred stanicou.

****

„Môžem vám to pustiť?“ spýtal sa ma.

„No..“

„Nie ste na to pripravený, však?“

„Ja ani neviem. Určite chcem vedieť pravdu, ale bojím sa že tá pravda sa mi nebude páčiť. Teraz mám ešte nádej, že sa nič nestalo. No keď zistím, že sa stalo naozaj to, čo som si myslel.. neviem.“ Povedal som. „Ale aj tak si to chceš pozrieť sám, však?“

Prikývol som. „Chcem.“

„Tak fajn. Ja som ti to tu už celé nastavil, teraz len stlačíš normálne play a malo by ti to ísť.“ Povedal a ukazoval mi na jeho počítači tlačítka.

„Ďakujem.“

„Niet začo. Tak ja ťa teda nechám. Držím palce.“ Povedal a odišiel. Ostal som tu sám. Neviem či to, čo som cítil bol strach, alebo.. áno, bol to strach.

„Tak Harry.. pripraviť sa, pozor, TERAZ!“ povedal som si a stlačil som PLAY.

Video bolo dosť rozmazané, ale dalo sa vidieť aspoň čo-to. Bolo to video len z tej izby. Spoznával som ju, pamätal som sa, ako som sa tam zobudil.

Do izby vchádza ONA.. aj so mnou. Drží ma, aby som nespadol. Pane Bože, ja som teda vyzeral. Zvalila ma na posteľ a... „fuj.“ .. ľahla si na mňa.  Potom ma začala bozkávať a pomaly vyzliekať. Nedá sa na to pozerať.  Pomaly som na sebe nemal nič, no ona pokračovala. Pozrel som sa na seba. Ja som sa bránil, odťahoval som sa od nej, tlačil som ju preč zo mňa, no bol som príliš opitý na to, aby sa mi to podarilo. Blížilo sa k tomu najhoršiemu no ja...

Baby, akože ten obrázok nemá nič spoločné s textom, ale musela som tom sem dať:) on ma zabije tým jeho pohľadom.. ale tie vlasy <3

I wish 62

„Si robíš srandu, však?“  spýtala som sa.

„Nie, myslím to vážne.“  Odpovedal Niall.

„No.. ja myslím, že by som mal ísť.“ Povedal Eddie.

„Prečo?“ spýtala som sa, aj keď som dobre vedela, že sa asi necítil príjemne v takejto spoločnosti.

„Ak idem o mňa, nerob si starosti.“ Poznamenal Niall.

„Nie, nie. To je v pohode. Potrebujete sa porozprávať.“ Usmial sa Eddie. „Ja... zastavím sa zajtra.“ povedal a pozrel sa na mňa.

„Tak.. ako chceš.“ Povedala som nakoniec.

„Naozaj si nemusel ísť.“ Povedal mu Niall.

„Viem.“ Zasmial sa. „Ale nechám vás.“

„Tešilo ma, Eddie.“

„Aj mňa, Niall.“ Povedali si a podali si ruky, ako najbližší kamaráti.

„Tak sa maj, Eddie.“ Pozdravila som sa a dala mu bozk na líce.

„Ahoj.“ Odzdravil a ja som mu otvorila dvere.

„Nemusel si..“

„Pa.“ Skočil mi do reči a už som len videla jeho chrbát a vlasy, ktoré mu tak parádne viali.

Zavrela som dvere a vrátila sa k Niallovi. Vyzeral akosi vážne. Ktovie, čo sa stalo.

„Mel, mal by som ti niečo povedať.“ Začal.

„No tak, spusť. Hneď ako som ťa videla som vedela, že niečo nie je v pohode.“ 

„Poznáš ma. Nemohol by som to pred tebou skrývať.“

„To máš pravdu.“ Zasmiala som sa. Snažila som a uvoľniť situáciu, ale akosi sa to nedarilo.

„Tak vyklop to.“ Zručala som naňho, keď bolo dlhé ticho.

„Mel.. Harry bol na polícii.“ Povedal. Ale on to povedal len tak, akoby nič.

„Počkať. Čo?“ zazrela som naň.

„Šiel ťa dať hľadať.“

„Čo?!“

„Mel, dobre si počula. Ja som mu to aj chcel vyhovoriť, ale nedalo sa. Proste sa rozhodol a.. šiel.“ Hovoril Niall. Tak pokojne, akoby sa nič nedialo.

„A.. ty si bol s ním?“ vydala som zo seba.

„No.. my všetci sme boli. Teda až na Zayna, pretože ten musel byť s Danielou.“

„Ako to? Čo bolo Daniele?“ spýtala som sa.

„No, neviem čo jej bolo, ale myslím, že mala chuť Harryho zabiť.“

„Ach.. to je tá Daniela, ktorú poznám.“ Pousmiala som sa.

„No hej.. Ale to nie je všetko.“ Povedal a zhlboka sa nadýchol. „Harry bol s policajtom sám v kancelárii, no keď vyšiel, zavolal mňa.. no a on.. on vie, že ja viem, kde si.“

„ČOŽE?! Dopekla, Niall. Prečo si mu to povedal?!“

„Ale ja som mu nič nepovedal.“ Zaprel.

„Nechápem.“

„No.. on to nejak sám vedel. Ale vieš čo je čudné? Že on sa ma ani nespýtal, kde si. On mi len proste povedal, že vie, že ja viem kde si.“ Povedal.

„To je zvláštne. A čo bolo na tej polícii?“ spýtala som sa.

„Harryho si nechal policajt samého a to, o čom sa oni dvaja rozprávali sme nepočuli. Mňa si zavolal neskôr.“ Oznámil mi.

„Niall..“ objala som ho. „Ja.. mám strach.“

„Prečo?“ nechápavo sa spýtal.

„Ja neviem. Vieš.. ja nemám dobrý pocit z toho, čo sa teraz deje.“ Povedala som. Keď som sa tak zamyslela,  aké bolo pre mňa ťažké aspoň trocha sa upokojiť a zvyknúť si, že s Harrym proste nebudem. Že s ním nesmiem byť. A on teraz robí toto? Polícia? Ja neviem, či on teraz čaká, že keď má nájde, tak sa mu hodím okolo krku alebo čo.

„Mel, neboj sa. Ja som tu a ja ti pomôžem, nech sa stane čokoľvek.“ Pousmial sa.

„Niall.. videla som v telke, ako si rozprával o Emme. Kedy ste sa videli naposledy?“ opýtala som sa.

„Asi pred týždňom.. možno viac. Ja neviem.“ Zamyslel sa.

„Prečo, keď máš chvíľku času, nejdeš za ňou?“

„Neviem. Asi preto, lebo mi viac záleží na tom, čo je s tebou.“

„To myslíš vážne?“ zadívala som sa na neho.

„Asi áno. Ani neviem. Proste mi veľmi záleží na tom, čo bude s tebou a s Harrym. Okrem toho, Emma ani poriadne nemá čas. Keď má čas ona, nemám ja a keď mám čas ja, nemá ho ona.“

„To ma mrzí. Ale určite nechcem stáť medzi tebou a Emmou len kvôli tomu, že mám práve zlé obdobie."

„To nie je tebou.“ Povedal a na tvári sa mu zjavilo čosi, čo sa podobalo úsmevu. „To je proste tým všetkým, čo sa deje. Neviem, čo bude ďalej. Neviem, či náš vzťah má budúcnosť, aj keď ju mám veľmi rád.“

„Tak.. to ti asi nepomôžem.“ Povedala som. „Okrem toho Niall, už mi prosím ťa povieš, kde šiel ten Harry?“

„Mel, ja.“

„Nepovedz mi, že mi to nemôžeš povedať. Proste keď si s tým raz začal, tak to dokonči.“ Pozrela som sa naňho prísnym pohľadom.

„No on šiel.. šiel s tým policajtom do toho baru.“

„Počkať.. do TOHO baru?!“ opýtala som sa, no Niall iba prikývol.

I wish 61

Kočenyyy :) keďže ide veľká noc, tak neviem, ako často vám bude pridávať časti :/ tak zajtra určite pridám, keďže mám celý deň na písanie, možno aj v piatok, ale sobota, nedeľa a pondelok, to vôbec neviem. :/ budem sa snažiť, ale ak tu náhodou nenájdete časť, tak sa vopred ospravedlňujem :)

„Ako môžeš niečo také povedať, keď tomu sám neveríš?“ spýtala som sa ho.

„Lebo tomu proste verím.“ Vysvetlil mi.

„Čo ak veci už nikdy nepôjdu dobre? Čo ak to ostane takto už navždy?“

„A ako je to teraz?“ povedal a prisunul sa bližšie ku mne.

„Zle.“ Odpovedala som. Nič iné ma nenapadlo. Iba toto jediné slovo vystihovalo pre mňa všetko.

„Všetko zlé je..“

„Na niečo dobré.“ Doplnila som ho. „Ja viem. Keby som tak mohla myslieť tak pozitívne. Aspoň trochu ako ty.“ Povedala som a oprela sa oňho.

„Nie každý sa narodí ako optimista.“ Poznamenal.

„Keby nebol celý život taký ťažký. Keby sa dalo zabúdať zo dňa na deň.“

„Ale život nie je ľahký. Život je boj. Ale stojí za to.“

„Myslíš si, že naozaj platí veta: Čo ťa nezabije, to ťa posilní?“ spýtala som sa. Myslím si, že je celkom dobrý čas na polemizovanie nad všetkým.

„Neviem. Prečo?“

„Pretože ak je to pravda, tak zo mňa asi bude superman.“ Zasmiala som sa.

„Myslím, že to, že ťa to posilní neznamená, že ťa to posilní fyzicky. Skôr psychicky.“ Povedal.

„Láska je hrozné svinstvo. Ničí človeka, poblázňuje. V skutočnosti som sa nechcela zamilovať.“

„Mel, to sa nedá ovplyvniť. To sa proste.. proste stane.“

„Vypni tú telku. Už ma vyrušuje, ako stále vravia len o sebe.“ Prikázala som.

„Ale na to sú tam.“

„Dobre, ale ja ich nechcem počúvať.“

„Fajn, fajn.“ Rezignoval.

„Mel. Ak by ti Harry sľúbil, že sa to už nikdy nestane, vedela by si mu to odpustiť?“ spýtal sa.

„Nie. Spravil to raz, spraví to aj druhýkrát.“ Odpovedala som rozhodne.

„Podľa mňa bude do konca života ľutovať, že toto urobil takému skvelému dievčaťu, ako si ty.“

„Ďakujem.“

„Za čo?“ nechápavo sa spýtal

„Za všetko. Ani ťa poriadne nepoznám, ale hrozne mi pomáhaš. Neviem, čo by som tu robila sama zatvorená.“ Povedala som.

„Za málo. Robím to rád.“ Povedal.

                                                                                    ******

„Kto to klope?“ spýtal sa ma Eddie.

„Ja neviem. Ak ty si tu, tak neviem, kto to môže byť.“ Povedala som.

„Tak choď otvoriť, nie?“ spýtal sa.

„Nechce sa mi.“ Zasmiala som sa. „Dobre, tak idem.“ Povedala som a prešla k dverám.

„Ahoj.“

„Ahoj, čo ty tu robíš?“ spýtala som sa.

„Nič, prišiel som ťa pozrieť.“ Bol to Niall.

„Neviem, či je najvhodnejší čas.“ Poznamenala som. Nechcela som ho poslať preč, ale..

„Prečo? Čo robíš?“

„Kto to je, Mel?“ zakričal Eddie.

„To.. nikto.“ Odkričala som.

„Koho tu máš?“ spýtal sa Niall.

„Och bože, toľko otázok. Poď dnu!“ pokrútila som očami. „Eddie, toto je Niall. Niall, toto je Eddie.“  Povedala som a oni si podali ruky.

„Ty si tiež jeden zo skupiny, však?“ spýtal sa ho Eddie.

„No, hej. A ty si..?“

„Ja tu pracujem.“ Doplnil ho.

„A vy dvaja..?“

„Sme priatelia.“ Povedal Eddie.

„Aha. Takže.. len priatelia?“

„Niall!“ okríkla som ho. „Čo si o mne myslíš? Pred pár dňami som bola ešte s tvojim kamarátom. Myslíš si, že hneď budem mať ďalší vzťah?“

„Nie, prepáč. Len sa pýtam.“ Ospravedlnil sa.

„Sme len priatelia, nič viac.“ Zasmial sa Eddie.

„Neberte to tak, že vás vypočúvam. Nie som ten typ.“ Povedal Niall.

„V pohode.“ Povedal Eddie.

„A čo Harry? Kde je?“ spýtala som sa.

„No.. to asi nechceš vedieť.“ Odpovedal Niall.

„Niall? Odpovedz mi.“

„Mel. Tak ako Harrymu tajím, že viem, kde si, tak aj teraz tebe nesmiem povedať, kde šiel on.“  Odpovedal.

I wish 60

Už sme pri 60tej časti :)

WOW, kočky. Milujem vás :* :) 

„Viem presne, ako to chcem. Len ja a ona, nikto iný. Bude to na úplne pokojnom mieste, kde nás nikto nebude vyrušovať. Budeme si vykračovať ruka v ruke po pláži, nikde nikto, žiaden hluk. Úplný pokoj, počuť len vietor a šum mora. Ona sa na mňa usmeje a každým jej pohľadom sa mi podlomujú kolená. Potom si pred ňu kľaknem a vytiahnem prsteň a spýtam sa jej tú najzáväznejšiu otázku na svete. Ona celá šťastná bude súhlasiť a pobozká ma. Nasadím jej prsteň, v ktorom bude veľkým vyryté Forever.“

Všetci zrazu na mňa zízali. Bolo tu ticho ako v hrobe.

„Páni, nevedeli sme, že existuje aj takáto romantická stránka Harry Stylesa.“ Poznamenala moderátorka.

„Život je samé prekvapenie.“  Zasmial som sa.

„Harry, vravíš to, akoby si to mal už naplánované, no ak dobre vieme, práve teraz máte s Mel menšiu krízu.“ Povedala. Vedel som, kam to chce dotiahnuť.

„Nie je to menšia kríza, je to dosť veľká kríza.“ Povedal som.

„Takže si si počas tvojho rozprávania predstavoval niekoho iného?“

„Nie. Myslel som presne na ňu. Ale to ona v tomto momente asi neuverí.“ Povedal som.

„Ale..“ začala no Louis jej skočil do reči. „Slečna, ak vás môžem poprosiť, tieto súkromné veci si nechá Harry pre seba, dobre?“ toto je kamarát. Každým dňom stále viac ďakujem bohu, že sa niekto taký, ako je on objavil v mojom živote.

„Vďaka.“ Naznačil som mu ústami tak, aby to nebolo na kamerách vidno no on len pohodil rukou.

„Samozrejme chápem, že je to vaša vec, ale predsa len nechať vaše fanúšičky takto..“

„Naše fanúšičky to prežijú.“ Skočil jej Louis znova do reči.

„Fajn.“ Rezignovala. „Tak teda ďalšia otázka od fanúšičky menom.....

(Z pohľadu Mel)

„Kto je?“ kričala som z kuchyne keď som začula, že niekto klopal.

„To som ja, Eddie.“ Ozvalo sa. Takže Eddie. A ja sa mám teraz ako správať? Akoby sa nič nestalo? Akoby bolo všetko tak, ako pred tým? Alebo?

„Hneď som tam.“ Zakričala som a utekala som k dverám. Prosím, nech to nechce rozoberať.

„Ahoj.“ Povedal so širokým úsmevom. Tie jamky.. ach.

„Čau.“ Odzdravila som. „Tak.. čo sa deje?“

„Zapni telku! Daj to na CNN!“

„Čo tam je?“ spýtala som sa.

„Zapni, uvidíš.“ Odpovedal a ja som ho poslúchla. Keď som tam videla, ako Harry rozpráva, celým telom mi prešli zimomriavky.

„..me si vykračovať ruka v ruke po pláži, nikde nikto, žiaden hluk. Úplný pokoj, počuť len vietor a šum mora. Ona sa na mňa usmeje a každým jej pohľadom sa mi podlomujú kolená. Potom si pred ňu kľaknem a vytiahnem prsteň a spýtam sa jej tú najzáväznejšiu otázku na svete. Ona celá šťastná bude súhlasiť a pobozká ma. Nasadím jej prsteň, v ktorom bude veľkým vyryté Forever.“

Takže takto si to chlapec predstavuje. Keby sa tak neudiali tie veci, bolo by krásne to s ním zažiť. Vedela som si presne predstaviť, ako stojím namiesto toho dievčaťa, o ktorom rozpráva.

Pozerala som na telku úplne bez slova. Ten Harry tam vyzerá ako taký neboráčik. Ako keby on nemohol za nič, čo sa udialo. Ako keby som ho ja odkopla pre niekoho iného.

„Ďalšia otázka je..“

„Chcel by som ešte niečo povedať.“ Skočil moderátorke do reči Harry.

„Nech sa páči.“

„Mel, ja viem, že toto práve pozeráš. Ja len že.. Milujem ťa. Strašne by som chcel, aby si mi odpustila, aj keď viem, že je to takmer nemožné. Prosím ťa, odpusť mi.“ Prihovoril sa mi. On sa mi fakt prihovoril cez telku. Pred všetkými tými ľuďmi. Aké ťažké je odolať niekomu, ako je on. Ale keď si spomeniem, čo všetko sa udialo...

„Mel? Je ti niečo?“ spýtal sa ma Eddie. Ani som si neuvedomovala, že mi po lícach stekajú slzy.

„Som v pohode.“ Rýchlo som odpovedala a pretrela si tvár.

„Predo mnou sa na nič nemusíš hrať.“ Povedal. „Ja viem, že je pre teba celé toto ťažké.“

„Keď ja..“ hodila som sa mu do náručia. „Už nevládzem. Ja už nechcem. Neviem čo mám robiť. Už sa nedokážem tváriť, že som v pohode, že sa nič nestalo, pretože stalo. Pretože mi ten chalan zlomil srdce. Pretože je to to najhoršie na svete, že jediný človek na svete, ktorý ti práve teraz môže pomôcť prestať plakať, je práve ten človek, ktorý ten plač zavinil.“

„To.. to bude v pohode.“ Zakoktal. On sám tomu neveril.

„Myslíš?“

„Ja to viem. Raz nastane deň, keď si povieš „ďakujem za to, čo som si odtrpela“ pretože  ten deň pochopíš, že práve vďaka tomu zlému si sa dostala tam, kde si. Budeš pri človeku, ktorého miluješ. Budeš tam, kde budeš chcieť. Budeš šťastná.“ Upokojoval ma.

„A čo ak taký deň nenastane? Čo keď jedného dňa len zistím, že som tu na to, aby som prežívala to zlé?“

„Nikto na svete tu nie je len na to, aby prežíval len to zlé. Každý má právo byť šťastný.“

„Sľúb mi, že raz bude všetko v poriadku. Všetko.“ Zadívala som sa na neho. „Ak mi to sľúbiš, uverím tomu.“

„Ja..“ zakoktal sa. „Ja ti to sľubujem, Mel.“ Povedal napokon.