I wish 67 - THE END

Tak kočky, dostali sme sa k záveru.

Chcem vám všetkým poďakovať za vašu podporu, ktorú ste mi dávali. Bez vás by som to určite nepísala. 

S novou poviedkou určite začnem, pretože si to už neviem predstaviť bez písania :)
Prvú časť pridám behom tohto týždňa takže dúfam, že sa vám bude páčiť aspoň ako táto :)
takže, ešte raz vám ďakujem najviac na svete, boli ste perfektné, každý vás komentár, každá jedna návšteva.. všetko :)

 Dúfam, že sa vám táto poviedka páčila. 

MILUJEM VÁS 

*vaša Marianka :) 

(Z pohľadu Mel)

„Mel, myslím, že by si si mala pobaliť veci.“ Navrhol mi Harry.

„Dobre.“ Prikývla som. Aj by som protirečila, ale nemala som na to náladu. Nemohla som Harryho už odmietnuť. Ten chlapec si nevie ani predstaviť, ako strašne veľmi ma potešilo, keď prišiel. Aj keby mi nepovedal to, čo mi povedal, už len vidieť ho vo mne prebúdzalo šťastie.

„Pomôžem ti, poď.“ Povedal a už už sme išli do spálne.

„Mel, ty si sa nevybalila?“ spýtal sa ma so smiechom.

„Nemala som náladu. Nevysmievaj sa mi!“ Zasmiala som sa tiež. „Dúfala som, že sa stane nejaký zázrak.. a on prišiel.“ Povedala som a pobozkala ho. Neviem prečo ja prvá, asi sa mi to zdalo proste správne.

„Tak ja vezmem ten tvoj kufor a ideme pekne tam, kam máme byť.“ Povedal.

„Fajn, ale musím sa na recepcii zastaviť, aby som zaplatila.“

„To je v pohode, ja som to už zaplatil.“

„HARRY! Dobre vieš, že nechcem, aby si za mňa všetko platil. To som ti vravela už toľko krát, tak prečo vždy..“

„Neznervózňuj sa. Ja môžem za to, že si tu bola, takže ja som to aj zaplatil. Týmto končím.“ Zahriakol ma.

Nepovedala som mu na to nič, dobre viem, že keď si niečo zaumieni, nikto ho nepresvedčí na nič iné, proste si spraví, čo sám chce. To je Harry.

****

„Pozrite sa, koho tu mám!“ vykríkol Harry, keď sme prišli k nim na hotel. Teda.. k nám.

„Mel, Vďaka Bohu!“ priletela ku mne Daniela.

„Toto už nesprav, nevieš si ani predstaviť, čo to tu bolo!“ zahriakol ma Louis.

„Okay, som v pohode.“ Chytila som Harryho za ruku. „Všetko je v pohode.“

„Takže ste znova spolu?“ spýtal sa Zayn.

„Čo si čakal, Zayn?!“ opýtal sa ho Harry. „Kto by mne nepodľahol?“ zarehotal sa.

„Heeej.“ Zasmiala som sa a pacla ho po zadku. Má ho dobrý, treba uznať :D

„Ale nie. Všetko sme si ž vyjasnili, takže je všetko..“ pozrel sa na mňa. „.. v poriadku.“

„Ahoj, Emma, aj ty si tu?“ pozdravila som sa, keď som ju zazrela.

„Áno.. aj my sme si s Niallom teraz toho veľa vyjasnili.“ Povedala.

„To je pravda.“ Prišiel Niall a chytil ju za ruku a usmial sa na mňa.

„Držím palce. Tak my s Mel ideme do izby. Potrebujeme sa porozprávať a iné veci.“ Zasmial sa.

„Harry ty nadržané prasa.“ Povedal mu Louis. Každý sa začal smiať.

„Hovor mi ako chceš, dnešný deň mi nepokazíš zlato.“ Povedal a zatiahol ma do izby.

Sedeli sme na posteli len ja a on, my dvaja.. sami. Pozerala som sa mu hlboko do očí. Tak strašne mi to všetko chýbalo. Nechcela som si to pripustiť, no teraz si to uvedomujem oveľa viac.

„Ďakujem ti, Mel.“

„Začo?“ nechápavo som sa spýtala.

„Za všetko. Za každý jeden deň s tebou. Za to, že si mi odpustila moju hlúposť a že si taká, aká si.“ Povedal. Tieto slová mi tisli slzy do očí.

„Harry..“ začala som, no nevedela, ako mám pokračovať, tak som ho jednoducho pobozkala.

„Milujem ťa. A budem ťa milovať navždy.“

„Aj ja teba. Vždy a navždy.“ Povedala som. Harry ma objal a ja som sa po dlhom čase cítila v bezpečí. Ten pocit, že všetko je v poriadku. Je všetko tak, ako má byť a ako to malo byť už dávno. 
Depky sa stratili, smútok spolu s nimi. 
Každý z nás má niečo, čo ho robí šťastným. Niektorí dokonca veria na talizmany. 
Moje šťastie je ON..

***************
 „Tak, zlatko, toto je môj príbeh s tvojím ockom.“ Povedala som  Darcy.

„Mami? Čo by sa stalo, keby ste sa s ockom znova nedali dokopy?“ spýtala sa.

„Tak by si sa asi nenarodila. A ja by som prišla o najväčšie potešenie v mojom živote.“

„Presne tak.“ Vošiel do izby Harry.

„Zlato, toto je čisto ženská debata.“ Zasmiala som sa. Toľko rokov za sebou a každým dňom ho viac a viac milujem.

„Dúfam, že jedného dňa aj ja nájdem takého človeka, ktorý ma urobí takou šťastnou, ako si ty, mami.“ Povedala.

„Zlato, máš 15, život pred sebou. Určite sa niekto taký nájde.“

„Tak poďte, kočeny. Večera je na stole.“ Povedal s úsmevom.

„Stále ten istý gentleman ako pred rokmi.“ Povedala som a pobozkala ho.

„Vždy bol taký?“ spýtala sa Darcy.

„Vždy. A vieš čo bol jeho najväčší sen? Mať dcéru menom Darcy.“

„To je pravda. Tvojej mame som o tom vždy vravel.“ Povedal a poodťahoval nám stoličky, aby sme si mohli sadnúť k stolu.

„Sny sa plnia..“ 

 *THE END* 

 <3 with love :)