I wish 58

Baby, ako vidím, chcete Nialla. Strašne rada by som o ňom písala, ale neviem či to dokážem tak opísať. Ja proste zbožňujem Harryho, do poviedky píšem, ako by som to chcela mať s Harrym ja a preto sa bojím, že ked začnem písať o niekom inom, bude to dosť suché. 
Pokúsim sa, ale poviem vám, ako je to z mojej strany: Ja by som najradšej písala ďalšiu poviedku znova o Harrym :) s ním ma to proste baví. Nepíšem to preto, lebo musím, ale preto, lebo to chcem. Lebo chcem byť MEL! :D a hlavne nechcem, aby došlo k tomu, že sa budem nútiť písať poviedku. Že to proste nebudem chcieť.. 
Toto ma baví preto, lebo vlastne píšem svoje pocity. Neviem, či to dokážem aj pri niekom inom. :) 
Len môj názor, nič viac..
*M.Styles

„To nie je odpoveď.“

„No vieš.. s Angie som kedysi chodil.“ Povedal nesmelo. Akoby sa mi to bál povedať.

„Tá Angie? Určite hovoríme o tej istej osobe?“

„Áno.“ Prikývol. „Som si istý, že hovoríme o tej istej osobe.“

„A vy ste sa rozišli kvôli tomu, kvôli čomu ja s Harrym?“ opýtala som sa ho. Neviem prečo, ale nechcela som nazývať veci pravým menom.

„Uhmm.. a vlastne nie. Alebo áno? Ja neviem. Rozišli sme sa deň po tom. Už nám to dlho neklapalo, hádali sme sa. A to nám ako keby prišlo vhod.“ Povedal.

„Oh, Eddie. To ma mrzí.“

„Mňa tiež. Tebe to muselo ublížiť viac, ako mne. My by sme spolu už aj tak dlho neboli.“

„Za to ja a Harry sme sa mali dobre. Bola som s ním strašne šťastná.“ Zaspomínala som si.

„Ospravedlňujem sa ti za Angie. Vždy chcela byť stredobodom pozornosti. A hoci sa jej to na chvíľu podarilo, prekazila ti vzťah.“

„To nie je tvoja vina, Eddie, ale ďakujem. Okrem toho, tu máš ten čaj.“ Povedala som a podala mu hrnček.

„Vďaka.“ Povedal. „Mel? Aký bol Harry?“ opýtal sa.

„Harry.. bol.. dokonalý. Vždy bol , taký úprimný, milý, úžasný. Keď som bola s ním, nevedela som o problémoch. Ja neviem.. proste mal niečo, čo nemal nikto iný na svete. Nebola to sláva, peniaze – to ma nezaujímalo nikdy. Keď bol so mnou, bol proste sám sebou. Nebol to Harry Styles, bol to proste Harry, obyčajný chalan. Aj on mával svoje dni, keď nemal náladu, keď bol nahnevaný, keď bol lenivý. Ale aj tak bol vždy taký dobrý.“ Rozprávala som a neskoro som si uvedomila, ako smoklím Eddiemu na ramene.

„Musela si s ním byť veľmi šťastná.“

„Aj som bola. Boli to najkrajšie prežité dva mesiace v mojom živote.“ Povedala som. „Ale vieš čo bolo najlepšie? Ako sme sa spoznali.“ Podvedome som sa zasmiala.

„Naozaj? Ako?“ opýtal sa.

„Na záchode.“ Zasmiala som sa. Keď som si na to spomenula, prišlo mi smutno a šťastne naraz.

„To fakt?“

„Ja viem, ťažko sa tomu verí. Sama to doteraz nechápem. Hlúpa náhoda odštartovala to najkrajšie v mojom živote.“ Celé som to hovorila s takým prihlúpym úsmevom. Tieto spomienky vo mne vyvolávali taký príjemno-nepríjemný pocit. „A čo ty a Angie?“

„Ja nemám taký zaujímavý príbeh lásky ako ty. Jedného dňa som šiel do baru, kde pracovala Angie. Začal som sa s ňou rozprávať. Zdala sa celkom milá a bola hrozne pekná. Potom som ju pozval von. Bola veľmi milá. A tak sme začali chodiť spolu vonku častejšie, častejšie až sme začali tvoriť pár. Bolo mi s ňou naozaj dobre. Ale všetko má svoj začiatok aj koniec. Počas vzťahu sa všetko zmenilo, začala byť iná. Neviem čo sa s ňou dialo. Až sme sa nakoniec rozišli. Včera.“ Neviem prečo, možno preto, že je to chalan, ale on to tak neprežíval. Bolo to preňho také normálne, akoby sa nič nestalo. Proste život.

„Namiesto toho, aby sme tu oplakávali staré lásky, by sme sa mali radšej baviť.“ Navrhol.

„Máš pravdu. Čo bolo, bolo. To už nedokážeme zmeniť.“ Pritvrdila som.

„Asi hej. Mel, myslíš, že by si mohla Harrymu odpustiť?“

„Každý sa ma to pýta. Ja neviem, Eddie. Teraz určite nie, neskôr.. možno.“ Povedala som bez rozmyslenia. Už mám toho dosť. Zakaždým je to len o tom, aby som ja odpustila Harrymu.

„Dám ti s ním už pokoj. Musíš to mať ťažké.“ Povedal. KONEČNE!

„To mám.“ Silene som sa usmiala. „Na to, že ťa až tak dobre nepoznám, si celkom fajn.“ Pripustila som.

„Ďakujem za uznanie.“ Zasmial sa. „Ty si tiež fajn.“

„Vďaka.“

„Mel, ja budem pomaly musieť ísť. Mal som len prestávku. Šéf bude zase šalieť.“  Povedal Eddie.

„Máte to tu veselé.“ Zasmiala som sa.

„Ale on je inak v pohode. Len je proste taký typ, že keď niečo chce, musí to mať okamžite.“

„Každý je nejaký.“

„To máš pravdu. Tak fajn, ja pôjdem.“

„Okej. Tak.. ahoj.“ Pozdravila som.

„Ahoj. A.. vďaka za čaj. Nabudúce mi nezabudni dať ten cukor.“ Zasmial sa

„Nedala som ti ho?“

„Nie, ale to nič.“

„Prepáč. Asi som sa znova zamyslela.“

„To je v pohode. Občas to nezaškodí.“

„Uhmm.“ Stáli sme vo dverách a bavili sa o ničom. Už som len čakala, kedy odíde, no on nie a nie sa pohnúť. Proste sa tam opieral a rozprával.

„Tak pa.“ Povedal nakoniec a vcapil mi bozk na pery. Okamžite sa rozbehol preč. Ja som tam ešte chvíľu stála a nechápavo sa pozerala do blba. Nechápala som, čo to malo znamenať.