I wish 60

Už sme pri 60tej časti :)

WOW, kočky. Milujem vás :* :) 

„Viem presne, ako to chcem. Len ja a ona, nikto iný. Bude to na úplne pokojnom mieste, kde nás nikto nebude vyrušovať. Budeme si vykračovať ruka v ruke po pláži, nikde nikto, žiaden hluk. Úplný pokoj, počuť len vietor a šum mora. Ona sa na mňa usmeje a každým jej pohľadom sa mi podlomujú kolená. Potom si pred ňu kľaknem a vytiahnem prsteň a spýtam sa jej tú najzáväznejšiu otázku na svete. Ona celá šťastná bude súhlasiť a pobozká ma. Nasadím jej prsteň, v ktorom bude veľkým vyryté Forever.“

Všetci zrazu na mňa zízali. Bolo tu ticho ako v hrobe.

„Páni, nevedeli sme, že existuje aj takáto romantická stránka Harry Stylesa.“ Poznamenala moderátorka.

„Život je samé prekvapenie.“  Zasmial som sa.

„Harry, vravíš to, akoby si to mal už naplánované, no ak dobre vieme, práve teraz máte s Mel menšiu krízu.“ Povedala. Vedel som, kam to chce dotiahnuť.

„Nie je to menšia kríza, je to dosť veľká kríza.“ Povedal som.

„Takže si si počas tvojho rozprávania predstavoval niekoho iného?“

„Nie. Myslel som presne na ňu. Ale to ona v tomto momente asi neuverí.“ Povedal som.

„Ale..“ začala no Louis jej skočil do reči. „Slečna, ak vás môžem poprosiť, tieto súkromné veci si nechá Harry pre seba, dobre?“ toto je kamarát. Každým dňom stále viac ďakujem bohu, že sa niekto taký, ako je on objavil v mojom živote.

„Vďaka.“ Naznačil som mu ústami tak, aby to nebolo na kamerách vidno no on len pohodil rukou.

„Samozrejme chápem, že je to vaša vec, ale predsa len nechať vaše fanúšičky takto..“

„Naše fanúšičky to prežijú.“ Skočil jej Louis znova do reči.

„Fajn.“ Rezignovala. „Tak teda ďalšia otázka od fanúšičky menom.....

(Z pohľadu Mel)

„Kto je?“ kričala som z kuchyne keď som začula, že niekto klopal.

„To som ja, Eddie.“ Ozvalo sa. Takže Eddie. A ja sa mám teraz ako správať? Akoby sa nič nestalo? Akoby bolo všetko tak, ako pred tým? Alebo?

„Hneď som tam.“ Zakričala som a utekala som k dverám. Prosím, nech to nechce rozoberať.

„Ahoj.“ Povedal so širokým úsmevom. Tie jamky.. ach.

„Čau.“ Odzdravila som. „Tak.. čo sa deje?“

„Zapni telku! Daj to na CNN!“

„Čo tam je?“ spýtala som sa.

„Zapni, uvidíš.“ Odpovedal a ja som ho poslúchla. Keď som tam videla, ako Harry rozpráva, celým telom mi prešli zimomriavky.

„..me si vykračovať ruka v ruke po pláži, nikde nikto, žiaden hluk. Úplný pokoj, počuť len vietor a šum mora. Ona sa na mňa usmeje a každým jej pohľadom sa mi podlomujú kolená. Potom si pred ňu kľaknem a vytiahnem prsteň a spýtam sa jej tú najzáväznejšiu otázku na svete. Ona celá šťastná bude súhlasiť a pobozká ma. Nasadím jej prsteň, v ktorom bude veľkým vyryté Forever.“

Takže takto si to chlapec predstavuje. Keby sa tak neudiali tie veci, bolo by krásne to s ním zažiť. Vedela som si presne predstaviť, ako stojím namiesto toho dievčaťa, o ktorom rozpráva.

Pozerala som na telku úplne bez slova. Ten Harry tam vyzerá ako taký neboráčik. Ako keby on nemohol za nič, čo sa udialo. Ako keby som ho ja odkopla pre niekoho iného.

„Ďalšia otázka je..“

„Chcel by som ešte niečo povedať.“ Skočil moderátorke do reči Harry.

„Nech sa páči.“

„Mel, ja viem, že toto práve pozeráš. Ja len že.. Milujem ťa. Strašne by som chcel, aby si mi odpustila, aj keď viem, že je to takmer nemožné. Prosím ťa, odpusť mi.“ Prihovoril sa mi. On sa mi fakt prihovoril cez telku. Pred všetkými tými ľuďmi. Aké ťažké je odolať niekomu, ako je on. Ale keď si spomeniem, čo všetko sa udialo...

„Mel? Je ti niečo?“ spýtal sa ma Eddie. Ani som si neuvedomovala, že mi po lícach stekajú slzy.

„Som v pohode.“ Rýchlo som odpovedala a pretrela si tvár.

„Predo mnou sa na nič nemusíš hrať.“ Povedal. „Ja viem, že je pre teba celé toto ťažké.“

„Keď ja..“ hodila som sa mu do náručia. „Už nevládzem. Ja už nechcem. Neviem čo mám robiť. Už sa nedokážem tváriť, že som v pohode, že sa nič nestalo, pretože stalo. Pretože mi ten chalan zlomil srdce. Pretože je to to najhoršie na svete, že jediný človek na svete, ktorý ti práve teraz môže pomôcť prestať plakať, je práve ten človek, ktorý ten plač zavinil.“

„To.. to bude v pohode.“ Zakoktal. On sám tomu neveril.

„Myslíš?“

„Ja to viem. Raz nastane deň, keď si povieš „ďakujem za to, čo som si odtrpela“ pretože  ten deň pochopíš, že práve vďaka tomu zlému si sa dostala tam, kde si. Budeš pri človeku, ktorého miluješ. Budeš tam, kde budeš chcieť. Budeš šťastná.“ Upokojoval ma.

„A čo ak taký deň nenastane? Čo keď jedného dňa len zistím, že som tu na to, aby som prežívala to zlé?“

„Nikto na svete tu nie je len na to, aby prežíval len to zlé. Každý má právo byť šťastný.“

„Sľúb mi, že raz bude všetko v poriadku. Všetko.“ Zadívala som sa na neho. „Ak mi to sľúbiš, uverím tomu.“

„Ja..“ zakoktal sa. „Ja ti to sľubujem, Mel.“ Povedal napokon.