I wish 61

Kočenyyy :) keďže ide veľká noc, tak neviem, ako často vám bude pridávať časti :/ tak zajtra určite pridám, keďže mám celý deň na písanie, možno aj v piatok, ale sobota, nedeľa a pondelok, to vôbec neviem. :/ budem sa snažiť, ale ak tu náhodou nenájdete časť, tak sa vopred ospravedlňujem :)

„Ako môžeš niečo také povedať, keď tomu sám neveríš?“ spýtala som sa ho.

„Lebo tomu proste verím.“ Vysvetlil mi.

„Čo ak veci už nikdy nepôjdu dobre? Čo ak to ostane takto už navždy?“

„A ako je to teraz?“ povedal a prisunul sa bližšie ku mne.

„Zle.“ Odpovedala som. Nič iné ma nenapadlo. Iba toto jediné slovo vystihovalo pre mňa všetko.

„Všetko zlé je..“

„Na niečo dobré.“ Doplnila som ho. „Ja viem. Keby som tak mohla myslieť tak pozitívne. Aspoň trochu ako ty.“ Povedala som a oprela sa oňho.

„Nie každý sa narodí ako optimista.“ Poznamenal.

„Keby nebol celý život taký ťažký. Keby sa dalo zabúdať zo dňa na deň.“

„Ale život nie je ľahký. Život je boj. Ale stojí za to.“

„Myslíš si, že naozaj platí veta: Čo ťa nezabije, to ťa posilní?“ spýtala som sa. Myslím si, že je celkom dobrý čas na polemizovanie nad všetkým.

„Neviem. Prečo?“

„Pretože ak je to pravda, tak zo mňa asi bude superman.“ Zasmiala som sa.

„Myslím, že to, že ťa to posilní neznamená, že ťa to posilní fyzicky. Skôr psychicky.“ Povedal.

„Láska je hrozné svinstvo. Ničí človeka, poblázňuje. V skutočnosti som sa nechcela zamilovať.“

„Mel, to sa nedá ovplyvniť. To sa proste.. proste stane.“

„Vypni tú telku. Už ma vyrušuje, ako stále vravia len o sebe.“ Prikázala som.

„Ale na to sú tam.“

„Dobre, ale ja ich nechcem počúvať.“

„Fajn, fajn.“ Rezignoval.

„Mel. Ak by ti Harry sľúbil, že sa to už nikdy nestane, vedela by si mu to odpustiť?“ spýtal sa.

„Nie. Spravil to raz, spraví to aj druhýkrát.“ Odpovedala som rozhodne.

„Podľa mňa bude do konca života ľutovať, že toto urobil takému skvelému dievčaťu, ako si ty.“

„Ďakujem.“

„Za čo?“ nechápavo sa spýtal

„Za všetko. Ani ťa poriadne nepoznám, ale hrozne mi pomáhaš. Neviem, čo by som tu robila sama zatvorená.“ Povedala som.

„Za málo. Robím to rád.“ Povedal.

                                                                                    ******

„Kto to klope?“ spýtal sa ma Eddie.

„Ja neviem. Ak ty si tu, tak neviem, kto to môže byť.“ Povedala som.

„Tak choď otvoriť, nie?“ spýtal sa.

„Nechce sa mi.“ Zasmiala som sa. „Dobre, tak idem.“ Povedala som a prešla k dverám.

„Ahoj.“

„Ahoj, čo ty tu robíš?“ spýtala som sa.

„Nič, prišiel som ťa pozrieť.“ Bol to Niall.

„Neviem, či je najvhodnejší čas.“ Poznamenala som. Nechcela som ho poslať preč, ale..

„Prečo? Čo robíš?“

„Kto to je, Mel?“ zakričal Eddie.

„To.. nikto.“ Odkričala som.

„Koho tu máš?“ spýtal sa Niall.

„Och bože, toľko otázok. Poď dnu!“ pokrútila som očami. „Eddie, toto je Niall. Niall, toto je Eddie.“  Povedala som a oni si podali ruky.

„Ty si tiež jeden zo skupiny, však?“ spýtal sa ho Eddie.

„No, hej. A ty si..?“

„Ja tu pracujem.“ Doplnil ho.

„A vy dvaja..?“

„Sme priatelia.“ Povedal Eddie.

„Aha. Takže.. len priatelia?“

„Niall!“ okríkla som ho. „Čo si o mne myslíš? Pred pár dňami som bola ešte s tvojim kamarátom. Myslíš si, že hneď budem mať ďalší vzťah?“

„Nie, prepáč. Len sa pýtam.“ Ospravedlnil sa.

„Sme len priatelia, nič viac.“ Zasmial sa Eddie.

„Neberte to tak, že vás vypočúvam. Nie som ten typ.“ Povedal Niall.

„V pohode.“ Povedal Eddie.

„A čo Harry? Kde je?“ spýtala som sa.

„No.. to asi nechceš vedieť.“ Odpovedal Niall.

„Niall? Odpovedz mi.“

„Mel. Tak ako Harrymu tajím, že viem, kde si, tak aj teraz tebe nesmiem povedať, kde šiel on.“  Odpovedal.