I wish 29

Celú cestu naspäť som Harryho pozorne pozorovala pri šoférovaní. Taký rozkošný bol. Ani som si neuvedomila, koľko je už hodín. Bolo pol šiestej večer a mne už v bruchu hrali muzikanti, dosť hlasní na to, aby ich počul Harry.

„Zlato, si hladná?“ opýtal sa ma.

„Tak trocha.“ Odpovedala som, on sa na mňa zahľadel neveriacim pohľadom a ja som dodala: „Dosť.“ Už ma pozná veľmi dobre, neviem mu klamať už ani v takejto blbosti.

„Mamina už bude mať pripravenú večeru. Teda dúfam. A ak nie, pôjdeme do reštaurácie.“ S úsmevom mi povedal Harry a ja som len silno dúfala, aby Anne mala pripravenú večeru, pretože ísľ s Harrry do reštaurácie nebol podľa mňa dobrý nápad. Zase fanúšičky, ktoré ho nenechajú ani poriadne vydýchnuť.

„A čo budeme robiť potom? Teda, keď už budeme u teba?“ opýtala som sa. Harry to bral asi ako narážku na včerajší večer, no ja som bola naozaj zvedavá, čo budeme robiť.

„Neviem, čo by si chcela robiť?“ opýtal sa a čakal, myslím, že presnú odpoveď.

„Neviem. Asi pozerať telku.“ Odpovedala som. Harry sa čudne zadíval. Jasné, robila som si srandu, ale vidieť Harryho výraz, keď som to povedala naozaj stál za to.

„Aha, no tak.. dobre teda.“ Pritakal mi, aj keď na ňom bolo vidno že čakal celkom inú odpoveď. Ja som ho nechala celú cestu v tom, že budeme pozerať na telku, ale bola zábava vidieť ako mu pomaličky klesla nálada. Keď sme konečne odparkovali auto pred domom, vystúpili sme a ja som v kútiku duše dúfala, že večera ja pripravená. A BOLA! Chvalabohu! Včera, keď sme prišli Harry kričal na celý dom, že je doma. Dnes vošiel potichučky, ako keby nechcel, aby ho ktokoľvek počul. Na sporáku boli položené palacinky. Harry  ich zobral, pripravil džem a nutellu. Položil všetko na stôl spolu s taniermi a zasadol na stoličku.

„Z džemom alebo nutellou?“ opýtal sa.

„Nutella.“  Odpovedala som mu a on mi začal natierať palacinky. Taký ňuňu bol.

„Tak nech sa páči.“ Podal mi palacinky perfektne pripravené ako pre princeznú.

„Vďaka. A teraz ja tebe.“  Povedala som a podala som mu už rovno urobené palacinky, také ako ich mal najradšej. Kopa džemu.

„Vďaka, Mel. Tak aký film si to ideme pozrieť?“ opýtal sa nakoniec.

„Prestaň, hlupáčik. Posledná noc s tebou pred tvojim dlhým turné. Naozaj si myslíš, že ma trápi nejaký film.“

„Ale nie, kľudne  si môžeme niečo pozrieť.“ Povedal Harry, čo ma akosi prekvapilo.

„Ty chceš?“

„Áno.“ Povedal Harry. Nepovedal to urazene, on to myslel vážne.

(Z Harryho pohľadu)

Prečo práve dnes? Posledný večer s ňou a mňa musí tak strašne bolieť brucho. Bože Harry, ty debil prečo si sa na obec musel tak prežierať?

„Tak aký?“ opýtal som sa, keď Mel neodpovedala.

„Čo ja viem, myslela som že budeme robiť niečo iné, nepripravovala som si to.“ Povedala a znela akosi čudne. Ale ako jej to mám vysvetliť? Zjedol som len jednu palacinku, viac som naozaj nemohol. Podvíhal som sa od stola a začal som pratať.

„Tak teda ten film nemusíme pozerať.“ Povedal som a Mel sa hneď pozdvihla nálada a tak som dodal: „Môžeme si pustiť hudbu a len tak sa rozprávať.“

„To znie lepšie, ale aj tak to nie je to pravé.“ Odvetila mi. „Ale no tak Harry, stále si taký zvodný, máme poslednú noc. Naozaj myslíš na hudbu?“ dodala.

„Hneď som späť.“ Povedal som a rozbehol som sa na wecko. Brucho ma nenormálne bolelo, kŕče stúpali a na záchode zo mňa vystrelilo ako z bomby. Doriti, ako jej to poviem? Nepoviem? Prečo dnes?!

(Z pohľadu Mel)

To čo je s ním? Keď mám konečne náladu, on chce počúvať hudbu? Sa mu to včera nepáčilo? Hlavou mi prechádzalo milión otázok bez odpovedí. Harry bol akosi podozrivo dlho preč, tak som vyšla hore po schodoch do jeho izby. Stihla som sa už aj osprchovať a Harryho ešte stále nebolo. A tak som len čakala, čakala, čakala... až som napokon zaspala.

„Spíš?“ spýtal sa Harry keď otvoril dvere.

„Deje sa niečo, Harry?“

„Nie, všetko je... v pohode.“ Usmial sa.

„Tak.. čo teraz?“

„Tak pustím Coldplay.“

„Naozaj ideme počúvať hudbu?“ opýtala som sa neveriacky.

„Uhmm.“ Prikývol. „Prepáč, ale dnes to nepôjde inak.“

„Fajn.“ Odvrkla som a ľahla si do postele. Harry spustil pesničky a ľahol si ku mne. Vždy, keď som sa k nemu snažila priblížiť, odtiahol sa, akoby som mu niečo spravila. Po nejakom desiatom pokuse som sa prestala snažiť a zavrela som oči. Harry sa vkuse premetoval zo strany na stranu.

Celú noc si niekam odskakoval, teda on to tak nazýval. Po neviem koľkom raze som to už nevydržala a musela som mu niečo povedať.

„Harry, čo sa deje? Nechceš byť pri mne? Znervózňujem ťa alebo čo?“

„Nie, Mel. Ty za to nemôžeš. Ja.. je to trápne, nechcem o tom hovoriť.“ Odpovedal.

„Trápne? Ale no tak, nenaťahuj ma.“

„Je príliš.. intímne.“

„Intímne?“ vyhŕkla som

(Z pohľadu Harryho)

Taký trapas bože.

„Mel, prosím, nechajme to tak.“ Poprosil som ju.

„Ale ja to nechcem nechať tak. Však je chyba niekde vo mne? Ale veď čo som spravila?“ obviňovala sa.

„Prisahám, že ty s tým nemáš nič spoločné.“ Odpovedal som jej a dúfal som, že sa prestane pýtať.

„Tak? Kde je chyba?“

„Ale Mel, no tak. Nechaj to tak prosím.“ Snažil som sa ju odhovoriť. No ona sa na mňa len zadívala tým jej zvedavým pohľadom a ja som už vedel,  že jej to budem musieť nejako povedať.

„Nebuď tvrdohlavá.“ Povedal som jej.

„Ale tak..“ nepočul som ju, čo povedal ďalej, pretože som zase musel odísť na záchod.

„Na! To máš za to, že si nenažranec.“ Vyčítal som si. A zase som tam sedel  asi 15 minút. Tak ja keby som bol na mieste Mel, asi by som sa na to vykašľal a spal. Ale ona nie. Ona ma čakala s vyčítavým pohľadom.

„Takže?“ pozrela na mňa.

„Mel, no taaaaak.“ Prosebne som na ňu pozrel.

„Nie! Neľahnem si kým mi nepovieš, čo sa deje. A ty si neľahneš tiež, miláčik!“

„Mel...“

„Hneď! Povedz mi čo sa ti robí!“

Zhlboka som sa nadýchol a vyklopil som to.

„Mel, mám proste hnačku.“ Zahanbene som jej povedal a ona sa začala nekontrolovateľne smiať.

I wish 28

Ja viem, sľúbila som vám včera druhú časť. Prepáčte, myslela som si, že budem stíhať, ale akosi sa mi to nedarí. Dúfam, že sa vám bude táto páčiť. Ak sa mi nebude tento prázdninový týždeň dariť pridať po dve časti každý deň tak sa aspoň posnažím dať dlhšiu časť. With Love, Marii ;)

„Dobre, že sa vám uráčilo aj vstať.“ Poznamenala Anne hneď ako nás s Harrym videla schádzať po schodoch.

„Dobré ránko, rodina.“ Pozdravil Harry ignorujúc Anneinu poznámku.

„Dobré ráno.“ Nasledovala som Harryho. Celá rodina sa pozdravila. Dnes ale chystali taniere pre piatich, nie štyroch ako včera. Harry si to asi všimol tiež, keďže povedal: „Robin je už doma?“

„Áno, prišiel z práce, ale aj tak neviem, či príde s nami obedovať. Vieš, z práce prišiel len pred chvíľkou. Ale pre istotu sme mu prichystali tanier.“ Odpovedala mu mamina.

„To on nám trepal na dvere?“ nezdvorilo som sa opýtala a až neskôr som si uvedomila, aký odporný tón som nahodila.

„Prepáč Mel, ale ja som mu to nariadila.“ Zasmiala sa Anne. „Obed je hotový a vy ešte ani neviete o svete.“

„Prepáčte, že som bola hnusná. Ale keď ma ráno niečo zobudí, občas býva podráždená.“ Vysvetľovala som svoje správanie. Harry sa na mňa zadíval. Už-už chcel niečo povedať, ale radšej si zakúsol do jazyka. Ach, tie jeho večné narážky.

„Mňam.. obed bol zase perfektný. Ďakujem krásne.“ Poďakovala som. Naozaj to tak bolo. Po tej omáčke na cestovinách som si mohla aj prsty pooblizovať, také dobré to bolo.

„Vďaka mami.“ Poďakoval Harry.

„Aj ja ďakujem.“ Povedala Gemma. „Bolo to fantastické.“

„Mami, nechcem byť nezdvorilý, ja viem že sme sa nestihli ani porozprávať, ale my s Mel už pôjdeme. Zajtra odchádzame a ja jej chcem ešte niečo ukázať.“ Povedal Harry. Bolo na ňom vidno obavy, čo mu na to povie matka. Predsa len, trávi s ňou strašne málo času a keď sem konečne príde, je s ňou akurát tak pri stole.

„Ach ty.. čo ti mám na to povedať? Tak sa teda zabavte.“ Vtisla mu bozk na líce a začala odpratávať zo stola.

Ja s Harrym sme čo najskôr vybehli hore, aby sme mohli už-už odísť.

„Chcela som sa ešte osprchovať, Harryyyyyy.“ Kričala som na ňho keď ma ťahal do auta.

„Ale Mel, prosím ťa. To zvládneš.“ Automaticky mi odpovedal.

„Ach, s tebou to je ťažké.“ Zasmiala som sa a pokračovala som v ceste k autu už sama. Harry mi, ako pravý gentleman otvoril dvere, čo bolo celkom milé.

„Tak, keď už sedím takto pripútaná, povedz mi, kam vlastne ideme.“ Povedala som mu.

„To je..“

„Neskús mi povedať že to je tajomstvo. Myslím, že tých bolo na dnešný víkend celkom dosť.“ Skočila som mu do reči. Akosi som mu na očiach videla, že presne toto chce povedať.

„Tak fajn. Chcem ťa vziať na jedno miesto, kde som vzal zatiaľ len jedného človeka. Ale inak ti to povedať neviem. To musíš vidieť. Je to len kúsok za Holmes Chapel.“

„Ach, nejdem sa ťa už radšej nič pýtať.“ Zasmiala som sa a unavene som sa oprela o operadlo.

„Tak to bude asi najlepšie.“ Poznamenal a začal sa maximálne sústrediť na cestu.

Bola to celkom krátka cesta. Teda tá autom. Harry povedal, že istú časť musíme prejsť pešky, čo ma veľmi nepotešilo, keďže som bola dosť unavená.

„Teraz prejdeme tadiaľto.“ Skonštatoval, keď sme prechádzali cez akýsi park plný stromov. Držal ma tak pevne za ruku, akoby sa bál, že ma môže niekde stratiť. Celú cestu som neprehovorila ani slovko, čo bolo Harrymu akési divné.

(Z pohľadu Harryho)

Bola potichu. Občas zjojkla, ale to asi len preto, lebo nebola zvyknutá na takéto trasy. Divný pocit. Možno je to preto, lebo sa jej dnešná noc nepáčila. Čo ak to bolo pre ňu príliš skoro? Alebo?! Ja neviem, v ženskej mysli sa nedá vyznať.  Blížili sme sa k tomu miestu. 

„Tak Mel, zavri oči.“ Povedal som jej a stisol jej ruku tak, aby sa jej náhodou nič nestalo, aby sa nepotkla alebo niečo podobné.

„Ale Harry, až takéto romantické veci robiť nemusíš.“ Zasmiala sa.

„Viem, že nemusím. Ale ja chcem.“ Odvetil som jej a zakryl jej oči mojimi rukami.

Prešli sme pár metrov, možno päť a povedal som: „Môžeš.“

(Z pohľadu Mel)

„Paaani, je to prekrásne.“ Vyplodila som zo seba. Nevedela som, čo mu na to povedať. Stáli sme na akomsi útese, teda myslím že to bolo čosi také. Stálo tu pár stromov, ale to nebolo ani také dôležité. Najkrajší bol aj tak výhľad. Bolo vidieť celé mestečko, v ktorom Harry býval. Bolo ho vidieť z neuveriteľnej diaľky, akoby sme boli neviem koľko kilometrov od neho. Bolo tu aj pár skál, ktoré som nevedela popísať. Boli to obrovské balvany nádhernej svetlo hnedej farby, ktorá z ktoréhosi uhlu pohľadu začala pripomínať ružovú.

„Toto je miesto môjho detstva. Kedysi, keď som ešte mal normálny život bez akýchkoľvek výnimočností, priateľov ešte len zo školy, problémy pred sebou, starosti vzdialené milióny kilometrov od seba, bolo toto miesto, ktoré som navštevoval takmer každý deň. Tu som sa cítil.. ja neviem.. inak. Vieš, bol som taká malá hviezdička v škole, aj keď som nechcel. Nech som sa správal akokoľvek, všetko to zo mňa opadlo, keď som prišiel sem.“ Rozprával Harry a bolo na ňom vidieť, ako to celé prežíva.

„Harry, neviem aký si mal dôvod zobrať ma sem, ale ja ti ďakujem, že som to tu mohla navštíviť“ povedala som a objala som ho. Silno, silno, silno.

„Chcel som ti tu, na mojom mieste povedať, teda vlastne sľúbiť ti, že sa za tebou vrátim. Nech sa stane čokoľvek – a je mi naozaj jedno čo sa stane – prídem. A hoci neviem, čo sa ti stalo, že si dnes taká odmeraná – milujem ťa.“

„Aj ja teba, Harry. Veľmi. Ja som si ani neuvedomila, aká odporná som dnes. Prepáč mi to.“ Odvetila som mu a cítila som obrovskú hrču v hrdle. Len trocha chýbalo, aby sa mi spustili slzy z očí.

„Chcem od teba počuť ešte jednu vec. Povedz mi, že neľutuješ, čo sa včera stalo.“

„Ako ťa mohlo niečo také napadnúť?“ vynadala som mu. „Jasné že neľutujem! Neľutujem včerajšok, dnešok, neľutujem nič, čo sa stalo, to, že som s tebou, že si ma doviedol k vám domov. Nič. Som šťastná, že som to mohla byť ja. Že na svete existuje milión takých dievčat, ako som ja, ale ty si vybral mňa. Milujem ťa.“ Povedala som mu, no svoje slzy som už udržať nedokázala. Začali mi tiecť po líci. Harry podišiel ku mne a jemne mi ich jeho hebkou rukou utrel. Zobral akúsi malú skalku, vzal ma za ruku a podišli sme k jednému z balvanov. Harry si k nemu kľakol a začal po ňom driapať ten maličký. Čosi do ňho vyrýval. Nebol to príjemný zvuk, no keď som videla výsledok, bolo mi ukradnuté, aké zvuky to vydávalo. Stálo tam „M+H“ . Pomohla som Harrymu postaviť sa a pobozkala som ho.

Zrazu ma čosi napadlo. Jeden citát, ktorý mi nedalo nepovedať.

„ Stretli sme sa náhodou, náhoda rozlúči nás. Ešte možno príde náhoda a my stretneme sa zas.“

I wish 27

Večer bude ešte jedna :) teda dúfam, že sa podarí :) love you..

„I love you. You don’t know, how much I love you, Mel.“ Povedal mi Harry, keď už bolo po tom, keď sme už len tak ležali na posteli.

„Ja teba viac, zlatko.“ Povedala som mu. Celá som sa chvela. Cítila som dotyk jeho pier ma mojom krku. Cítila som sa tak dobre, ako ešte nikdy. Tak.. bezpečne.

„Harry? Môžem ťa o niečo poprosiť?“

„Princezná, vieš že pre teba všetko.“

„Zaspievaj mi.“ Zasmiala som sa. „Vieš, ako v tých romantických filmoch.“

„Ach bože.. ty máš nápady.“ Smial sa. „Tak ktorú?“

„Niečo romantické. Zaspievaj to od srdca. To, čo cítiš.“ Odvetila som mu a zadívala sa na ňho.

A Harry spustil. Presne tú, ktorú milujem. MOMENTS.
„Shut the door
Turn the light off
I wanna be with you
I wanna feel your love
I wanna lay beside you
I cannot hide this
Even though I try
Heart beats harder
Time escapes me
Trembling hands touch skin
It makes this harder
And the tears stream down my face

If we could only have this life for one more day
If we could only turn back time

You know I'll be your life, your voice, your reason to be
My love, my heart is breathing for this
Moment, in time
I'll find the words to say
Before you leave me today“  šepky mi spieval do ucha.

„Spievaš nádherne, zlatíčko.“ Pousmiala som sa na ňho.

„Vieš, miláčik, v speve ani nejde o to, aký máš hlas, ale skôr o to ako to spievaš. Keď niečo spievaš zo srdca, znie to celkom inak, ako keď si to spievaš len tak, pre nikoho.“ Odvetil mi Harry a chytil ma za ruku.

„Harry, ľúbim ťa. Ale bojím sa toho, keď odídeš. Mám strach, že sa už nevrátiš. Teda ku mne myslím.“ Začala som tému, ktorá asi nebola najvhodnejšia.

„Mel, turné je pre mňa veľmi dôležité, ale ty si viac. Keby to bolo len na mne, neodišiel by som od teba ani za nič. Ale tu nejde len o mňa a ty to dobre vieš. Nemôžem sklamať chalanov a taktiež nie fanúšikom. Vďaka nim sme tam, kde sme.“ Ukončil svoj monológ Harry.

„Veď ja viem. Ale chcem ti niečo povedať. Nech sa stane čokoľvek, nezabudnem na teba. Urobil si z môjho leta to najkrajšie, aj keď to neboli ani dva týždne.“

„Mel, ďakujem ti za tieto dni. Za všetky, aj za tie zlé, lebo keby si sa so mnou nerozišla, nebolo by také krásne sa s tebou udobrovať. A na mňa že nezabudneš? Nebudeš mať na to čas, bejby. Hneď ako sa skončí naše turné, priletím za tebou. To ti sľubujem.“ Povedal a pritiahol si ma bližšie. Nepúšťal ma z jeho náručia a mne to maximálne vyhovovalo. Aj by som mu odpovedala, ale nemala som na to dôvod. Mala som pocit, že mi naozaj neklame. Verila som mu. Nastalo dlhé ticho, ktoré som ja ako unavený človek nezvládla a zaspala som. V noci som cítila iba ako sa Harry prehemží, no stále ma mal v objatí.

„Vstávajte hrdličky! Je takmer obed!“ zakričal akýsi mužský hlas a zatrepal na dvere. Harry sa pohmýril na posteli. Pozerala som celý čas na ňho  a keď rozlepil oči a pohľady sa nám stretli, zacítila som čosi vo vnútri. Akoby tam niekde poletovalo milión motýlikov.

„Good morning, princess.“

„Dobré ráno, zlato.“ Zdvorilo som odzdravila.

„Koľko je, preboha, hodín?“ opýtal sa. Ako vidím, ráno nemá ani páru o ničom.

Pozrela som sa na rádiobudík, ktorý mal pri posteli. „Je takmer pol dvanástej.“ Odpovedala som mu.

„Už toľko? Tak to aby sme sa naraňajkovali a vypadli. Chcem ti dnes niečo ukázať.“ Povedal Harry, no ako som si všimla, oči mu ešte stále klipkali na spánok, no keď ktosi prešiel okolo izby ešte raz a znova zatrepal na dvere, vstal.

I wish 26

Viem že trocha pozde, ale nestíhala som. Sľubujem že po tieto prázdninové dni bude pridávať aj po dve časti, možno tri keď sa podarí. 

 

„Tak, a teraz som na rade ja, čo povieš?“ opýtal sa jej Harry a objal ju. „Chýbala si mi, sestrička.“

„Ach, veď aj ty mne.“ Povedala mu a vtisla mu bozk na líco. Gemma sa dosť podobala na Harryho mamu. Obe boli tmavovlásky s tmavými očami. Štíhle. Postavu som Gemme závidela neskutočne.

„Tak, vy hrdličky, ja vás nechám osamote, ale snažte sa, aby ste do polhodiny sedeli v kuchyni. S mamou varíme už od pol deviatej rána.“ Zasmiala sa a zavrela dvere.

„Tak, kde sme to skončili?“ opýtal sa Harry a objal ma.

„Vybaliť sa! Šup!“ odstrčila som ho a zasmiala sa.

„Ale no taaaaaak.“

„Neodvrávaj! No poďme.“ Hrala som sa na tvrdú.

„Ako poviete, pani moja.“ Dodal Harry a pustil sa do vybaľovania.

Trvalo nám to dlhšie, ako som si myslela, lebo zakaždou vecou, ktorú Harry vytiahol z kufra si ju musel ísť vyskúšať. Robil mi promenádu dokonca aj v spodnom prádle. Smiala som sa na ňom, ako nikdy. Bol taký sexy.

„Harryyyyyyyyyyy! Poďte už.“ Kričala Harryho mamina z kuchyne.

„Hneď sme tam.“ Odkričal jej naspäť. „Tak, poďme honey.“

„Ako sa mám tváriť? Aká mám byť?“ pýtala som sa nervózne.

„Zlatko, buď len sama sebou. Veď aj ja som sa zamiloval do TEBA a nie do niekoho, na koho sa hráš.“ Upokojil ma a pobozkal.

„Ľúbim ťa, Harry.“

„Ja teba viac, oveľa viac.“ Chytil ma za ruku a spoločne sme zišli schodmi.

„No posadajte za stôl. Čím skôr zjete, tým skôr budete môcť byť sami spolu.“ Hovorila Anne ako veľká mamička.

„A kde je Robin? Dnes s nami nebude obedovať?“ opýtal sa Harry a mne dosť pozde došlo, že myslí priateľa jeho mamy.

„Je v práci. Vieš, dnes je utorok zlatko. Normálni ľudia pracujú.“ Opovedala mu jeho mama a ukladala na stôl misy, zatiaľ čo Gemma pokládla na stôl taniere a príbory.

„Dobrú chuť.“ Popriala Anne keď sme už mali všetci nabraté.

„Páni mami, si každým dňom lepšia kuchárka. Tak trocha mi tá tvoja kuchyňa chýba na turné.“ Poznamenal Harry.

„Naozaj varíte veľmi dobre.“ Dodala som. Obed bol naozaj perfektný. Bolo to akési mäso so zeleninou a ryžou. Ale malo to takú zvláštnu chuť. Nevarím, takže som nevedela posúdiť, čo to bolo.

„Harry, ako dlho tu budeš?“ opýtala sa Gemma po chvíľke.

„Snáď, ako dlho tu budeme, nie?“ narážal na mňa Harry.

„Dobre vieš, ako to myslím. Tak nezabočuj od témy.“

„Budeme tu dve noci.“ Odpovedal jej.

„Chcete niečo podniknúť?“

„Asi nie, chcem s Mel stráviť také pokojné dni. Poukazovať jej okolie a tak.“ Odpovedal jej Harry a zahľadel sa mi do očí. Ja som sa len usmiala.

„Okay, nechám vás.“ Pousmiala sa Gemma.

„A ty Mel, odkiaľ si?“ vyzvedala Anne.

„Ja pochádzam zo Slovenska, neviem či viete kde to je.“

„No, niečo sa mi marí. Myslím, že som tam bola kedysi, keď som bola mladá. Máte tam rôzne svahy na lyžovanie nie?“

„No áno, vy lyžujete?“

„Žartuješ? Milujeme lyžovanie. Vždy sme chodievali ako maličkí lyžovať s maminou.“ Odpovedala Gemma namiesto Anne.

„To je zaujímavé. Takže aj ty, Harry?“ opýtala som sa ho.

„Jasné. Vždy spolu so sestrou.“ Zasmiali sa všetci.

Po obede som sa Gemme ponúkla, že jej pomôžem odpratať riad. Harry šiel zatiaľ do izby dokončiť vybaľovanie a Anne odišla niekam na návštevu ku kamarátke.

„Mel, čo si s ním spravila?“ opýtala sa ma Gem keď sme už upratovali sami v kuchyni.

„Ako to myslíš?“ nechápala som.

„Je celkom iný, ako keď odišiel.“

„Ako iný? K horšiemu?“

„Nie. Práve že k lepšiemu. Je z neho iný človek. Je milý, neodvráva mame. A to.. to ako sa na teba pozerá. Je krásne ho konečne vidieť takého šťastného.“ Odpovedala mi.

„Neviem o tom, že by som ho zmenila. Takýto bol ku mne od prvého dňa. Zbožňujem ho, aj keď viem, že by som nemala. Je to hviezda, ja obyčajná baba. Médiá už začínajú niečo tušiť a ja mu nechcem spôsobiť problémy.“

„Mel, asi Harryho celkom nepoznáš. Keď miluje, tak miluje naozaj. Médiá uňho  nikdy nehrali veľkú rolu. Bol pred nimi ochotný povedať čokoľvek. A ako som si všimla, teba miluje. Nezáleží mu ani na tom, že si Slovenka. Pre ňho znamenáš veľa, ver mi. Poznám ho lepšie ako ktokoľvek iný. Ale chcem ťa o niečo poprosiť. Prosím ťa, nesklam ho. Neopusť ho len tak. On si to nezaslúži.“

„Gem, sľubujem ti, že mu neublížim. Teda aspoň nie naschvál.“ Usmiala som sa.

„Som rada, že môj brat si našiel také milé dievča. A ako som si všimla, aj mamina je s tebou spokojná. Odchádzala s takým zvláštnym úsmevom.“ Povedala mi.

„Ja som šťastná, že má môj priateľ takým príjemných blízkych.“ Odvetila som jej.

„Vďaka, že si mi pomohla. Teraz už bež hore ta princom. Určite je nedočkavý.“ Zasmiala sa.

„Už letím.“  Odvetila som jej a prebehla som po schodoch do jeho izby, ale nebol tam. Na chodbe som počula tiecť vodu, takže sa asi sprchoval. Premýšľala som, čo idem robiť, ale rozhodla som sa, že ho počkám v izbe, aj keď ma to veľmi ťahalo za ním, no ovládla som sa.

Poobzerala som si ešte raz jeho fotky, ktoré mal vystavené. Bože, on bol taký zlatučký, keď bol maličký. Harry vyšiel po chvíľke zo sprchy.

„Tak, Darling, dnes budeme len tu. Zajtra ťa niekam vezmem, súhlas?“ opýtal sa.

„Mne je jedno, kde budeme. Hlavne že budem s tebou.“ Odpovedala som mu. Zrazu buchli dvere. Harry rýchlo zbehol dole, no Gemma už nebola doma. Na stole nechala lístok: „Takl zlatúšikovia, nechcela som vás otravovať, tak som šla ku kamoške a vrátim sa až v noci. Mama odišla ku tete Rowane a Robin dnes v práci ťahá dvadsaťštvorku, takže sa vráti až zajtra. Mama ho ešte pôjde pozrieť, takže sa vráti tiež len v noci. Pozde. Aspoň to tak povedala. Tak si to užite. Gemma.“ Veľmi som sa smiala na tom odkaze. Je milá, že to pre nás robí. Harry sa na mňa pozrel a na jeho očiach som hneď videla, ako chce tráviť dnešný večer, no ja som sa bála, že ešte nie som pripravená. Schytil ma na ruky a odniesol ma hore do izby, no ešte pred tým zamkol.

„Sme sami Mel, celkom sami.“ Povedal a začal zo mňa zvliekať sveter. Zadívala som sa mu do oči a všetok strach zo mňa opadol. Nebojím sa už ničoho. Nech sa deje, čo sa má.

I wish 25

Hi guys :) tak dnes dlhšia časť, lebo asi sa mi dnes nepodarí dať ďalšiu, keďže som v Polome :) Love you <3

 Na ďalší deň ráno mi Harry volal, aby som sa  čo najskôr pripravila, lebo nás čaká trocha dlhší deň. Nechcel mi povedať, kam pôjdeme. Nevedela som, či mám byť nervózna. Aj tak som bola, čo už. O pol hodinu už Harry trúbil pod mojim oknom. Nestihla som sa ani naraňajkovať a už som letela dole schodmi.

„Hi, my Darling.“ Privítal ma Harry s otvorenou náručou.

„Heey.“ Odzdravila som sa s úsmevom. „Tak, už mi konečne povieš, kam pôjdeme?“

„To sa dozvieš v pravý čas.“ Tajnostkársky mi odpovedal.

„Aha, zaujímavé. A nemala by som sa teraz náhodou báť? Čo ak ma chceš uniesť?“ zasmiala som sa.

„No, to je na tebe.“

„Aha, takže takto to je. A kedy by mal nastať ten pravý čas?“ opýtala som sa ho ešte.

„Keď nastane, poviem ti.“ Povedal a pobozkal ma jeho plnými perami.

Nebola som celkom spokojná s touto odpoveďou, ale čo som mala robiť. Harry bol asi tajnostkársky typ. Celú cestu sa Harry tak čudne usmieval, až som začínala mať strach, ale vždy keď sa na mňa pozrel, všetok zo mňa opadol. Zdalo sa mi, že cestujeme akosi veľmi dlho, ale s Harrym mi to až tak nevadilo, no keď sme sedeli v aute už tretiu hodinu, naozaj som znervóznela. Neskôr som si vyčítala, prečo som si nevšímala značky ani nič podobné, ale radšej som sa pozerala na Harryho a na jeho nádherný potmehúdsky úsmev.

„Tak, priprav sa, o chvíľku sme na mieste.“ Konečne povedal Harry a ani si nevedel predtaviť, ako ma touto informáciou potešil.

„Už?“ ironicky som poznamenala.

„Dnes tá cesta prešla rýchlejšie ako inokedy.“ Odvetil mi.

„Ako inokedy? Počkať.. ty sem chodíš často?“

„No, najčastejšie, ako sa len dá. Ale to pochopíš neskôr.“ Zase sa tak tajnostkársky usmieval.

„Tak to som teda naozaj zvedavá.“

Prechádzali sme cez ulicu, kde bolo plno domov. Obrovské domy s veľkými záhradami, pekne upravenými. Odrazu Harry odbočil a zaparkoval pri jednom z nich.

„Kde to sme Harry?“ Nervózne som sa opýtala, keď zrazu dvere na dome otvorila jedna pani. Zdala sa mi akási povedomá, určite som ju niekde videla. Keď nie naživo, tak určite aspoň niekde na fotke. Harry vystúpil, prešiel okolo auta a otvoril mi dvere.

„Hi, mummy!“ vykríkol Harry. Vo mne stúpol v okamihu tlak. Toto malo byť prekvapenie? Ja som si nepripravila žiadnnu reč, nič.. a on ma dovezie domov? K nemu domov? Hoci som sa nevidela, bola som si istá že naberám farbu.

„Hi, my love.“ Podišla žena k Harrymu a objala ho. „And who‘s this beautiful girl?“ opýtala sa ho a pozrela na mňa.

„Dobrý deň.“ Podala som jej moju rozstrasenú ruku.

„This is Mel, my girlfriend.“ Odpovedal jej Harry. Aj keď som bola na Harryho naštvaná za to, že mi nepovedal o tom že ideme k nemu domov, tieto slová povedal tak krásne, že som mu vtedy asi všetko odpustila.

„Oh, teší ma, Mel. Ja som Harryho mama, Anne.“ Milo sa mi predstavila.

„I’m Mel, nice to meet you.“

„Tak, poďte ďalej, už vás čakáme dosť dlhú dobu.“ Poznamenala.

„Vy ste nás čakali?“ neveriacky som sa spýtala.

„Jasné, Harry mi volal už včera, aby som pripravila obed, lebo príde. A vraj mám pripraviť o jeden tanier viac. Najprv som si myslela, že sem donesie Louiho, ako zvykne, ale toto ma potešilo tiež.“ Rozprávala a ja som neveriacky vypuľovala oči.

Harry sa na mňa pozrel psím pohľadom a povedal len: „Prepáč?“ áno, bola to otázka, čo ma tiež dostalo.

„Tak nestojme tu predsa, poďme dnu.“ Navrhla Anne a my sme ju nasledovali.

Tak teda Harry, vezmi si kočku do izby a vybaľte sa.“ Povedala a vtisla mu bozk na líce.

„Okay, mum.“ Poslúchol ako vzorný chlapček. Prišlo mi to celkom vtipné, k nemu mi to proste nesedelo. On ma odviedol po schodoch, ktoré sme brali po dvoch. Ocitli sme sa na dlhej chodbe s plno dverami. Harry ma zaviedol do izby na konci chodby.

„Tak, toto je moja izba. Porozhliadni sa, ja zatiaľ zbehnem pre kufre.“ Oznámil mi a kým som sa stihla spýtať, aké kufre, už ho nebolo.

Zahľadela som sa. Jeho izba bola plná fotiek. Od maličkého Harryho až po toho terajšieho. Bola dokonale uprataná a v strede stála posteľ, veľká, že by sa na nej vyspali aj traja.  A potom.. „pooočkať! Akože tu budeme spať spolu?“ pošepla som si sama pre seba.
Kým bol Harry preč, stihla som si prezrieť jeho oranžovú izbu od vrchu po spodok, no najviac ma zaujal jeden zošit položený na nočnom stolíku s nápisom „WHITE ESKIMO“.  Nechcela som, ale bola som taká zvedavá, že som ho musela otvoriť. Prešla som na prvú stránku, no v tom som počula buchot na chodbe. Harry sa už vracal. Otvorila som mu dvere, no bolo i tak trochu ľúto, že som si nestihla prejsť ten zošit. Zaujímala ma jeho minulosť. Kto bol Harry Styles pred tým, ako sa stal spevákom One Direction. Vždy bol takýto?

„So..“ vytrhol ma zo zamyslenia Harry.

„Nič viac mi nechceš povedať, zlato?“ pozerala som naňho vražedným pohľadom.

„Na čo narážaš?“ nenápadne odvracal zrak. Drgla som doňho a zrak mi spadol na kufre. Áno, presne tak, boli dva.

„Harry? Ty tu ostávaš na ako dlho?“

„Nie ja, ale my.“ Usmial sa. „Tak dnešok a zajtrajšok strávime tu a potom ťa odvediem späť do hotela, vyzdvihnem chalanov a pôjdeme na letisko.“ Informoval ma a ja som len nechápavo pozerala.

„Harry, ja tu nemám veci. Myslela so, že ideme len niekam von.“

„No vieš...“ začal rozprávať a rozopínal jeden z kufrov. „Tak trocha.. sme sa s Danielou dohodli, že keď zaspíš, má ťa pobaliť do tohto kufra, aby si o ničom netušila.“

Neveriacky som na ňho pozerala. „Načo to bolo dobré? Zbytočne sa strápnim. Mal si mi to povedať.“

„Prepáč, ale dobre viem, že keby som ti to bol povedal, ani by si nezaspala. Bola by si zbytočne nervózna a to som nechcel. Odpusť mi.“ Pozrel  sa na mňa jeho nádhernými očami. Vedela som, že sa na ňho nedokážem hnevať dlhšie ako päť minút.

„Och bože, nepozeraj sa tak na mňa. Dobre vieš, že pri tom pohľade zabúdam na všetko.“

„Pri ktorom myslíš?“ opýtal sa, pritom dobre vedel pri ktorom a neprestával s ním. Tým pohľadom myslím.

„Harry, mám strach.“

„Z čoho preboha?“

„Čo ak sa tvojej mame  nebudem páčiť?“

„Nemá dôvod na to, aby si sa jej nepáčila.  Si perfektná. Ak nie pre každého, tak aspoň pre mňa. A je mi jedno kto čo povie. Ty si tá, s ktorou chcem byť.“ Podišiel ku mne a pobozkal ma.

Ako natruc presne vtedy otvorilo dvere jedno dievča. Vyzerala tak na dvadsať – dvadsaťjeden rokov. Plus – mínus keď nás videla, dodala: „Prepáčte, nechcela som.“

„To je v poriadku.“ Povedala som jej. „Ja som Mel, Harryho...“

„Priateľka.“ Dodala ona. „Viem, mama mi vravela, že si tu Harry doniesol čaju. Ja som Gemma, Harryho sestra. Teší ma.“ Oznámila a podala mi ruku.

„Aj mňa teší.“ Dodala som a podala som jej ruku tiež.

I wish 24

Tak, snažila som sa pridať sem ešte jednu. :) I love you. :*) a ešte že je to venované Silvinke, ktorá je vďaka tejto poviedke veľký čitateľ. Love you, SIL <3 máš krásnu tapetu :)

(Z pohľadu Harryho)

„Halooooooo.“ Vytrhol ma zo zamyslenia Zayn, ktorý vošiel do mojej izby.

„Čo?“ nahnevane som sa spýtal, ale keď som si ho všimol.. „Prepáč, zlý deň.“

„Myslíš, že neviem. A ako si si určite  na mne všimol, tiež som ho nemala najlepší.“ Pousmial sa a ukázal na jeho tvár.

„Prepáč, prosím ťa. Ja.. nechcel som. Bol som nahnevaný. Som idiot.“

„Nie si idiot, ale tak zase vysvetliť si si to nechať mohol, čo je pravda, je pravda.“

„Vďaka, Zayn. Za všetko. Nebudem menovať, lebo by som to musel hovoriť veľmi dlho. Vďaka za to, že si.“ Povedal som mu a bratsky som ho objal.

V tom niekto zaklopal na dvere a ja som v kútiku duše dúfal, že sa mel vrátila, ale bohužiaľ, nie. Bola to Daniela.

„Hey!“ pozdravila sa nám obidvom. Zayn ju hneď objal a pobozkal. Myslel som si, že pôjdu, ale akosi sa usalašili na mojej posteli. Pozeral som na nich vyhúkaným pohľadom, ale akosi nezaberalo.

„Takže, ty žiarlivec, vysvetli mi čo tej mojej super spolubývajúcej je?“ vyskočila na mňa Daniela.

„To by si mala vedieť ty. Ty si jej najlepšia priateľka.“

„Myslíš si, že od nej vyzvedám, ako títo tu od teba.“ Zasmiala sa a jemne pohladila Zayna.

„Nič sa nestalo. Som proste debil. Ale vieš čo ma štve, že to neviem zmeniť.“

„Veď bež za ňou. Je sama v izbe. Myslíš, že ona je rada, že je medzi vami koniec. Harry, poznám ju dosť dlho na to, aby som vedela posúdiť, kedy je šťastná a kedy nie. Vieš čo, toto bol jej sen. Stretnúť presne teba, byť s tebou. Nemyslíš, že sa to končí príliš rýchlo?“ rozprávala mi Daniela do duše.

„Myslíš, že keby som prišiel, nevyhodila by ma?“

„Vieš čo, neviem, či to čo teraz spravím je správne ale..“ hovorila a začala čosi hrabať v taške. „tu máš. Vezmi si ich rýchlo, kým si to nerozmyslím. Možno už bude spať.“ Dohovorila a podala mi kľúče.

„Tie sú od izby?“ opýtal som sa najprv nechápavo.

„Tomu ver, tak bež.“

„Zbožňujem ťa. Vďaka.“

„Heeeeej, ona je moja čaja!“ smial sa Zayn. Ja som ho len pobúchal po chrbte a vyletel z dverí.

„Hej, ty kde zase ideš?“ kričali na mňa chalani, no ja som ich maximálne ignoroval.

Hneď som stál pred dverami ich izby. Premýšľal som. Zaklopať? Nezaklopať? No keď som začul akési hlasy znejúce z chodby, okamžite som odomykal dvere.

Ležala tam. Spala. Taká bezbranná, krásna. Nevedel som, čo robiť. Čo keď som práve teraz urobil chybu? Potichučky som sa priplazil k jej posteli, no sako sa mi zachytilo a jej rádiobudík, ktorý mala položený na nočnom stolíku pri posteli a samozrejme, že spadol. Narobil rachot, ktorý by zobudil aj mŕtveho. Mel sa v momente strhla a prebrala. Slza jej stekala po tvári, no ona si to možno neuvedomovala. Otvorila oči a keď ma videla, tvár jej skamenela.

„Čo tu robíš?“ opýtala sa ma zaspatým hlasom.

„Vieš.. Mel..“ nevedel som sa vykoktať.

„Harry, prečo to robíš ťažším, ako to je? Rád mi ubližuješ?“

„Mel, ja nechcem robiť nič ťažším. Ja nechcem žiaden koniec. Prepáč, bol som hlupák, ale aj ja mám srdce. A niekto mi ho ukradol, ale ako vidím, akosi sa o to nestará.“

„Harry, nám je to tak proste dané. My spolu nesmieme byť. Ja som obyčajná študentka zo Slovenska a ty si veľká hviezda z Anglicka. Nie sme si súdení. A ty to dobre vieš. Preto to chcem ukončiť skôr, ako to bude ešte vážnejšie.“ Hovorila Mel, no v hlase som jej cítil tú obrovskú hrču, ktorá jej bránila rozprávať.

„Mne je jedno, či si zo Slovenka, Bulharska alebo pre mňa za mňa aj z Ruska. Mel, si dievča, do ktorého som sa zamiloval hneď, keď som ťa uvidel.  Si konečne normálne dievča a nie nejaká, ktorá by mi mohla byť matkou. Dobre vieš, čo vravím.“ Pomaly som jej vravel, no keď anni po dvoch minútach nič nevravela, dodal som: „I love you.“

„I love you, too.“ So slzami vyskočila z postele a objala ma.

(Z pohľadu Mel)

Zase sme tam, kde sme boli. Takže máme tri dni? Fajn, budú to tri dni, na ktoré nikdy nezabudnem. Ja si z nich také dni spravím. Ľahla som si späť so postele a zavolala som k sebe aj Harryho. Ležal pri mne, hlavu som mala položenú na jeho hrudi. Cítila som sa tak dobre, až som sa bála, že toto zase skončí.

„I've never had the words to say,But now I'm asking you to stay,For a little while inside my arms, And as you close your eyes tonight
I pray that you will see the light, That's shining from the stars above“ začal mi Harry potichučky spievať úryvok z ich pesničky More Than This.

„ Aké máme plány na tieto tri dni?“ spýtala som sa ho šťastno smutne.

„Nechaj sa prekvapiť.“ Povedal a pobozkal ma. „Ale ver tomu, že na nich nezabudneš do nášho najbližšieho stretnutia.