I wish 9

Prepáčte mi, viem, že dnes trocha pozdejšie ako zvyčajne, ale bola som zaujatá počúvaním Európy 2 :) kto počúval, vie asi prečo :) ANOOOOO! Vyhrali to tam One Direction. ;) Ale teraz už pokračovanie I wish..

Keď som sa o nejaká hodinku a pol zobudila, ešte stále sme leteli. Z takej výšky som nedokázala rozpoznať, kde sme.

„Ehmm.. oci? Ako dlho ešte bude trvať cesta?“ opýtala som sa otca no on neodpovedal. „Ociii.“ Pozrela som sa na ňho. Čo sa dalo čakať, jasné že zaspal. Nikdy nevydržal byť ticho dlhšie ako pol hodinu, keď sa to náhodou stalo, zaspal. Ach.. Ešte som skontrolovala sestričku, no ona tiež spala. Daniela balila akého si chalana. Vyzeralo to celkom vtipne. Ako som si všimla, on nerozprával po slovensky, ale nejakým cudzím jazykom. No čo som si všimla tiež, Daniela nevedela prísť na to, aký je to jazyk. Zasmiala som a znova som sa oprela o operadlo. Cítila som sa strašne nepohodlne. Jediné, čo ma robilo šťastnou bolo, že som vedela že o necelé dve hodinky pristaneme v meste mojich snov. V Londýne.

„O môj bože.“ Vykríkla som, keď sme pristáli na letisku v Londýne. Bol večer. Všetko tak krásne svietilo. Teraz som cítila, že som naozajk šťastná. Bola som v meste mojich snov ľuďmi, ktorých som mala veľmi rada. Vlastne s jedinými ľuďmi, ktorých som mala naozaj rada.

„To je skvelé, som strašne šťastná.“ Prekričala ma Anne.  Pobrali sme si batožinu, zavolali taxík ktorý nás odviezol k hotelu.  K hotelu, ktorý bude našim domovom celé prázdniny, čiže ešte 5 a pol týždňa.

„Pááni, tak toto teda nee.“ Otvárali sa nám babám huby keď sme videli, v ako hoteli ideme spať. V živote som nevidela takýto nádherný hotel. Päťhviezdičkový, fuuu. Tak síce neviem, odkiaľ na toto našetril otec peniaze, ale keď som si pomyslela že niečo vyše mesiaca budem bývať v takomto paláci, bolo to pre mňa.. ani to neviem opísať – bolo to pre mňa že WOW! Ale najkrajšie na celom tom bolo, keď som videla tak nádherne a šťastne sa usmievať Anne. Ešte väčším prekvapením, ako bol hotel zvonku, bola moja izba. Mala som ju spolu s Dan. Bola obrovská, postele vyzerali veľmi pohodlne – omyl – oni boli naozaj ohromne pohodlné.

„Oh bože, vlastná kúpeľňa.“ Zvreskla Daniela. To ju zaujalo asi najviac. Mňa nie. Pre mňa bol na našej  izbe najlepší výhľad. Predstavovala som si, že som možno len pár kilometrov odo mňa sa nachádzajú moji milovaní chlapci. ONE DIRECTION. Ľahla som si na tú dokonalú posteľ a rozmýšľala, čo dnes. Som v Londýne, preboha! Nebudem u predsa spať, hoci som bola unavená. Veľmi. Ale to nič nemenilo na tom, že spať ma nedonúti nikto na svete.

„Dan, ja viem že si unavená z cesty, ale nezašli by sme niekam?“ nenápadne som navrhla.

„A vieš čo, tiež nad tým tuho premýšľam. Ale vieš, bude chvíľku trvať kým sa „nahodím.“

„Okay, tak poďme vyskúšať tú našu novú perfektnú kúpeľňu. Choď prvá, ja zatiaľ zbehnem vedľa k tatinovi opýtať sa, či idú s nami. Aj keď pochybujem.“

O 10 MINUT:

„Dan, preboha, už si konečne? Tatko si ľahol spať spolu s Anne, vraj sa uvidíme až zajtra, povedala som mu, že ideme len poobzerať mesto. Samozrejme sa to nezaobišlo bez kázaní ako: Dávajte si pozor! Pozor na autá! Ale nevadí. Švihni si, ja idem zatiaľ do kupelky k nim vedľa.“ Hovorila som, hovorila, až kým som nezistila že Dan ma absolútne nepočúva.

Zbehla som sa pripraviť. Neviem ako sa mi to podarilo, ale do 10 minút som bole namaľovaná, oblečená, pripravená pártiť až do rána.

Z hotela sme vyšli asi okolo pol desiatej. Nevedeli sme sa rozhodnúť, kam pôjdeme. No, nápad by aj bol, ale keďže sme mali strach z toho, že sa nebudeme vedieť vrátiť, rozhodli sme sa že zájdeme do baru oproti.

„Viem, že sme v hlavnom meste Anglicka, ale priznám sa, nečakala som toľko ľudí. Okay, ide sa na lov chalanov.“ Povedala prekvapene Dan.

„No, ja ti v tom nebudem protirečiť, ale čo už. Tak poď, ideme si to užiť.“ Usmiala som sa a vošla ako prvá. Hudba bola perfektná, chalanov bolo až-až. Vyzeralo to na celkom pekný večer.

„Dans, choď k baru a popýtaj niečo na pitie. Mohli by mi načapovať vineu. Ja zájdem na dámy.“ Naznačila som hlavne mimikou Daniele, pretože vo vnútri bol strašný hluk. No, toto bude zaujímavé, kým nájdem cestu k toaletám.  Ale súrne som sa potrebovala prepúdrovať. Vždy, keď moja pleť zacíti dym, začne sa červenať. V bare bolo dymu viac ako dosť.

Vošla som do prvých dverí, ktoré som videla.

„Hmmmhmmmhmm hmmm.“ Začala som si hmkať prvú pesničku, čo ma napadla. Neskôr zo mňa začali vychádzať aj slová. Začala som si najprv česať vlasy.

„You're insecure,Don't know what for, You're turning heads when you walk through the door..“ spievala som si, no,  keď sa to dalo nazvať spevom. V momente, keď som skončila s touto pasážou a práve som si púdrovala tvár, sa pomaličky začali otvárať dvere a človek, ktorý za nimi stál pokračoval v mojej načatej pesničke: „Don't need make up, to cover up, being the way that you are is enough..“

Bol to chalan. Mal nádherný hlas, niekoho mi pripomínal. Otočila som sa. Tento moment bol pre mňa ..ehmm.. nedokázala som ho opísať. Vo dverách na záchode stál HARRY STYLES.