Hi guys :) tak dnes dlhšia časť, lebo asi sa mi dnes nepodarí dať ďalšiu, keďže som v Polome :) Love you <3
Na ďalší deň ráno mi Harry volal, aby som sa čo najskôr pripravila, lebo nás čaká trocha dlhší deň. Nechcel mi povedať, kam pôjdeme. Nevedela som, či mám byť nervózna. Aj tak som bola, čo už. O pol hodinu už Harry trúbil pod mojim oknom. Nestihla som sa ani naraňajkovať a už som letela dole schodmi.
„Hi, my Darling.“ Privítal ma Harry s otvorenou náručou.
„Heey.“ Odzdravila som sa s úsmevom. „Tak, už mi konečne povieš, kam pôjdeme?“
„To sa dozvieš v pravý čas.“ Tajnostkársky mi odpovedal.
„Aha, zaujímavé. A nemala by som sa teraz náhodou báť? Čo ak ma chceš uniesť?“ zasmiala som sa.
„No, to je na tebe.“
„Aha, takže takto to je. A kedy by mal nastať ten pravý čas?“ opýtala som sa ho ešte.
„Keď nastane, poviem ti.“ Povedal a pobozkal ma jeho plnými perami.
Nebola som celkom spokojná s touto odpoveďou, ale čo som mala robiť. Harry bol asi tajnostkársky typ. Celú cestu sa Harry tak čudne usmieval, až som začínala mať strach, ale vždy keď sa na mňa pozrel, všetok zo mňa opadol. Zdalo sa mi, že cestujeme akosi veľmi dlho, ale s Harrym mi to až tak nevadilo, no keď sme sedeli v aute už tretiu hodinu, naozaj som znervóznela. Neskôr som si vyčítala, prečo som si nevšímala značky ani nič podobné, ale radšej som sa pozerala na Harryho a na jeho nádherný potmehúdsky úsmev.
„Tak, priprav sa, o chvíľku sme na mieste.“ Konečne povedal Harry a ani si nevedel predtaviť, ako ma touto informáciou potešil.
„Už?“ ironicky som poznamenala.
„Dnes tá cesta prešla rýchlejšie ako inokedy.“ Odvetil mi.
„Ako inokedy? Počkať.. ty sem chodíš často?“
„No, najčastejšie, ako sa len dá. Ale to pochopíš neskôr.“ Zase sa tak tajnostkársky usmieval.
„Tak to som teda naozaj zvedavá.“
Prechádzali sme cez ulicu, kde bolo plno domov. Obrovské domy s veľkými záhradami, pekne upravenými. Odrazu Harry odbočil a zaparkoval pri jednom z nich.
„Kde to sme Harry?“ Nervózne som sa opýtala, keď zrazu dvere na dome otvorila jedna pani. Zdala sa mi akási povedomá, určite som ju niekde videla. Keď nie naživo, tak určite aspoň niekde na fotke. Harry vystúpil, prešiel okolo auta a otvoril mi dvere.
„Hi, mummy!“ vykríkol Harry. Vo mne stúpol v okamihu tlak. Toto malo byť prekvapenie? Ja som si nepripravila žiadnnu reč, nič.. a on ma dovezie domov? K nemu domov? Hoci som sa nevidela, bola som si istá že naberám farbu.
„Hi, my love.“ Podišla žena k Harrymu a objala ho. „And who‘s this beautiful girl?“ opýtala sa ho a pozrela na mňa.
„Dobrý deň.“ Podala som jej moju rozstrasenú ruku.
„This is Mel, my girlfriend.“ Odpovedal jej Harry. Aj keď som bola na Harryho naštvaná za to, že mi nepovedal o tom že ideme k nemu domov, tieto slová povedal tak krásne, že som mu vtedy asi všetko odpustila.
„Oh, teší ma, Mel. Ja som Harryho mama, Anne.“ Milo sa mi predstavila.
„I’m Mel, nice to meet you.“
„Tak, poďte ďalej, už vás čakáme dosť dlhú dobu.“ Poznamenala.
„Vy ste nás čakali?“ neveriacky som sa spýtala.
„Jasné, Harry mi volal už včera, aby som pripravila obed, lebo príde. A vraj mám pripraviť o jeden tanier viac. Najprv som si myslela, že sem donesie Louiho, ako zvykne, ale toto ma potešilo tiež.“ Rozprávala a ja som neveriacky vypuľovala oči.
Harry sa na mňa pozrel psím pohľadom a povedal len: „Prepáč?“ áno, bola to otázka, čo ma tiež dostalo.
„Tak nestojme tu predsa, poďme dnu.“ Navrhla Anne a my sme ju nasledovali.
Tak teda Harry, vezmi si kočku do izby a vybaľte sa.“ Povedala a vtisla mu bozk na líce.
„Okay, mum.“ Poslúchol ako vzorný chlapček. Prišlo mi to celkom vtipné, k nemu mi to proste nesedelo. On ma odviedol po schodoch, ktoré sme brali po dvoch. Ocitli sme sa na dlhej chodbe s plno dverami. Harry ma zaviedol do izby na konci chodby.
„Tak, toto je moja izba. Porozhliadni sa, ja zatiaľ zbehnem pre kufre.“ Oznámil mi a kým som sa stihla spýtať, aké kufre, už ho nebolo.
Zahľadela som sa. Jeho izba bola plná fotiek. Od maličkého Harryho až po toho terajšieho. Bola dokonale uprataná a v strede stála posteľ, veľká, že by sa na nej vyspali aj traja. A potom.. „pooočkať! Akože tu budeme spať spolu?“ pošepla som si sama pre seba.
Kým bol Harry preč, stihla som si prezrieť jeho oranžovú izbu od vrchu po spodok, no najviac ma zaujal jeden zošit položený na nočnom stolíku s nápisom „WHITE ESKIMO“. Nechcela som, ale bola som taká zvedavá, že som ho musela otvoriť. Prešla som na prvú stránku, no v tom som počula buchot na chodbe. Harry sa už vracal. Otvorila som mu dvere, no bolo i tak trochu ľúto, že som si nestihla prejsť ten zošit. Zaujímala ma jeho minulosť. Kto bol Harry Styles pred tým, ako sa stal spevákom One Direction. Vždy bol takýto?
Kým bol Harry preč, stihla som si prezrieť jeho oranžovú izbu od vrchu po spodok, no najviac ma zaujal jeden zošit položený na nočnom stolíku s nápisom „WHITE ESKIMO“. Nechcela som, ale bola som taká zvedavá, že som ho musela otvoriť. Prešla som na prvú stránku, no v tom som počula buchot na chodbe. Harry sa už vracal. Otvorila som mu dvere, no bolo i tak trochu ľúto, že som si nestihla prejsť ten zošit. Zaujímala ma jeho minulosť. Kto bol Harry Styles pred tým, ako sa stal spevákom One Direction. Vždy bol takýto?
„So..“ vytrhol ma zo zamyslenia Harry.
„Nič viac mi nechceš povedať, zlato?“ pozerala som naňho vražedným pohľadom.
„Na čo narážaš?“ nenápadne odvracal zrak. Drgla som doňho a zrak mi spadol na kufre. Áno, presne tak, boli dva.
„Harry? Ty tu ostávaš na ako dlho?“
„Nie ja, ale my.“ Usmial sa. „Tak dnešok a zajtrajšok strávime tu a potom ťa odvediem späť do hotela, vyzdvihnem chalanov a pôjdeme na letisko.“ Informoval ma a ja som len nechápavo pozerala.
„Harry, ja tu nemám veci. Myslela so, že ideme len niekam von.“
„No vieš...“ začal rozprávať a rozopínal jeden z kufrov. „Tak trocha.. sme sa s Danielou dohodli, že keď zaspíš, má ťa pobaliť do tohto kufra, aby si o ničom netušila.“
Neveriacky som na ňho pozerala. „Načo to bolo dobré? Zbytočne sa strápnim. Mal si mi to povedať.“
„Prepáč, ale dobre viem, že keby som ti to bol povedal, ani by si nezaspala. Bola by si zbytočne nervózna a to som nechcel. Odpusť mi.“ Pozrel sa na mňa jeho nádhernými očami. Vedela som, že sa na ňho nedokážem hnevať dlhšie ako päť minút.
„Och bože, nepozeraj sa tak na mňa. Dobre vieš, že pri tom pohľade zabúdam na všetko.“
„Pri ktorom myslíš?“ opýtal sa, pritom dobre vedel pri ktorom a neprestával s ním. Tým pohľadom myslím.
„Harry, mám strach.“
„Z čoho preboha?“
„Čo ak sa tvojej mame nebudem páčiť?“
„Nemá dôvod na to, aby si sa jej nepáčila. Si perfektná. Ak nie pre každého, tak aspoň pre mňa. A je mi jedno kto čo povie. Ty si tá, s ktorou chcem byť.“ Podišiel ku mne a pobozkal ma.
Ako natruc presne vtedy otvorilo dvere jedno dievča. Vyzerala tak na dvadsať – dvadsaťjeden rokov. Plus – mínus keď nás videla, dodala: „Prepáčte, nechcela som.“
„To je v poriadku.“ Povedala som jej. „Ja som Mel, Harryho...“
„Priateľka.“ Dodala ona. „Viem, mama mi vravela, že si tu Harry doniesol čaju. Ja som Gemma, Harryho sestra. Teší ma.“ Oznámila a podala mi ruku.
„Aj mňa teší.“ Dodala som a podala som jej ruku tiež.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára