I wish 15

„Tak a sme tu.“ Povedala som Harrymu keď sme stáli pred dverami. „A Nevšímaj si neporiadok, aj my sme len ľudia.“ Zasmiala som sa.

„Mne nebude vadiť absolútne nič, pokiaľ tu budeš so mnou.“ Odpovedal mi na to Harry. Rozvalila som sa po dni na posteľ, Harry si ľahol ku mne. Len sme tak ležali a pozerali sa na seba. Chcela som sa spýtať, aký film si pozrieme, ale kaziť takúto chvíľu by som naozaj nechcela. Ležali sme dlho, dlho, dlho. Celý čas sme sa držali za ruky. Myslela som si, že takéto scény sú len vo filmoch, no ako som si všimla, Harry bol jeden s tých romantickejších typov. No túto chvíľu prerušila moja sestra.

„Oh Mel, tak tu si, chcela som sa ťa len spýtať...“ zdvihla zrak, a keď ma videla s Harrym, len tak tam stála a pozerala na nás. „Prepáčte mi. Nevedela som, že tu niekoho máš.“ Harry sa na ňu čudne pozeral. Neskôr som pochopila, že tomu, čo povedala asi celkom nerozumel, keďže to povedala po slovensky.

„To je v poriadku Anne. Ak chceš, predstavím Vás, ale pre ním musíš rozprávať po anglicky, zlatko. On totižto po slovensky nevie, ale to je asi jasné.“ Upokojila som ju.

„Uhh..“ nevedela ako sa vykoktať. „Hi, I’m Anne, and what’s your name?“

Harry si k nej kľakol, pozeral sa na ňu ako na zjavenie no neskôr jej povedal: „Oh, hi little angel. I’m Harry. Nice to meet you.

Anne sa trošku spamätávala. Dobre poznala skupinu One Direction, len Harryho celkom nespoznala, pretože bola tma. Pribehla ku mne a pošepkala mi: „Mel, to je Harry? Ten Harry?“

Ja som sa ňu s úsmevom pozrela. „Áno Anne, ani ja tomu nedokážem uveriť.“ Ako som tak pozerala, tak Anne trvalo oveľa kratšie, kým si na Harryho zvykla. Po piatich minútach sa spolu rozprávali, ako keby sa poznali celý život. Najhoršie na tom bolo, že sa rozprávali o mne.

„Takže Anne, aká je tvoja sestra naozaj? Je vždy taká milá, alebo to zatiaľ na mňa len hrá?“ pýtal sa jej Harry.

„Nie, je skvelá. Neviem si predstaviť život bez nej. S ockom sú mi všetkým. Keď som chodila tak často do nemocnice, vždy šla so mnou, aby ma podržala. Je to najlepšia sestra, akú si môže človek priať.“ Odpovedala mu Anne a zaleskli sa jej slzičky v očiach. Ja som prišla k nej a objala ju. Harry sa k nám pridal.

„No Anne, myslím že by si si mala ísť ľahnúť. Je už deväť hodín. Okrem toho, kde je ocko?“ ešte že som si aj spomenula.

„Ocko už dávno spí. Prišli sme z mesta okolo pol šiestej a odvtedy spí.“ Typický ocko.

„Tak bež k nemu. Dobrú noc, zlatko.“ Dala som jej pusu na dobrú noc a ona odišla do spať.

Keď zavrela dvere, Harry sa ozval: „A ja nedostanem?“ ja som sa len pousmiala a povedala mu: „Ty ešte nejdeš spať.“ Zatváril sa smutne a dodal: „Po tom by som spal ako dudok.“ Ja som sa mu len zasmiala.

„Takže, aký film si to ideme pustiť?“ zmenila som rýchlo tému.

„Hmm.. Neviem. Aký štýl navrhuješ?“

„Neviem, ale niečo na romantickom základe.“ Nemala som chuť na žiaden horor ani podobnú somarinu.

„Čo takto osobný strážca?“ navrhol Harry.

„Čo ja viem. Neznášam ten koniec. Je hrozné, že aj napriek tomu, že sa dvaja ľudia tak strašne milujú, musia sa rozlúčiť. Pri tom filme sa nedokážem ubrániť slzám.“

„Neboj sa, zlatko. Budem tu s tebou.“ Povedal mi a pobozkal ma. Hneď mi bolo lepšie. Tak som teda zapla notebook a na nete som našla „The Bodyguard“. Celý film som preležala na Harrym. Cítila som sa tak krásne, ako ešte nikdy. Nepovedali sme ani slovo, sem-tam ma pobozkal. Blížil sa koniec tohto dlhého filmu a ja som sa schúlila k Harrymu.

„Neboj, Mel. Je to len film. V živote to takto nefunguje. Keď sa dvaja ľudia naozaj milujú, nemajú dôvod sa rozdeliť.“ Povedal a pritiahol si ma bližšie. Až na napadlo niečo, čo zabolelo. Harry má leto voľné, čiže nekoncertuje, iba občas aj to len tu, v Londýne, aj ja tu budem celé leto. Ale čo keď leto skončí? Čo bude s nami?

„Harry. A aj keby sa rozdelili. Myslíš, že vzdialenosť hrá v láske veľkú rolu?“ opýtala som sa ho po mojom premýšľaní. Chcela som z neho vytiahnuť, ako si to predstavuje on.

„No.. tak určite dlhodobá vzdialenosť nie je niečo, čo prospieva vzťahu. Ale keď je to naozaj láska..“ nedokončil. Asi prišiel na to, prečo sa ho to pýtam. „Zlatko, ja viem že budeš musieť odísť späť na Slovensko a že ja budem zase koncertovať po celom svete, ale ja ti prisahám, že nech sa deje čokoľvek, vrátim sa za tebou. Vždy.“  Sľúbil. Neverila som tomu. To nebude pár kilometrov. To budú stovky možno tisícky kilometrov. Oprela som sa naspäť o neho a znova som sa zapozerala do filmu. Harry ma objal tak silno, až som si myslela, že ma ani nepustí