I wish 12

Takže :) keďže som sľúbila, že sem pridám cez víkend viac častí, tak tu máte na dnes ešte jednu :) Túto časť chcem venovať Aďke, ktorá strašne chce, aby som premenovala Danielu na Adrianu :) no Aďka, máš smolu, choď na matriku ty :DDDD Takže prajem príjemné čítanie.

P.S. Daniela OSTAVA! :)

Keď Harry vošiel naspäť dnu, Daniela sa ma snažila zvalcovať s otázkami.

„Čo to malo znamenať? Ako sa to stalo? Čo s ním máš? Ako si vybavila, aby ma odviedli k chalanom? Mimochodom, sú perfektní. Tak hovor! Hneď!“

„Daniela, je viac ako jedna hodina, nechce sa mi rozmýšľať, porozprávam ti to zajtra. Mimochodom, zajtra ideme do kina. S nimi. Teda s Harrym a asi so Zaynom, čo ty na to?“ dopovedala som a ešte stále som zasnene pozerala na nebo.

„Blázniš? Ty si opitá alebo čo? To akože fakt pôjdeme s nimi? A určite so Zaynom? Dnes som ho videla naživo. On je taký sladký.“ Daniela neprestávala hovoriť. Ja som ešte stále cítila Harryho objatie. A tá jeho vôňa. Och bože, toto sa mi snáď sníva.

Vošli sme do hotela, zaspali sme v momente, ako sme si ľahli do postele. Stihla som sa akurát navliecť do pyžamy. Tak čakala som hocičo, ale takýto deň ma zabil maximálne.

„Dobré ránko, krásavice.“ Ocko vošiel do našej izby spolu s Anne o pol deviatej ráno. Myslela som, že ho asi zabijem.

„Ahoj, Mel. Ako ste sa vyspinkali v tychto postielkach? Ja skvelo. Čo podnikneme dnes?“ prišla s otázkami malá Anne.

„Neviem, program vymyslite vy s ockom. Ale okolo štvrej poobede sa musíme vrátiť, niečo už s Danielou máme.“ Naznačovala som nenápadne, ako to dokážem len ja a popritom som sa pozrela na Danielu.

„No, tak dnes by sme si mohli pozrieť pamiatky, čo vy na to?“ opýtal sa otec.

„Ako chceš.“ Bolo mi to úplne jedno, čo budem robiť do štvrtej. Hlavné bolo, že dnes ho zase uvidím, zase sa s ním budem môcť rozprávať. Zase sa ho dotknem, uvidím jeho nádherné jamky keď sa usmeje, jeho oči, ach tie jeho oči...

2 hodiny po obede (14.00)

Práve sme stáli pri Big Bene. Otec fotil každý náš krok, neznášala som to. Daniela pózovala so širokým úsmevom na každej fotke spolu s Anne, no ja som sa en priblbo usmievala na každej fotke.

„No oci, mohli by sme už ísť do hotela, je veľa hodín. Potrebujem byť o štvrtej pripravená.“ Náhlila som ho.

„No dobre, tak vy teda s Danielou choďte na autobus, hneď pred hotelom je zastávka, nemali by ste sa stratiť. A my, Anne, sa pôjdeme najesť. Dáme si niečo extra sladké.“ Povedal, ja som sa potešila, a ak som dobre videla, každý bol hneď šťastnejší.

Keď sme s Danielou o tretej konečne vystúpili z autobusu, ponáhľali sme sa do hotela sa upraviť. Nie každý deň chodíme do kina v Londýne s One Direction.  Teda len s dvoma členmi, ale aj to je viac ako dosť.

„Mel, prosím ťa švihni si, je trištvrť na štyri a ja som sa ešte ani nepočesala!“ kričala na mňa Daniela spoza dverí kúpeľne.

Odomkla som jej a podala hrebeň. Zavrela som sa naspäť a potichu som sa chechtala, Danielu div šľak netrafil od nervov. Desať minút pred štvrtou som jej otvorila a povedala, nech si švihne, že chalani už budú dole. Tak sa dievča počesalo, prepúdrovalo, nestihla sa ani sprchnuť a museli sme švihať pred klub. Trocha sme meškali, no chalani tam naozaj stáli. Živí.

„Ahojte, baby. Mysleli sme si už, že neprídete.“ Povedal ako prvý Harry.

„Čaute všetci.“ Zvolal Zayn.

My dve s Danielou sme len jednohlasne povedali: „Ahojte.“ Čo viac sme mali povedať? No, niečo by sa našlo, no nemali sme slov. Snažili sme sa tváriť, že sme v pohode. No na Daniele bolo vidno, ako sa jej strašne klepú ruky a myslím si, že ja som to nezakrývala o nič lepšie.

„Takže, keďže nás milovaný Zayn potrebuje vidieť upírov, tak som kúpil lístky pre nás všetkých na dve či tri časti Twilightu. To by mali byť tak štyri-päť hodín filmu.“ Oznámil Harry a nenápadne na mňa klipol. Fúha, takže päť hodín sama s Harrym Stylesom. To vo mne vyvolávalo zatiaľ nepoznaný pocit.

„Tak sadajte, šoférujem ja.“ Zvolal Harry na všetkých a ukázal na jeho nádherný čierny  Land Rover. Perfektné auto. Ja som sedela vedľa Harryho vpredu a Zayn s Danielou vzadu. Nenápadne po sebe pokukovali. Ani jeden nedokázal zakryť, že ho ten druhý priťahuje. Neskutočne. Ja som sa neustále pozerala na Harryho. Zase bol tak dokonale oblečený s dokonale upravenými vlasmy. Zakaždým, keď som sa snažila tak „nenápadne“ sa pozrieť na Harryho, stretli sa nám pohľady. Cítila som sa ako v siedmom nebi. Zakaždým, keď som chcela niečo povedať Harrymu, som si radšej zakúsla do jazyka, aby som nepovedala blbosť.

Cesta prešla veľmi rýchlo. Keď sme vyšli z auta, Zayn a Daniela vystúpili už spolu chytení za ruky.

„Páni Zayn, ty si teda kanec.“ Podrýpal doňho Harry, no Zayn si z neho nič nerobil, len sa zasmial spolu s Danielou.

O 20 minút sme sedeli všetci spolu v kine. Chalani rozdali pár podpisov, no keď sa konečne zhasli svetlá, nik ich nespoznal a konečne bol pokoj. Posadali sme si tak, že Zayn a Daniela sedeli o dva rady pred nami, aby sme ich s Harrym nenačúvali, no nám to dokonale vyhovovalo, lebo po piatich minútach filmu bol Harry nedočkavý a pýtal sa ma, kedy konečne pôjdeme. Ani neviem ako, zrazu sme sa držali za ruku a spolu sme vychádzali z kina. Bol to ten najkrajší pocit na svete. Mal ohromne jemné ruky, ale to ma nezaujímalo až tak, ako to, že sa červenal. Bola som z neho namäkko. Pozrela som sa na ňho a v hlave mi prebehla len jedna veta : Bože ten chalan je dokonalý!