I wish 27

Večer bude ešte jedna :) teda dúfam, že sa podarí :) love you..

„I love you. You don’t know, how much I love you, Mel.“ Povedal mi Harry, keď už bolo po tom, keď sme už len tak ležali na posteli.

„Ja teba viac, zlatko.“ Povedala som mu. Celá som sa chvela. Cítila som dotyk jeho pier ma mojom krku. Cítila som sa tak dobre, ako ešte nikdy. Tak.. bezpečne.

„Harry? Môžem ťa o niečo poprosiť?“

„Princezná, vieš že pre teba všetko.“

„Zaspievaj mi.“ Zasmiala som sa. „Vieš, ako v tých romantických filmoch.“

„Ach bože.. ty máš nápady.“ Smial sa. „Tak ktorú?“

„Niečo romantické. Zaspievaj to od srdca. To, čo cítiš.“ Odvetila som mu a zadívala sa na ňho.

A Harry spustil. Presne tú, ktorú milujem. MOMENTS.
„Shut the door
Turn the light off
I wanna be with you
I wanna feel your love
I wanna lay beside you
I cannot hide this
Even though I try
Heart beats harder
Time escapes me
Trembling hands touch skin
It makes this harder
And the tears stream down my face

If we could only have this life for one more day
If we could only turn back time

You know I'll be your life, your voice, your reason to be
My love, my heart is breathing for this
Moment, in time
I'll find the words to say
Before you leave me today“  šepky mi spieval do ucha.

„Spievaš nádherne, zlatíčko.“ Pousmiala som sa na ňho.

„Vieš, miláčik, v speve ani nejde o to, aký máš hlas, ale skôr o to ako to spievaš. Keď niečo spievaš zo srdca, znie to celkom inak, ako keď si to spievaš len tak, pre nikoho.“ Odvetil mi Harry a chytil ma za ruku.

„Harry, ľúbim ťa. Ale bojím sa toho, keď odídeš. Mám strach, že sa už nevrátiš. Teda ku mne myslím.“ Začala som tému, ktorá asi nebola najvhodnejšia.

„Mel, turné je pre mňa veľmi dôležité, ale ty si viac. Keby to bolo len na mne, neodišiel by som od teba ani za nič. Ale tu nejde len o mňa a ty to dobre vieš. Nemôžem sklamať chalanov a taktiež nie fanúšikom. Vďaka nim sme tam, kde sme.“ Ukončil svoj monológ Harry.

„Veď ja viem. Ale chcem ti niečo povedať. Nech sa stane čokoľvek, nezabudnem na teba. Urobil si z môjho leta to najkrajšie, aj keď to neboli ani dva týždne.“

„Mel, ďakujem ti za tieto dni. Za všetky, aj za tie zlé, lebo keby si sa so mnou nerozišla, nebolo by také krásne sa s tebou udobrovať. A na mňa že nezabudneš? Nebudeš mať na to čas, bejby. Hneď ako sa skončí naše turné, priletím za tebou. To ti sľubujem.“ Povedal a pritiahol si ma bližšie. Nepúšťal ma z jeho náručia a mne to maximálne vyhovovalo. Aj by som mu odpovedala, ale nemala som na to dôvod. Mala som pocit, že mi naozaj neklame. Verila som mu. Nastalo dlhé ticho, ktoré som ja ako unavený človek nezvládla a zaspala som. V noci som cítila iba ako sa Harry prehemží, no stále ma mal v objatí.

„Vstávajte hrdličky! Je takmer obed!“ zakričal akýsi mužský hlas a zatrepal na dvere. Harry sa pohmýril na posteli. Pozerala som celý čas na ňho  a keď rozlepil oči a pohľady sa nám stretli, zacítila som čosi vo vnútri. Akoby tam niekde poletovalo milión motýlikov.

„Good morning, princess.“

„Dobré ráno, zlato.“ Zdvorilo som odzdravila.

„Koľko je, preboha, hodín?“ opýtal sa. Ako vidím, ráno nemá ani páru o ničom.

Pozrela som sa na rádiobudík, ktorý mal pri posteli. „Je takmer pol dvanástej.“ Odpovedala som mu.

„Už toľko? Tak to aby sme sa naraňajkovali a vypadli. Chcem ti dnes niečo ukázať.“ Povedal Harry, no ako som si všimla, oči mu ešte stále klipkali na spánok, no keď ktosi prešiel okolo izby ešte raz a znova zatrepal na dvere, vstal.