I wish 26

Viem že trocha pozde, ale nestíhala som. Sľubujem že po tieto prázdninové dni bude pridávať aj po dve časti, možno tri keď sa podarí. 

 

„Tak, a teraz som na rade ja, čo povieš?“ opýtal sa jej Harry a objal ju. „Chýbala si mi, sestrička.“

„Ach, veď aj ty mne.“ Povedala mu a vtisla mu bozk na líco. Gemma sa dosť podobala na Harryho mamu. Obe boli tmavovlásky s tmavými očami. Štíhle. Postavu som Gemme závidela neskutočne.

„Tak, vy hrdličky, ja vás nechám osamote, ale snažte sa, aby ste do polhodiny sedeli v kuchyni. S mamou varíme už od pol deviatej rána.“ Zasmiala sa a zavrela dvere.

„Tak, kde sme to skončili?“ opýtal sa Harry a objal ma.

„Vybaliť sa! Šup!“ odstrčila som ho a zasmiala sa.

„Ale no taaaaaak.“

„Neodvrávaj! No poďme.“ Hrala som sa na tvrdú.

„Ako poviete, pani moja.“ Dodal Harry a pustil sa do vybaľovania.

Trvalo nám to dlhšie, ako som si myslela, lebo zakaždou vecou, ktorú Harry vytiahol z kufra si ju musel ísť vyskúšať. Robil mi promenádu dokonca aj v spodnom prádle. Smiala som sa na ňom, ako nikdy. Bol taký sexy.

„Harryyyyyyyyyyy! Poďte už.“ Kričala Harryho mamina z kuchyne.

„Hneď sme tam.“ Odkričal jej naspäť. „Tak, poďme honey.“

„Ako sa mám tváriť? Aká mám byť?“ pýtala som sa nervózne.

„Zlatko, buď len sama sebou. Veď aj ja som sa zamiloval do TEBA a nie do niekoho, na koho sa hráš.“ Upokojil ma a pobozkal.

„Ľúbim ťa, Harry.“

„Ja teba viac, oveľa viac.“ Chytil ma za ruku a spoločne sme zišli schodmi.

„No posadajte za stôl. Čím skôr zjete, tým skôr budete môcť byť sami spolu.“ Hovorila Anne ako veľká mamička.

„A kde je Robin? Dnes s nami nebude obedovať?“ opýtal sa Harry a mne dosť pozde došlo, že myslí priateľa jeho mamy.

„Je v práci. Vieš, dnes je utorok zlatko. Normálni ľudia pracujú.“ Opovedala mu jeho mama a ukladala na stôl misy, zatiaľ čo Gemma pokládla na stôl taniere a príbory.

„Dobrú chuť.“ Popriala Anne keď sme už mali všetci nabraté.

„Páni mami, si každým dňom lepšia kuchárka. Tak trocha mi tá tvoja kuchyňa chýba na turné.“ Poznamenal Harry.

„Naozaj varíte veľmi dobre.“ Dodala som. Obed bol naozaj perfektný. Bolo to akési mäso so zeleninou a ryžou. Ale malo to takú zvláštnu chuť. Nevarím, takže som nevedela posúdiť, čo to bolo.

„Harry, ako dlho tu budeš?“ opýtala sa Gemma po chvíľke.

„Snáď, ako dlho tu budeme, nie?“ narážal na mňa Harry.

„Dobre vieš, ako to myslím. Tak nezabočuj od témy.“

„Budeme tu dve noci.“ Odpovedal jej.

„Chcete niečo podniknúť?“

„Asi nie, chcem s Mel stráviť také pokojné dni. Poukazovať jej okolie a tak.“ Odpovedal jej Harry a zahľadel sa mi do očí. Ja som sa len usmiala.

„Okay, nechám vás.“ Pousmiala sa Gemma.

„A ty Mel, odkiaľ si?“ vyzvedala Anne.

„Ja pochádzam zo Slovenska, neviem či viete kde to je.“

„No, niečo sa mi marí. Myslím, že som tam bola kedysi, keď som bola mladá. Máte tam rôzne svahy na lyžovanie nie?“

„No áno, vy lyžujete?“

„Žartuješ? Milujeme lyžovanie. Vždy sme chodievali ako maličkí lyžovať s maminou.“ Odpovedala Gemma namiesto Anne.

„To je zaujímavé. Takže aj ty, Harry?“ opýtala som sa ho.

„Jasné. Vždy spolu so sestrou.“ Zasmiali sa všetci.

Po obede som sa Gemme ponúkla, že jej pomôžem odpratať riad. Harry šiel zatiaľ do izby dokončiť vybaľovanie a Anne odišla niekam na návštevu ku kamarátke.

„Mel, čo si s ním spravila?“ opýtala sa ma Gem keď sme už upratovali sami v kuchyni.

„Ako to myslíš?“ nechápala som.

„Je celkom iný, ako keď odišiel.“

„Ako iný? K horšiemu?“

„Nie. Práve že k lepšiemu. Je z neho iný človek. Je milý, neodvráva mame. A to.. to ako sa na teba pozerá. Je krásne ho konečne vidieť takého šťastného.“ Odpovedala mi.

„Neviem o tom, že by som ho zmenila. Takýto bol ku mne od prvého dňa. Zbožňujem ho, aj keď viem, že by som nemala. Je to hviezda, ja obyčajná baba. Médiá už začínajú niečo tušiť a ja mu nechcem spôsobiť problémy.“

„Mel, asi Harryho celkom nepoznáš. Keď miluje, tak miluje naozaj. Médiá uňho  nikdy nehrali veľkú rolu. Bol pred nimi ochotný povedať čokoľvek. A ako som si všimla, teba miluje. Nezáleží mu ani na tom, že si Slovenka. Pre ňho znamenáš veľa, ver mi. Poznám ho lepšie ako ktokoľvek iný. Ale chcem ťa o niečo poprosiť. Prosím ťa, nesklam ho. Neopusť ho len tak. On si to nezaslúži.“

„Gem, sľubujem ti, že mu neublížim. Teda aspoň nie naschvál.“ Usmiala som sa.

„Som rada, že môj brat si našiel také milé dievča. A ako som si všimla, aj mamina je s tebou spokojná. Odchádzala s takým zvláštnym úsmevom.“ Povedala mi.

„Ja som šťastná, že má môj priateľ takým príjemných blízkych.“ Odvetila som jej.

„Vďaka, že si mi pomohla. Teraz už bež hore ta princom. Určite je nedočkavý.“ Zasmiala sa.

„Už letím.“  Odvetila som jej a prebehla som po schodoch do jeho izby, ale nebol tam. Na chodbe som počula tiecť vodu, takže sa asi sprchoval. Premýšľala som, čo idem robiť, ale rozhodla som sa, že ho počkám v izbe, aj keď ma to veľmi ťahalo za ním, no ovládla som sa.

Poobzerala som si ešte raz jeho fotky, ktoré mal vystavené. Bože, on bol taký zlatučký, keď bol maličký. Harry vyšiel po chvíľke zo sprchy.

„Tak, Darling, dnes budeme len tu. Zajtra ťa niekam vezmem, súhlas?“ opýtal sa.

„Mne je jedno, kde budeme. Hlavne že budem s tebou.“ Odpovedala som mu. Zrazu buchli dvere. Harry rýchlo zbehol dole, no Gemma už nebola doma. Na stole nechala lístok: „Takl zlatúšikovia, nechcela som vás otravovať, tak som šla ku kamoške a vrátim sa až v noci. Mama odišla ku tete Rowane a Robin dnes v práci ťahá dvadsaťštvorku, takže sa vráti až zajtra. Mama ho ešte pôjde pozrieť, takže sa vráti tiež len v noci. Pozde. Aspoň to tak povedala. Tak si to užite. Gemma.“ Veľmi som sa smiala na tom odkaze. Je milá, že to pre nás robí. Harry sa na mňa pozrel a na jeho očiach som hneď videla, ako chce tráviť dnešný večer, no ja som sa bála, že ešte nie som pripravená. Schytil ma na ruky a odniesol ma hore do izby, no ešte pred tým zamkol.

„Sme sami Mel, celkom sami.“ Povedal a začal zo mňa zvliekať sveter. Zadívala som sa mu do oči a všetok strach zo mňa opadol. Nebojím sa už ničoho. Nech sa deje, čo sa má.