Stránky

štvrtok 23. februára 2012

I wish 23


 Hi:) so, ďakujem, ďakujem, ďakujem za vaše návštevy tohto blogu. :) chcem vám ešte povedať, že tento víkend strávim pri mojej *Aďke, takže Keď sa mi nepodarí ešte dnes nejakú dlhšiu pridať, tak bude asi až v sobotu, aj to bude pri písaní pomáhať ona, čo znamená, že sa tam asi bude troška rozoberať vzťah Daniely a Zayna. Uvidíme :* Love you, guys :)

(z pohľadu Harryho)
To snáď nie. Premýšľal som, či ísť za ňou, alebo nie, ale v tom ku mne vbehli chalani a začali sa vypytovať.
„VYPADNITE!“ skríkol som na nich. Zhrozene na mňa pozreli, ale napokon odišli. Sedel som celkom sám v izbe. Sedel som, sedel a len tak premýšľal. Nad sebou, nad Mel, nad celým týmto, nad všetkým čo robím a hlavne prečo to robím. O nejaký čas som počul, ako vošiel Zayn.
„To zase budú výsluchy.“ Povedal som si sám pre seba a zakryl sa až po uši v posteli.
„Pre boha, Zayn, ty čo si robil?“ počul som až do izby, ako sa vypytujú Zayn, už som len čakal kedy prídu sem.
„To je fuk.“ Odpovedal im nezdvorilo.
„Nie nie  je, dobre vieš, že máme turné. Akože takto tam chceš vyzerať?“ vyskakoval na ňho Liam. Proste pedant. Všetko musí byť podľa neho dokonalé.
„To sa do dvoch týždňov dá do poriadku. Nebojte sa.“ Odpovedal im.
„Ako to myslíš do dvoch týždňov? Odchádzame o tri dni. Musíme urobiť pred turné fotky, ísť do nejakých show, aby ľudia vedeli, že sme tam. Mi akože chceš povedať, že si nevedel, hej?“ neveriacky sa ho pýtal Niall. V tom som vyskočil z postele a rozbehol sa za nimi.
Keď som prišiel a videl sa Zaynov pohľad, cítil som sa asi presne rovnako ako on. Myslím, že som sa tak aj tváril. „Kedy že to ideme?“ opýtali sme sa so Zaynom zborovo.
„No o tri dni. Vy kde žijete chalani? Vo vlastnom svete?“ zazeral na nás Loui a dodal: „No a teraz nám ty Zayn vysvetli, čo si robil, že máš monokel.“
Zapozeral som sa na Zayna, ktorého asi hnev tak ako aj mňa, prešiel. „Ja vám to vysvetlím.“ Povedal som po chvíľke, no Zayn mi skočil do reči. „Harry, čo chceš ty vysvetľovať, ty si tam ani nebol. No viete.. ja.. šiel som po ulici a zrazu som sa potkol a narazil do.. ani neviem do čoho.“ Odpovedal nedočkavcom Zayn.
„Ale..“ zaskočene som sa na ňho pozeral.
„Žiadne ale! Nemusíš zakrývať moju nemotornosť.“ Povedal a pozrel sa na mňa. Bože ja som debil. Toto spraviť kvôli hlúposti. Mojej hlúposti.
(z pohľadu Mel)
Dokázala som to. Myslela som, že sa zložím na mieste, ale nie. Som šéf. Otvárala som dvere na izbe, kde už sedela Daniela, aj keď neviem jak sa tam tak skoro dostala.
„Hej, Darling, ty akože čo robíš?“ opýtala sa ma.
„Čo?!“ odvrkla som.
„Ty ako sa so mnou rozprávaš?“
„Prepáč. Ťažký deň. Rozišla som sa s ním. Dan chápeš? Je koniec. Teraz sa to začalo a už je koniec. Takto sa teda končí môj sen.“ So slzami v očiach som jej vravela.
„Toto nie je koniec! Toto je len začiatok. Ale keď ho naozaj miluješ, prečo si to spravila?“
„Lebo.. neviem. Ja len viem, že mu nechcem kaziť sny. Raz mi vravel, že jeho najväčším snom bolo spievať. Spievať pre ľudí. A teraz, keď sa mu to splnilo, sa má toho vzdať len kvôli mne? To nedovolím. A okrem toho, akoby som s ním aj mohla byť, keď ma podozrieval, že ho podvádzam so Zaynom. Za vašim chrbtom, chápeš? Ako on sám povedal: Kde nie je dôvera, tak skončil vzťah.“ Vyplakávala som sa jej na pleci.
„Vieš, že by som ťa strašne rada utešila, ale neviem čo ti mám na to povedať. A možno to bude takto lepšie.“ Posmiala sa a pohladila ma po chrbte.
„Vďaka.“
„No a teraz si choď ľahnúť, ja zájdem ešte za Zaynom. Musíme sa rozlúčiť. Neviem, či o tom vieš ale pred chvíľou mi volal, že odchádzajú už o tri dni preč.“ Oznamovala mi Daniela, akoby si myslela, že to niečo na mojom rozhodnutí zmení. 
„Aha.“ Áno ja viem, ale čo iné som jej mala povedať. Malo by mi to byť jedno, nie? Tak prečo nie je? Prečo to sakra tak strašne bolí? „Tak teda choď, ja si zapnem hudbu a ľahnem si. Ahoj.“
„Bye.“ Zakývala a odišla.
Keď som si ľahla, zapichla slúchadlá do iPodu, okamžite som ich vytiahla. Vedela som, že by som zase došla k tým pesničkám. K jeho pasáži. „And the tears stream, down my face.“ Áno, tak presne tento úryvok presne vystihoval tento moment, túto chvíľu. A ako pekne sa tento deň začal.  Odhodila som iPod, ľahla na posteľ a pozakrývala sa celkom celá. Keby som sa tak zobudila a zistila, že tento deň sa nikdy nestal. Nikdy nebol.

2 komentáre: