„Hi.“ Povedal Harry. POČKAŤ!!! HARRY????? Bol to naozaj on. Stál tam opretý o stenu, oblečený presne ako typický Harry. Sako modrej farby, nohavice čiernej, na nohách tenisky. Tak túto situáciu som nevedela opísať.
„Hi.“ Odpovedala som. Srdce mi šlo priam vyskočiť z hrude.
„Prepáč prosím ťa, že som ťa nechal zavolať Johnym, ale vieš. Chalani ma za tebou už nechceli pustiť. Držali ma asi 2 minúty. No tento čas celkom stačil na to, aby som ťa stratil v dave. Tak som teda povedal Johnymu, aby keď budeš odchádzať ťa priviedol sem." povedal to tak nádherne. Ale nechápala som, čo odo mňa chcel.
„To je v poriadku. Ale, čo potrebuješ odo mňa? Ja som ti predsa nič nespravila.“ Povedala som nechápavo
„No, zabudla si si pri nás pudrenku.“ Povedal a znova sa usmial. Nevedela som odolať jeho jamkám. Vedela som, že sa mu nesmiem pozrieť do očí, aj keď ma to lákalo viac ako hocičo iné.
„Aha, tak to si ma zavolal do tejto prázdnej miestnosti preto, aby si mi dal pudrenku?“
„No, nie tak celkom. Tú pudrenku som ti vzal z tašky, aby som mal zámienku ťa znova vidieť.“ Odpovedal mi. Srdiečko mi poskočilo. Myslela som, že zas odpadnem, ale držala som sa. Zatiaľ.
Keď som neodpovedala, pokračoval: „Vieš, odkedy som ťa uvidel v zrkadle, niečo sa so mnou stalo. Nedokázal som zabudnúť na tvoje oči. Máš ich nádherné.“
„Vďaka, ale stále neviem, čo odo mňa teraz čakáš.“ Sklopila som zrak.
„Nič ti nenapadá?“ zasmial sa. (zase tie jamky)
(z pohľadu Harryho)
Toto dievča ma prekvapovalo každou sekundou viac a viac. Takmer vôbec neodpovedala. Milión dievčat by dalo za takúto situáciu milióny, ale ona sa mi nepozrie ani do očí. Asi som spravil chybu, keď som chalanov neposlúchol.
„Prepáč, ale ja.. musím ísť, kamoška čaká vonku.“ Povedala a jemne sa pousmiala.
„Neboj sa, nečaká. Určite je rada tam, kde je. A ešte jedna vec. Chcel som sa ti ospravedlniť za chalanov. Vieš, mysleli si že si jedna s tých bláznivých fanúšičiek, ktoré sa tvária že umierajú a robia podobné kraviny len preto, aby sa dostali k nám.“ Povedal som jej, keď som už fakt nevedel, čo ďalej.
„To je v poriadku, aj keď som bola neskôr dosť smutná. Vieš, boli ste mojimi idolmi dlhú dobu a keď som si myslela, že sa mi splnil sen, správali ste sa odmerane, ako keby som vám niečo spravila. Ale nevadí. Harry, pozri sa, ja.. možno som trápna, keď tu takto stojím a nič nevravím, ale ja naozaj neviem, čo teraz. Aj keď som o tejto chvíli snívala. Chcela som sa s tebou rozprávať. Ale teraz, keď je to pravda..“ Nedokončila vetu. Konečne po dlhšom čase povedala viac ako len dva slová.
„Myslím, že najlepšie by bolo, keby sme sa aspoň zoznámili. Viem, že ty ma poznáš, ale ja neviem ani len tvoje meno.“ Pousmial som sa.
„Moje meno je Mel, teší ma.“ Konečne sa to stalo! KONEČNE sa mi pozrela do očí a ja do jej. Nechcel som, aby skončila táto chvíľa. Čo teraz? Nemal by som sa do nej buchnúť.
(Z pohľadu Mel)
Neovládla som sa. Musela som sa mu pozrieť do očí. Až po chvíli som zistila, že som spravila asi hroznú chybu a odvrátila som zrak, to isté spravil aj on. Nastalo trápne ticho. Nevedela som, čo povedať a vlastne načo niečo hovoriť? Načo pokaziť chvíľu, aj keď som jej nedokázala uveriť. Takže predo mnou stojí Harry Styles, ktorý si ma sem nechal doviesť a ja tu stojím, potichu, so sklopeným zrakom. Som fakt „báječná“.
„Tak, Mel. Prepáč ak som ťa obťažoval. Myslel som si, že budeš mať nejaký záujem, ale ako vidím, tak nie. Naozaj prepáč, ak tak strašne chceš, choď za kamarátkou.“ Povedal napokon sklamaný sám zo seba. Alebo to bolo zo mňa?
„O tejto chvíli som snívala, Harry Styles. Teraz mám naozaj len tak odísť?“ konečne som sa trocha uvoľnila. Po tejto vete sa tak nádherne usmial, že sa to nedalo opísať slovami. „Jediné, čo potrebujem, je trocha času na predýchanie.“
„Okay, chápem. Tak ja mám taký nápad. Čo takto zajtra zájsť niekam, čo ja viem, do cukrárne?“ navrhol Harry. Ja som od údivu nevedela ani poriadne dýchať.
„To myslíš vážne?“ vypadlo zo mňa.
„Jasné, načo by som to vravel len tak?“ zase ten úsmev.
„No, tak.. fajn. Ale vieš, je tu jeden problém. Ja tu mám priateľku, ktorú nemôžem len tak nechať. Čo keby si zobral so sebou jedného z chalanov. Najlepšie nezadaného.“ dodala som.
„To nie je taký zlý nápad. No ja som skôr chcel spoznať teba, ale keď to inak nepôjde, tak..“ zmenil sa mu výraz v tvári, no nevedela som ako presne, pretože sklonil hlavu.
„Prepáč, ak ti to prekáža, ale inak to nepôjde. Ale.. mám taký nápad.“ Napadlo ma.
„Aký?“ Zvedavo sa na mňa pozrel.
„No.. čo keby sme šli do kina? Išli by s nami a keď by sa začal film, pozhasínali svetlá, vytratili by sme sa. V kinách by sme našli čo najdlhší film a vrátili by sme sa ku koncu.“ Viem, strelený nápad. Čakala som už len na to, ako sa Harry začne smiať na tom mojom „skvelom“ pláne. No namiesto toho povedal: „No.. tak toto by ma síce asi nikdy nenapadlo, ale nie je to zlý nápad. Spravím hocičo preto, aby som s tebou mohol byť sám.“
Telom mi prešiel mráz. „Okej, tak zajtra sa vidíme?“ aby reč nestála, precedila som.
„Pevne verím. Máme vás prísť vyzdvihnúť? A mám prísť so Zaynom alebo Niallom?“
„No takže. Vyzdvihnúť nás prísť nemusíte, stačí že vyjdete pred klub. My bývame hneď oproti v hoteli. A Vezmi radšej Zayna, tým je Dans priam posadnutá. A okrem toho, už skôr som sa ťa to chcela spýtať, prečo ste vlastne v tomto klube, keď tu ani nespievate?“
„No vieš, Niallovmu strýkovi tento klub patrí. Občas sem zájdeme. Vieš, sem nechodia tí otravní novinári, je tu celkom fajn. Máme tu už zariadené izby, každý zvlášť.“ Povedal a dodal: „No, takže stretneme sa tu pred klubom o štvrtej? Ja zatiaľ pozriem programy kín, nájdem nejaký film, ktorý bude mať minimálne tri hodiny.“ Zasmial sa.
„Dobre teda, ja už pôjdem. Dan ma bude už čakať. A kde vlastne je?“ ešte že som si na ňu spomenula.
„NO, povedal som Johnymu, aby ju zobral za chalanmi si pokecať, počkaj, poď so mnou za nimi, vezmeš si kamarátku a odprevadím vás.“
„On ju zobral za chalanmi zo skupiny? Tak to jej tam musí byť naozaj dobre, pokiaľ nedopadla tak, ako ja.“ Obaja sme sa smiali.
O 10 minút sme už kráčali s Danielou spolu s Harrym k zadným dverám. Daniela celú cestu nepovedala nič. Vyzerala dosť nechápavo. Bola celá rozklepaná a každým krokom ma drgla do pleca.
„Tak sa teda majte, kočky. Vidíme sa zajtra.“ Povedal Harry na rozlúčku a objal ma. Áno, len mňa. On je fakt veľmi nenápadný chalan. „Už sa neviem dočkať zajtrajška.“ Pošepkal mi do ucha pri objatí. Ja som sa naňho zahanbene pozrela a tiež som dodala: „Tiež sa teším, tak ahoj.“ Keď som cítila jeho ruky na mojom chrbte, celá som sa rozochvela. Už aby bolo zajtra.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára