Hope Dies Last-30.časť

Jééééj je tu krásna 30.časť.Wow,ako sme sa tu tak rýchlo dopracovali? :) To neviem :) Vo štvrtok ešte bude časť,ale potom už nie na najbližšie 2 týždne.JE mi to ľúto,ale odchádzam na 2 týždne ku babke trocha žiť :D A tam má strýko internet,ale nikdy by som tam nemohla byť tak dlho,aby som stihla napísať časť,takže sorry ale leto je leto :( Ale som rada že s vašou pomocou som sa dopracovala až ku krásnej 30. časti :** Vážne ďakujem za podporu hlavneod Patush :):):) *Lili* I <3 you :**


Prvý deň v škole:
Ráno som sa zobudila o hodinu skôr ako inokedy,aby som sa nejako upravila na prvý deň školy.Skočila som do sprchy,umyla vlasy,vyšla von a vlasy si zabalila do uteráka.Obliekla som si najprvlen spodné prádlo,potom som vysušila vlasy a išla sa obliekať.Veci som si prichystala už večer,aby som ráno nestresovala čo si oblečiem.Obliekla som si čierne šaty,ktoré mi boli asi do polovice stehien a mali na páse ružovú mašľu.Na obutie som mala prichystané čierne semišové topánky na dosť vysokom opätku.Vlasy som si vyžehlila,naniesla trocha laku aby mi vydržali rovné a úplne jemne sa nalíčila.Do malej čiernej kabelky som si hodila mobil,kľúče,peňaženku a darčeky pre Miu a Vanesu.Sú to naše ďalšie veľmi dobré kamarátky,ktoré sú asi jediné z celej školy,tak ako ja s An normálne.Pod normálnym sa myslí že nie sme namyslené,ale normálne určite nie sme.Zobrala som si ešte biele krátke sako,keby bolo vonku chladno a biele slnečné okuliare s kvietkami a  už som kričala na ocka že môžme vyraziť.Obula som sa a už som ho čakala pri vchode.A on si kľudne ide v pyžame do kuchyne."Oci,zbláznil si sa?Okamžite sa choď obliecť.Cestou máme ešte zobrať An a o 2 hodiny máme byť v škole.Okamžite sa padaj obliecť,máš na to 5 minút"kričala som po ňom."Preboha El,máš čas.Máš tam byť za 2 hodiny a autom sme tam za polhodinu.Tak čo stresuješ?"opýtal sa ma."Bože,máme ísť ešte po An a pred školou sa máme stretnúť s Miou a Vanesou a kým im dáme darčeky a porozprávame sa ako bolo cez leto,tak ubehne aj ten čas do začiatku školy.Takže neodvrávaj a choď sa obliecť.Vážne máš na to 5 minút pretože sa vážne ponáhľam.Nabudúce ťa zobudím o hodinu skôr aby si bol 5 minút pred odchodom oblečený"povedala som,prekrížila si ruky na prsiach,dupla si nohou a urazene naňho pozrela.On sa bez slova otočil na päte a odišiel do spálne.O 5 minút už bol pri vchode a držal v ruke kľúče od auta.Stále som sa tvárila urazene."No tak El,všetko stíhame,vidíš netrvalo to dlho,5 minút a už sedíme v aute a ideme po An.Tak sa na mňa nehnevaj"pozrel sa na mňa smutne."Ale oci ja sa na teba nehnevám,veď sa to stáva aj mne že zaspím"usmiala som sa a on si vyfúkol na čom som sa zasmiala.Zastali sme pred Aniným domom a ocko zatrúbil.Z vchodu vyšla nádherná An.Mala oblečenú čierno bielu sukňu,ktorá jej bola taká obtiahnutá.Nie voľná ako moje šaty,ale taká čo presne pasovala na jej boky.Modro-fialovú blúzku s krátkymi rukávmi,modré semišové topánky na opätku,na to čierne sako ktoré držala len v ruke lebo bolo teplo,na očiach mala svoje krémové slnečné okuliare na ktoré keď som pozrela,hneď som si spomenula na Londýn.V ruke držala bielu kabelku kde mala potrebné veci.A ako poznám An,tie potrebné veci bola celá kabelka.Ale bola veľmi pekná.Stavila na elegantný štýl,ktorý jej veľmi pristane.Vlasy mala len vyžehlené a rozpustené a tá jej pekná ofinka na ľavej strane čela.Vystúpila som z auta a išla ju objať."Páni vyzeráš nádherne"povedali sme naraz a rozosmiali sme sa.Nastúpili sme spolu dozadu,An pozdravila ocka a už sme išli.Za pol hodinku naše auta zastavilo pred školou a ja už som zbadala Miu a Vanesu.Mia,typická mia mala oblečené čierne šaty na hrubšie ramienka,čierne baleríny,pretože opätky si nedá ani za milión eur,čierne slnečné okuliare,čierne nechty a čiernu menšiu kabelku.Nie je emo,len má proste rada čiernu farbu.Vanesa je zase naše slniečko.Vždy chodí oblečená rôznofarebne.No dnes bola ladená do čierno-modra.Žiadna rôznofarebnosť,no aj tak jej to seklo.Mala oblečené čierne legíny,na to tmavú modro-čiernu sukňu,slabo modré tielko,sivé tigrované balerinky,modré nechty,štýlové modré okuliare,prsteň s vlajkou Anglicka v tvare srdiečka a modrú menšiu kabelku.Vystúpili sme s An a utekali sme ich objať.Až vtedy som si to všimla."Preboha,čo ste si vy dve urobili s vlasmi?"pozerala som na nich neveriacky z vypulenými očami a otvorenými ústami.Miine hnedé vlasy,jej nádherné hnedé vlasy zdobil slabo ružový melír,no a Vanesa si prefarbila svoje žiarivo blond vlasy na gaštanovo hnedé.Nemohla som uveriť.Keď som sa očkom pozrela na An,vyzerala nejak tak ako ja."No čo tak pozeráte?Boli ste preč veľmi dlho a zmena je život"usmiala sa Vanesa a kývla nám rukou pred očami aby sme sa spamätali."Ale vyzerá to úžasne baby"povedala som a usmiala som sa na nich."Tak a je čas na darčeky"skríkla An a už vyťahovala z kabelky darčeky,tak som sa pridala k nej.Začala tentokrát An."Tak ja tu mám striebornú retiazku z príveskom"LOVE"aby ste nikdy nezabudli že láska existuje vždy a všade,len ju nevidno"An to povedala tak krásne,že sme sa skoro rozplakali a dievčatá sa jej hodili okolo krku."Tak a kedže mi všetky máme radi One Direction tak pre Miu tu mám fake slimáka do ucha s nápisom One Direction a pre Vanesu mám náramok z ich tvárami a menami.Dúfam že sa to páči"usmiala som sa na nich a len dúfala aby sa mi nevysmiali.Oni sa mi namiesto toho hodili okolo krku a poďakovali."Tak darčeky sú rozdané a horsa do školy."

Viem,znova som sľúbila 2 časti ale nestíham :( Proste nemám toľko nápadov a je mi to strašne ľúto.Sľubujem,že počas tých 2 týždňov čo tu nebudem,si budem písať časti a potom ich sem prepíšem aby som už mala vopred pripravené a vy ste mali po tých 2 týždňoch každý deň jednu časť platí? Dúfam že sa nehneváte :/ *Lili*

El-vlasy a make-up

El-šaty

An-vlasy a make-up

An-šaty

Mia

Mia-šaty

Miin darček

Vanesa

Vanesa-šaty

Vanesin darček

Hope Dies Last-29.časť

Tak je tu 29.časť :D Páni už sme teda ďaleko :) V nasledujúcich častiach plánujem veľké zmeny :):) Nechajte sa prekvapiť :) Nebude to hneď v tejto časti,ale v najbližších častiach budú zmeny :) Hope you like it *Lili* I <3 you :** PS.:Prepáčte že dlho nebola,ale nebolo času a neboly nápady :( Dnes okrem tejto plánujem ešte jednu,ale nič nesľubujem,lebo neviem či budú nápady :( :****

Zastavili sme pred  domom.Zobrali sme kufre a išli sme k vchodu.Ocko otvoril dvere a pustil nás prvé."Prekvapenie"zrazu sa vynorilo obrovské množstvo hláv,ktoré nás prišlo privítať.Medzi nimi boli aj starkí z obidvoch strán."Dedko,babka"skríkla som a zovrela som všetkých štyroch v objatí.Nevidela som ich rok.Bývajú ďaleko od nás,kedže mi bývame v odľahlejšej časti mesta,kvôli veľkosti domu.Vyobímala som každého kto tam bol aj z Aninej rodiny a sadli sme si do obývačky a z An sme začali rozdávať darčeky.Tie darčeky nás stáli trocha viac,ale čo neurobíte pre rodinu.Z vyriešenia toľko záhad sme zarobili dosť veľké peniaze a aj keď sme za darčeky dali veľa peňazí,stále sa nám pár stoviek eur zvýšilo."Takže s An sme kúpili rovnaké darčeky pre svoje rodiny kedže sme na rýchlo nakupovali a nemali sme čas všetko obehnúť.Snáď vám to nebude vadiť.Takže pre mamy tu máme Gucci kabelku"povedali sme a už sme svojím mamám odovzdávali kabelku."Potom pre otcov máme úžasné Liverpool hrčeky,kedže milujete football"podávali sme im ich a žmurkli na nich."No a ja mám pre svojho brášku Calvin Clain voňavku a pre Andre mám Louis Vitton tenisky"povedala som a podala to tým dvom zaľúbencom ktorí sedeli v kresle v tesnom objatí tak,že Andre sedela Thomovi na kolenách.Hneď som si spomenula na Nialla s ktorým som takto raz sedela,pretože nebolo miesto a nechceli sme sedieť na zemi."Ešte pre mamy a Andre máme retiazku z príveskom Love,aby ste nikdy nezabudli že láska existuje vždy.Či na začiatku,keď sa spoznáte,alebo po 40 rokoch manželstva,láska je vždy"povedala som a už sme zapínali mamám retiazky a potom som ju zapla Andre.Všetci sa potešili,čo som veľmi rada.Máme tam ešte pár darčekov,ale o tom po tom.Máme už len 2 dni do začiatku školy a ja už presne viem čo si oblečiem.Ale to poviem až potom.Teraz sa idem hodiť do sprchy a prídem si sadnúť naspäť k nim.An už s rodičmi a rodinou odišla a mi si môžeme spraviť rodinný pohodový večer.Starkí zostali spať u nás,pretože sme ich nechceli poslať takú diaľku po tme domov.Prešla som do svojej izby a vo chvíli keď som otvorila dvere do svojej izby,som sa poriadne nadýchla a uvedomila si ako mi to tu chýbalo.Moja izba,moja posteľ,moje noty a moja gitara.Začala som rozmýšľať,prečo som si za celý pobyt v Londýne ani raz nezahrala.Rozhodla som sa že si po necelých dvoch mesiacoch dám svoj obľúbený relaxačný kúpeľ.Ak ešte niekto bude hore tak za ními pôjdem,ak nikto tak smola.Tak som si napúšťala horúcu vodu,zapálila sviečky a rozhodla som sa dnes pridať aj lupienky ruží,ktoré som si hodila do vody a keď sa zohriali,po celej kúpeľni bola nádherná vôňa ruží.Z izby som si zobrala uteráky a župan,zamkla sa v kúpeľni,vošla do vody a relaxovala som.Zavrela som oči a celú dobu čo som bola vo vani sa mi vybavovali tri tváre.Nerozumela som tomu.Vybavovala som si Zayna,An a Nialla.Ale vysvetľovala som si to tým,že tí dvaja sú za tú dobu čo sa poznáme takí istý kamaráti,ako je pre mňa An.Všetci sú na tom u mňa rovnako.A myslím,keby ma niekto z nich čo by len raz sklamal,neviem či by som mu to vedela odpustiť.Vo vani som strávila asi hodinu.Keď som vyšla,zabalila som si vlasy do uteráka a navliekla si župan.Vošla som do izby,otvorila skrinku kde mám čisto len pyžamá a začala vyberať.Vybrala som si len niečo letné,kedže aj napriek tomu že sa už leto končí,sa teploty pohybujú okolo 30°C.Zo skrine som vytiahla tielko a gate batman.Na to som si obliekla ešte sivé tepláky a šla sa pozrieť či je ešte niekto hore.Nespal ešte nikto.Každý sedel v obývačke a rozprávali sa.Čudovala som sa pretože bola už polnoc.Akurát sa bavili o svadbe Thoma a Andre."Ale družička budem ja"začala som sa smiať a vošla do obývačky.Sadla som si na gauč a čakala reakciu."Neboj sa El,určite ňou budeš,ale myslím že to je ešte veľmi ďaleko.Najprv chcem doštudovať vysokú školu a začať svoju kariéru a až tak si chcem založiť rodinu.Ale hádaj čo?S Tomashom sme zasnúbení.Ako to povedal,chcel si ma poistiť"zasmiala sa Andre a ukázala mi svoju pravú ruku kde sa blištil nádherný zásnubný prsteň z modrým kameňom.Okamžite som schytila jej ruku a pozerala na ten prsteň ako vyoraná myš.Vypulené oči,otvorené ústa a nechápajúci pohľad."To ste kedy stihli?Ak to bolo aj vtedy keď sme boli v Londýne,boli sme v spojení cez skype,prečo ste mi to nepovedali?"tvárila som sa urazene."No tak El,neurážaj sa,nechceli sme ti to hovoriť len tak cez počítač,chceli sme ti to oznámiť osobne"usmiala sa na mňa Andre.Ja som od toľkej radosti vyskočila z gauča a hodila sa na tých dvoch mojich súrodencov alias milencov.Bola som možno šťastnejšia než oni."Ale ak budete mať bábo,som krstná"zasmiala som sa."Pravdaže.Budeš aj družička aj krstná,ale to je ešte veľmi ďaleko"poznamenal Thom a aj keď som vedela že by si Andre vzal hneď,chápal ju a dovolil jej doštudovať a počká si na ňu.

darčk mamám

darček otcom

darček pre Thoma

darček pre Andre

darček pre všetky ženy

pyžamo

zásnubný prsteň

Summer ;)

Človek si ani nestihne uvedomiť, že leto sa tak nezadržateľne blíži..

Nevedela som sa dočkať, kedy to konečne príde.. a teraz, keď chýba týždeň dokonca, všetko sa akosi odrazu mení. 

Nie je to tak, že by som nechcela prázdniny, ale až teraz si uvedomujem, ako mi tí ľudia zo školy budú chýbať.

Samozrejme, nie všetci, ale počas tohto školského roka sme sa ako trieda stali dosť silným kolektívom, prešli sme si venčekom, všetkými tými spoločnými nácvikmi..

a keď si teraz predstavím, že tých ľudí neuvidím asi dva mesiace, ťažko mi je, veru ťažko.. :)

                                                              taká "venčeková" :)

                                                                          sme najlepší :*

                                                                    moje čajeeee :))) skoro všetky :D

Budú mi chýbať všetci, ale najviac mi budeš chýbať ty.. 

Moja čaja najväčšia :**

čo by som bez teba robila..

alebo na Venčeku :)

Ja viem, my sa uvidíme aj cez prázdniny, skype asi budeme mať zapnutý nonstop, ale aj tak..

vieš, že ťa ľúbim :**

a čo vy, čo chystáte na prázdniny? :))

P.S.: ja viem, že ako hlavná adminka som sa už dosť dlho neozvala, ale bohužiaľ, nemala som náladu, nápady..

Som taký veselý človek, ale občas, keď prídem domov, zmení sa mi nálada.. klesne úplne na nulu, premýšľam nad  blbosťami..

nad všetkým zlým.

a to vám nechcem vešať na nos :)

ako vidím rozčítali ste si poviedku od *Lili, tak vám to tu ani nechcem kaziť :)

 

with love, 

                           Marii :)

Hope Dies Last-28.časť

Takže je tu ďalšia časť,ktorú kvôli mojej neschopnosti napísať ďalšiu časť,napísala Patush.Podľa mňa je úžasná a myslím si že sa bude páčiť aj vám :) Som jej strašne vďačná že mi takto pomohla :) Patush Ďakujem :** Si skvelá *Lili*

Zobudil nás až strýko, ktorý nám oznamoval, že sme na letisku.
Otvorila som oči a predo mnou sa týčila obrovská budova, na ktorej
bolo veľkým písmom napísané: „Welcome to Heathrow“. S An sme
pobrali naše kufre a pomalým krokom sa vybrali ku dverám letiska.
Zatiaľ čo strýko vybavoval potrebné formality, ja s An sme sa
usadili na „pohodlné“ letiskové stoličky. Vybrala som foťák a
spolu s An sme si začali prezerať fotky z Londýna. Na niektorých
momentkách s Olim a Kylom sme sa riadne nasmiali, pri iných sa nám
tisli slzy do očí. Z rozjímania nás vyrušil strýko.
„Do odletu lietadla máme ešte skoro hodinu. Nejdeme si niečo
zajesť do letiskového bufetu?“ spýtal sa.
„Môžeme.“ Stručne som odpovedala, vstala a potiahla An čím som
jej, keďže bola ešte stále mierne zasnená, spôsobila riadny šok.
An na mňa škaredo pozrela, načo som jej len vyplazila jazyk a ďalej
ju ťahala za sebou.
Hneď po príchode do bufetu sa na nás milo usmiala pani, ktorá
obsluhovala.
„Prosím, prajete si?“ Ako to že všetci Angličania sú takí
milí? To na Slovensku sú na vás takíto len v luxusných
reštauráciách, lebo vedia, že dobre zaplatíte. Aj chalani boli
takíto milí hneď od začiatku. Keď som si na nich spomenula, pichlo
ma pri srdci. Je možné že mi za tých pár týždňov tak prirástli
k srdcu?
„Dám si hranolky s kečupom a vyprážaný syr. Čo vy dievčatá?“
z hlbokých myšlienok ma vytrhol strýko. „Cheeseburger“ povedala
An a pozrela sa na mňa.
„ Ja si prosím len minerálku“ odpovedala som. V momente sa na mňa
udivene pozerali dva páry očí.
„Ty Elisabetta Sarah de Vico si dáš LEN minerálku???“ šokovane
sa ma spýtala An.
„A? Proste na nič nemám chuť“ odpovedala som. Neviem prečo, ale
mala som divne stiahnutý žalúdok. Asi na mňa niečo lezie. Inak si
to vysvetliť neviem.
„Let 8746 na Slovensku odlieta za 15 minút. Prosíme cestujúcich aby
sa presunuli k terminálu číslo 7. Ďakujeme.“ Povedal hlas v
letiskovom rozhlase. Pomaly sme sa pozbierali, keďže kufre už boli
odbavené, niesla som si len príručnú taštičku.
Mala som pocit, že to nastupovanie trvá večnosť. Samé kontroly,
prehliadky a milión ľudí pred nami. Nakoniec sme sa nejako
dopracovali ku kontrole, odovzdali letenky a mohli sa pohodlne usadiť
do lietadla. Keď už boli všetci na svojich miestach, cez rozhlas sa
nám prihovorila letuška. Asi desať minút vysvetľovala, čo robiť v
prípade núdze, kde sú toalety a podobne. A to všetko v troch
jazykoch.
„Prosím pripútajte sa, o chvíľu vzlietame. Prajem príjemný
let.“ oznámil kapitán lietadla. Pripútala som sa, oprela sa o
sedadlo a o pár minút už sme leteli vysoko v oblakoch. An aj strýko
zaspali okamžite po štarte, no mne sa nijako nedarilo zaspať.
Premýšľala som nad tým, či ešte niekedy v živote uvidím Oliho,
Kyla a všetkých z vykopávok. Či ešte niekedy uvidím Angela,
pohladím ho po dlhej snehobielej hrive, vysadnem do sedla na jeho silom
chrbte a zažijem ten pocit voľnosti, nezávislosti, pokoja. Či ešte
niekedy stretnem Nialla a zadívam sa do jeho nebesky modrých očí, v
ktorých sa tak strácam. Či ešte niekedy budem počuť Louisove
vtipy, vidieť Harryho úsmev, Zaynov narcizmus, počuť Liamove
napomínanie. S týmito chlapcami som strávila len pár dní. No len
pár dní stačilo na to, aby som si ich zamilovala. Ako to bude teraz?
Vrátim sa ešte niekedy do Londýna??? Musím. To mesto som si veľmi
obľúbila. Dokončím školu a vrátim sa. Stále som premýšľala,
dumala už som pomaly ani nevedela nad čím.
„Prosím pripútajte sa, pristávame.“ Z myšlienok ma vyrušil hlas
pilota. Rýchlo som zobudila An a strýka, tí sa pripútali a hladko
sme pristáli. Pomaly sme vchádzali do letiskovej haly a vyzdvihli si
kufre. A v tom som ich zbadala.
„Mamíííííí!!!!! Tatííííí!!!!! Tak ste mi chýbali!“
rozbehla som sa cez celú halu.
„Ako ste sa mali? Chýbala som vám? A kde je Thom?“ zavalila som
ich otázkami, na čom sa oni náramne zabávali. Vyobjímali ma a
pomaly sme šli na parkovisko, kde už nás čakalo naše auto.Počas cesty sme sa z mamou a ockom rozprávali čo robili celé leto,že boli z Thomom a Andre v Chorvátsku,čo ma vôbec nezaujímalo,respektíve zaujímalo,bola som rada že aj oni si užívali leto,ale nezávidela som im to,pretože Londýn je pre mňa lepší ako more.Išli sme rovno k nám,pretože ocko povedal že sú tam aj Aniní rodičia a čakajú ju tam a že Thom neprišiel lebo mal nejakú prácu z opravovaním svojho počítača.Oni len budú pozerať,ak im ukážem čo som im priniesla.

Letisko

bufet

HELP

Viem že už ďalší deň žiadna časť,ale potrebujem nakopnúť.Nejak ma dohnal ten stres zo školy čo mi povedia na vysvedčenie a či z niečoho neprepadnem a to všetko.Takže som sa rozhodla že dám šancu vám.Ak máte nejaké nápady ako by mala vyzerať ďalšia časť,tak mi to prosím pošlite na happy_girl_4ewer@azet.sk.Prosím,ak nechcete aby ľudia vedeli kto to napísal,nemusia.Len sa prosím podpíšte.Krstné meno,prezývka,čokoľvek,len aby som vedela ako vás osloviť.Ak tam napíšem že to napísala trebárs Katka,tak nikto nebude vedieť aká katka :) Tak sa len nejako podpíšte a pošlite mi to na môj mail :)


Podmienky:
...Čas máte do zajtra do 19:00,aby zverejnenie mohlo byť o 20:00 :)
...Rozsah aspoň nejaké také dlhé ako píšem ja,keď je možné,tak aj trocha dlhšie :)
...Posielať len na mail,nie tu niekde do komentu lebo sa budem rozhodovať medzi 
   poviedkami,ktorú mám pridať :):):)
...prísna podmienka-podpísať sa
...ak si to prečítam a bude to také,že si k tomu budem vedieť predstaviť dej a budem k tomu                                                                                     
   vedieť nájsť fotky,časť je vaša :):):)
...Prosím vás veľmi,zapojte sa.Potrebujem vašu POMOC,pretože momentálne mi múza niekam   
   uletela,kvôli už spomínanému stresu.Tak Please HELP
   *Lili*

Kto sa zapojí,tak pridajte komentár k tomuto príspevku,aby som zbytočne nečakala,ďakujem :)

Hope Dies Last-27.časť

Tak ako som sľúbila :) 2.časť dneska :):) Neviem kedy ju dokončím,podľa toho či budú nápady.Teraz je 20:00.To len aby ste vedeli o ktorej to začínam písať a o ktorej skončím :D *Lili* I ♥ you :*** Hope you like it :))) A končím s farebným písmom,lebo mi to stráca veľa času.


Bavili sme sa tam ešte dosť dlho,ako keby sme sa poznali 20 rokov.Dokonca nás s An presvedčili,doteraz neviem ako,aby sme si dali pohár šampanského.Nechutil až tak zle,aj keď nás striaslo,no to bude asi tým,že tam nie je až tak veľa alkoholu.Rozprávali sme o našich životoch,rodinách,proste o našom súkromí.Bola z nás vážne super partia.Vtom som si spomenula na Angela."Josh?Nemôžem si ísť posledný krát zajazdiť na Angelovi?Prosím"pozrela som naňho so psími očami."No pravdaže by si mohla,ale takto?"opýtal sa a premeral si moje oblečenie.Mal pravdu,ale nič iné som tu nemala a strašne som si ešte raz chcela zajazdiť na tom úžasnom koňovi."No a ako inak? Nič iné tu nemám"pozrela som sa naňho smutne.Myslela som že mi to nedovolí."Tak počkaj"povedal,vstal a blížil sa ku veľkej skrini,ktorá bola v rohu stana."Tu máš.Nechalo tu tu jedno dievča,ktoré jazdí na iskre.Je to profesionálna jazdkyňa,takže tu má aj oblečenie.Myslím že sa nedozvie ak si ho požičiaš.Dúfam že ti to bude dobré.Máš k tomu aj topánky"usmial sa a podával mi biele legíny,biele tričko a čierne sako.Sako som prehodila cez stoličku,pretože mi ho netrebalo."Topánky si nechám svoje a tieto topánky si obuje An a pôjde somnou.Bude jazdiť na Falcovi.Máte sa predsa radi nie?"povedala som rozhodne a podávala An čierne vysoké čižmy.Z radosťou si ich zobrala a prezula sa."Tak  teraz všetci von okrem An.Tvoju pomoc potrebujem.Tak šup,šup von"Smiala som sa z nich.Oni poslušne vstali a odišli von.Myslím že nikto nakúkať nebude,pretože je tam môj strýko.Pochybujem že z tých starších by niekto nakúkal,ale je tam Oli a Kyle.A u nich človek nikdy nevie.Predsa len sú to mladí chalani.No tak som sa prezliekla,našťastie mi to bolo akurát.Vyšli sme s An na kopec a v diaľke som zbadala to najúžasnejšie stvorenie na celom svete.Anjela.Prišla som k nemu aako vždy na zemi mal sedlo a čistiace predmety.Najprv sme s An vyčistili ich nádhernú srsť,potom ich osedlali a konečne sme na nich vyskočili a nechali nám svieži vánok viať vo vlasoch.Nešli sme nikde,pretože sme sa tu nemali zdržať dlho,strýko povedal že po nás príde.Tak sme jazdili len na tej obrovksej lúke,ktorú sme mali k dispozícii.Nebolo to také,ako keby sme išli niekam inde,ale aj tá lúka bola dosť veľká,aby sme sa uvoľnili a aby sa kone trocha prebehli,kedže keď sú tu sami,tak sú len priviazané na jednom mieste kde môžu chodiť maximálne 10 metrov ďaleko od miesta kde sú priviazané.Boli sme tam asi hodinku,vychutnávali sme si to a smiali sa.Veľa sme sa smiali.Asi po hodine nášho jazdenia po nás prišli Oli z Kylom."Jasné,strýko je lenivý,tak pošle vás dvoch čo?"zasmiala som sa."Vlastne poslal len mňa,ale tento tu sa vopchá aj tam,kde sa to nedá"povedal Kyle a buchol Oliho do ramena.Tí dvaja sa tam začali biť.Nie silno,ale ako dvaja kamaráti,alebo ako bratia."Hej,chalani dosť.Musíme sa vrátiť.Tak prestaňte robiť kraviny a ideme dole k ostatným"povedala som im zvýšeným hlasom a oni hneď prestali a ako skrotené baránky kráčali pred nami dole k ostatným.Prišli sme dole,znova som sa prezliekla do mojich šiat a prišiel čas rozlúčky.Priznám sa,ja citlivka som začala plakať.Po celej tvári mi tiekli čierne slzy od rozmazanej špirály.Vystískala som každého až tak,že by sa mohli zadusiť,no pri Olim a Kylovi som bola najdlhšie.My štyria(An,ja,Oli,Kyle)sme sa tam vo štvorici obímali a šepkali si teplé slovíčka a zaprisahali sa že si budeme písať,volať a že sa ešte niekedy stretneme.Predsa len ich máme z tejto partie najradšej aj kvôli tomu že sú približne rovnako starí a vedia o živote mladých ľudí v 21.storočí a sú nám ako starší bratia.Vždy poradia,ale aj provokujú.Sú nám ako starší bratia,ale nie sú ako Tom ale úplne iné.Toma mám rada,ale on by najradšej bol keby som ho neotravovala a pomôže mi až vtedy,ak mi nejaký idiot zlomí srdce.K tým dvom by som mohla prísť kedykoľvek a poradili by mi.Plakala som ja a plakala aj An."My dve citlivky"rozosmiala som sa a ešte stále mi tiekli slzy po tvári.S An sme si preplietli prsty a boli sme si oporou na život a na smrť."Tak,krásna malá El,prosím už neplač.Si moja sestrička a nechcem ťa vidieť plakať.Poď ku mne"povedal Oli,prišiel ku mne,zotrel mi slzy a tuho ma objal.To isté urobil Kyle s An,no a potom sa vymenili.Kyle prišiel ku mne a Oli k An.Cudzí človek by si pomyslel,že sa tu črtajú nové páriky,no tí ľudia čo sme tu boli,sme vedeli ako to je.Aj s Olim aj s Kylom sme boli v objatí asi 5 minút a potom znova asi 10 minútové spoločné objatie vo štvorici a potom ktosi zakričal:"Spoločné objatie"no nevedela som kto.Nepostrehla som to a skôr ako som sa k nim otočila,všetci sa na nás vrhli.My štyria súrodenci sme boli pripučení úplne v strede a skoro sme nevedeli dýchať.Keď od nás odtúpili,prišlo na rad posledné objatie a ja,An a strýko sme nasadli do auta a odišli.Počas toho ako sme odchádzali k bráne,sme sa s An otočili na zadné sklo a kývali tým bláznom.Keď sme ich stratili z dohľadu,znova sme sa rozplakali,objali sme sa a asi po 10 minútach cesty sme s An v spoločnom objatí,zaspali.

oblečenie El na koňa

Topánky An na koňa

Hope Dies Last-26.časť

Tak....prepáčte za túto časť,ale už nemám čo napísať k Londýnu a už mám plány čo napíšem keď už bude doma na Slovensku.Tak prepáčte,ale musím to preskočiť.S chalanmi sa už v Londýne nestretne,kedže som tam napísala že majú prácu a ešte neviem či prídu na rozlúčku,tak sa dopredu ospravedlňujem za preskočenie,ale ja to tak cítim a viem že už k tomu nemám čo napísať tak I am sorry. *Lili* A ešte som sa rozhodla trocha okrášliť písmo :) Hope you like it :** To čo nebude farebným to sú dialógy(to čo sa hovorí) :):):)


Z pohľadu El:
Po 3 týždnňoch.....deň pred odchodom.
Tie tri týždne ubehli tak rýchlo,že sme si to ani neuvedomili.Za tie týždne sme stihli vyriešiť už všetky záhady,čo ma veľmi potešilo.Nie len že mám dobrý pocit s toho,že sme prišli na príbehy tých nevinných,no aj strašne zlých ľudí.Boli tam aj taký,ale len minimum.No tešilo ma aj to,že keď máme svoju prácu hotovú,strýko príde na rok k nám a bude si užívať dovolenky pekne s nami doma.El vstávaj,ideme sa do práce rozlúčiť.Obleč si niečo pekné.Keď sa rozlúčime,vrátime sa sem pobaliť sa a už len raz sa vyspíme a pôjdeme domov.Tešíš sa?Povedal mi strýko a potom mi položil otázku,na ktorú nepoznám presnú odpoveď.No jasné že sa teším.No bola som tu 2 mesiace a strašne som si to tu obľúbila.Bude mi to tu veľmi chýbať.Keby som mala aspoň nejakú šancu sa sem vrátiť,no pri mojom štúdiu na to nebude čas.Povedala som trocha smutne.Vážne to tak bolo.Strýko odišiel z izby,asi chystať raňajky.Ja som zaliezla na polhodinu do kúpelne,potom som si obliekla biele šaty s čiernymi bodkami po kolná z čiernym opaskom,na to čierne sako keby bolo chladno,hnedé čižmičky,nie až také vysoké a len s malým opätkom,aby som sa na týc vykopávkach nezabila,k tomu pásikávu čierno-bielu kabelku a požičala som si od An slnečné okuliare.Rozčesala som si vlasy a nechala ich kučeravé voľne padať na moje plecia.Neviem prečo,ale každý deň som si ich žehlila,no od kedy som v Londýne sa mi páči,keď mám tie vlasy kučeravé.No,život je zmena.Jemne som sa namaľovala.Len make-up a špirála,trocha púdru a bola som hotová.Išla som sa dole najesť,ale keď som prišla dole,bol tam len strýko a An nikde.No keď som videla strýka,myslela som že puknem od smiechu.Mal na sebe oblek.To by som doňho nepovedala.No ako ju poznám,nič sa jej na sebe napáči tak sa prezlieka asi 500 krát až si nakoniec niečo vyberie.Neriešila som to,veď ona príde.Sadla som si k stolu a strýko pripravil perfektné raňajky.Pripravil wafle a dal na nich,jahody,banány,madle a javorový sirup bol pripravený na stole.Bol v takej smiešnej fľaške,ako keby to bola nejaká pálenka.Sklenená fľaška v tvare javorovéo listu.Zobrala som si ho a vylila si ho na waflu.Zobralasom príbor a začala jesť.Prvé sústo a ja som myslela že mi vybuchnú ústa.Strýko to je niečo úžasné.Je výhoda bývať s chlapom ktorý vie variť.Zasmiala som sa a ďalej jedla.Bolo to neskutočné.Keď som dojedla,konečne sa do kuchyne dotrepala aj An.Bola nádherná.To ako bola oblečená a upravená,my vyrážalo dych.Mala na sebe čierne legíny,ktoré nosí veľmi rada,žltú nariasenú sukňu a na to modré tielko.V ruke držala biele sako z trištvrťovým rukávom,žltú kabelku a vo vlasoch mala zastoknuté čierne slnečné okuliare.No a konečne som sa dostala aj k jej nohám a skoro mi vyrazilo dych čo som videla.Mala na nohách modré semišové štekle.An si si istá že chceš ísť na vykopávky kde sú kamene a piasok v tomto?opýtala som sa jej a neveriacky na ňu pozerala.To je síce pravda,ale pre krásu sa predsa trpí.Mne sa to páči a nemám iné topánky,ktoré by som zladila s týmto oblečením.Už som dosť farebná,nechcem byť ešte viac takto sa mi to páči,a keby niečo budeš ma držať.Spolieham sa na teba sestrička.Žmurkla na mňa a zasmiala sa.Sadla si k stolu a dobre že jej slinky netiekli po brade.Zjedla jednu obrovskú waflu a ešte si dala jednu.No nečudujem sa jej,to isté som urobila aj ja.Boli vážne vynikajúce.No len čo ona si dala dve wafle ja som si dala štyri.Veď som hovorila že ja viem zjesť aj slona.Keď sme dojedli,pomohli sme strýkovi upratať kuchyňu,do kabelky sme si ešte zbalili nejaké potrebné veci a už sme nastupovali do auta.Strýko nás už čakal v aute.Nikdy nepochopím ženy.Ako sa tak dlho môžete chystať pri tom ste si len balili do kabeliek potrebné veci?Opýtal sa strýko.My sme sa s An len pozreli na seba,pokrčili sme plecia a rozosmiali sa.Strýko naštartoval a vyrazili sme.Pustil rádio a práve išlo v rádiu More Than This.S An sme pozreli na seba a okamžite sme začali spievať.Neviem prečo,ale keď spival Niall stíchla som a vychutnávala si jeho nádherný hlas,spojený s hlasom An,no ju som vnímala minimálne.Keď skončilo Niallove sólo,začala som spievať znova.To isté sa opakovalo pri hlase Zayna,no to sme stíchli obidve.Len som sa usmiala a počúvala som jeho hlas.Hlas tých dvoch som milovala najviac,nie len od kedy ich poznám,ale bolo tomu tak aj pred tým,ale nikdy som si nevšimla že An má taktorada Zaynov hlas.Udivene som sa na ňu pozrela a rozmýšľala čo má An so Zaynom.Ona si ma nevšimla,pretože pozerala dopredu a vychutnávala si jeho hlas.Keď začali znova všetci spievať,začali sme aj mi,ale zaumienila som si že to zistím.V aute sme sedeli asi hodinu a za tú hodinu v tom istom rádiu išli asi ďalšie päť pesničky od chalanov.Sú vážne populárny.Prajem im to,aj keď viem,že ja by som to asi nezvládla.Áno,snívam o tom aj ja,ale neviem či by som zvládla tých novinárov,fanúšička a celkovo ohrozenie môjho súkromia.Vystúpili sme z auta a už na nás vybehlo 7 osôb,ktoré som si za ten pobyt tu,veľmi obľúbila.Vyobímali sme sa,vypusinkovali a išli sme si sadnúť dnu do stanu.Ste vážne nádherné mladé dámy.Povedal Josh a usmial sa na nás.Všetci len pikývli,že je to pravda.An sa veľmi začervenala a podľa horúčavy,ktorú som zacítila na mojích lícach,viem že aj ja.Možno ešte viac než An.Ja sa skoro stále červenám.Neviem sa toho zbaviť.Niekedy to príde vhod,no niekedy zasa nie.Kvôli tomu ani neviem klamať keď je to potrebné.Vždy keď klamem,červenám sa.Tak isto si aj kušem do spodnej pery,ale myslím že to si asi nikto nevšimol,okrem An.Je to naozaj kamarátka.Všíma si na mne veci,ktoré si iný ľudia ani nevšimnú.To isté robím ja.Viem kedy klame,pretože keď klama,alebo ju niečo trápi,začne sa jej potiť čelo,alebo sa hraje zo svojimi prstami.

El-oblečenie na rozlúčku

strýko-oblek

wafle

javorový sirup

An-oblečenie

Hope Dies Last-25.časť

No tak a je tu 25 časť mojej poviedky :D Do 100 je to ešte ďaleko :D Ale snáď to spolu zvládneme :D Ako stále,venujem časť Patush,adminke a všetkým anonymom ktorí mi komentujú moju poviedku :):):):) Tak ideme na to,dúfam že sa nenahneváte za túto časť :D *Lili* Hope you like it :**


Pohľad El:
"Ty si....Prepáš Elis,ja nemôžem.Možno ti to raz poviem,ale proste,neviem to zo seba dostať"pozrel sa na mňa s ľútosťou.Chápala som ho a nebrala som to osobne."Dobre Zayn,v pohode,je to tvoje rozhodnutie a ak mi to povedať nechceš,chápem to.Niečo také sa nehovorí ľahko"odpovedala som z chápajúcim úsmevom.On sa len jemne pousmial a už sme išli dnu.Celý deň sme pozerali telku,jedli,pili,zabávali sa a potom ma odniesol Harry domov.Vysadil ma pred bytovkou,rozlúčili sme sa,ja som vystúpila a už ho nebolo.Vybrala som si z kabelky kľúče,otvorila bránu,vyšľapala na naše poschodie a a odomkla dvere.An so strýkom sedeli na gauči a pozerali niečo v telke.Prišla som ku nim zo zadu a oni si ani nevšimli že som prišla."Baf"chytila som ich za ramená a vystrašila ich.Vyskočili z gauča a skoro dušu vypľuli."El,ty žiješ.Preboha ani si nevieš predstaviť ako som sa o teba bál,keď prišla An sama domov z nejakými chalanmi.Ak by sa to dozvedel tvoj otec,okamžite by si letela naspäť domov"hovoril strýko počas toho ako ma dusil v jeho náručí."Strýko,ak nechceš aby sa opakovala situácia,tak ma radšej pusť"smiala som sa,no on to zobral vážne ako keby som bola nejaký invalid a pustil ma.Hneď za ním prišla An a kedže vedela že som si z neho robila srandu a som úplne v poriadku,vystískala ma až som vážne lapala po dychu."No tak An už ma pusti,vidíš som živá a zdravá ale teraz si chcem dať len teplú sprchu a zaľahnúť do postele.Tak prosím,porozprávame sa o tom zajtra.Dobrú noc"povedala som im a dala som strýkovi pusu na líce a išla do izby.Z izby som si zobrala pyžamo v podobe bielych kraťasov a bieleho tielka zo žltými ramienkami.Zobrala som si osušku a uterák na vlasy a išla do sprchy.Keď som vyšla zo sprchy,uťahaná a čistá som si ľahla do postele,pustila si moje rádio a snažila sa zaspať.Rádio mám ako inak zelené.Milujem tú farbu.O pár minút som už plávala v ríši snov.No opäť to nebola žiadna sláva.Od kedy som prišla do Londýna snívajú sa mi stále rovnaké sny,len stále v inom prostredí.Sníva sa mi že som najprv v nádhernej krajine plnej lásky a krásy a šťastia,no potom akoby sa niečo pokazilo a ja sa prenesiem na neznáme temné mieste plné smútku,bolesti a strachu.Neviem či mi tie sny niečo chcú povedať,no nikdy sa tam neobjavujú žiadne postavy.Som tam len ja.Sama,zmätená.V prvej polovici sna som taká šťastná a do niekoho neznámeho zaľúbená,no v druhej polovici som sa cítila zradená,nešťastná a plná bolesti,ktorú v sebe dusím a nechcem ju pustiť von.No rozhodla som sa.Sú to moje sny.Ak príde ďalší sen a budem v druhej polovici sna,pustím zo seba všetku tu bolesť a budem čakať čo sa stane.
Ráno:
Zobudila som sa spotená a zmätená.Ešte stále som cítila to šťastie ale aj tú bolesť.Nemyslela som si že to môže byť také.Môj sen,čo sa týka mojich pocitov,bol každé ráno realistickejší.Dokonca som teraz mala tvár mokrú od sĺz.Plakala som zo sna.Bože,začína to byť stále horšie a horšie.Dúfam že ten ďalší sen príde čoskoro,aby som mohla uvoľniť tú všetku bolesť a byť zaplnená len šťastím.Rýchlo som sa osprchovala v studenej vode a išla sa obliecť.Dnes som zvolila trocha moderný,ale zároveň kovbojský štýl.Obliekla som si tmavšie,modré rifle,naschvál potrhané,červené tričko ktoré sa viazalo pod prsiami,takže som mala holé brucho,so znakom supermana.Fialové tenisky,kovbojský biely klobúk,a pruhovaný svetrík keby sa náhodou ochladila.Potrebné veci ako mobil,kľúče,lesk a podobné veci som hodila do tašky a bola som pripravená.Ešte som si prečesala vlasy a nechala svoje kučery voľne padať na moje ramená.Klobúk som si zobrala do ruky a zišla dole na raňajky.An so strýkom už sedeli za stolom a jedli miešané vajíčka.Zbožňujem to jedlo.An mala oblečené čierne vzorované legíny,k tomu pruhované čierno-biele tielko,červené tenisky.ružovú mikinu London ktorú si kúpila keď sme boli raz po práci na nákupoch a svetlé slnečné okuliare ktoré jej držali vlasy ako čelenka.Strýko mal na sebe hnedé nohavice,kakizelené tielko z nápisom America a na stoličke mal prevesenú tmavo modrú mikinu.Naraňajkovali sme sa a už sme mali vyraziť z domu,inak by sme nestihli prísť včas do práce.Keď sme išli autom bola tam ohromná nuda.Rádio išlo,no nebolo to také,ako keď sme išli s chalanmi a celú cestu spievali.Len sme s An sedeli vzadu a znudene čumeli von oknom.Cestou sme zobrali Codyho uňho doma a za 15 minút od jeho domu sme už boli v práci.O chvíľu odchádzame naspäť domo a máme vyriešenú len polovicu z našich záhad,ako tomu ja hovorím.Musíme si pohnúť,ak chceme dopriať dovolenku aj strýkovi.Naozaj už sľúbil,že keď tu skončíme,nasťahuje sa na rok k nám a dá si zaslúženú dovolenku.Neviem si predstaviť že tu budem už len 3 týždne.3 krátke týždne ktoré ani nestrávim s chalanmi,pretože majú práve veľa práce na najbližší mesiac.Ale sľúbili že sa prídu v posledný deň s nami rozlúčiť.Keď sa im to podarí.No,ako sa naše kamarátstvo začalo tak sa aj skončí.Jedna časť mojej potlačovanej bolesti.Naspäť k práci.Keď sme prišli do práce.Josh na nás hneď vybalil že vyriešil ďalšiu záhadu kostry muža zo západného Anglicka z roku 1522.Potešili sme sa.Ak už mám odísť,tak aspoň z čistým svedomím,že sme vyriešili smutný príbeh tých ľudí a rozpovieme ich príbehy.Strýko rozmýšľal,že za ten rok čo bude u nás,by si mohol zobrať záznamy tých ľudí a otec by o nich napísal pamätnú knihu,aby neboli zabudnutí.Tento nápad sa mi celkom páči,aj keď dúfam že za tie 3 týždne stihneme vyriešiť príbehy zostávajúcich 7 ľudí.Dúfam že to stihneme.Ja som za ten čas čo sme tu,vyriešila celkom 3 záhady,ale tá zo Charlotte ma zaujala najviac.Každý večer nad ňou rozmýšľam.Nad jej životom,aký ho mala ťažký.Potom tu bola ďalšie mladé dievča,Jenna,no to mala 13.Upálili ju na hranici z jej matkou,pretože ich obvinili z čarodejníctva.No a tretí bol starý pán,veľmi vysoko postavený.No mal už svoje roky a zomrel prirodzenou smrťou.Aspoň sme sa o tom tak dočítali.Volal sa Stefan.

pyžamko El

rádio El

outfit El do práce

uoutfit An do práce

strýkov outfit do práce

Jenna

Stefan

Hope Dies Last-24.časť

Ako každá časť,tak aj táto je venovaná Patush a adminke :) a všetkým anonymom čo mi píšu komentáre :) Ja to len budem pripomínať,ale ak náhodou niekedy zabudnem,tak berte to ako samozrejmosť že to patrí vám :):) *Lili*


Z pohľadu El:
A zrazu som sa prebudila,hlboko nadýchla,posadila sa a otvorila oči.Nevedela som kde som,ale bolo to ako nočná mora.Všetko ružové.Celá izba.Posteľ v ktorej som ležala,posteľné prádlo ružové,skrinky,steny,rám okna,proste úplne celá izba ružová.Keď som sa porozhliadla po izbe,zistila som,že v kresle pri okne,sedí Niall a sladko spí.Páni,akú má o mňa starosť.Len dúfam že si nebude vyčítať čo sa stalo.Určite tu sedí len preto,pretože ma ľutuje a cíti sa vinný.Dvere sa pootvorili a dnu vošiel Zayn."Dobré ráno.Ale si nás vyľakala slniečko"usmial sa a ukázal snehobiele zuby."Slniečko?"pozrela som naňho so zdvihnutým obočím a nechápala som tomu."Áno,pretože od kedy ťa poznám,prirástla si mi k srdcu a si mi ako mladšia sestra a vždy mi pomôžeš,preto si od teraz pre mňa slniečko"usmial sa ešte viac.Už som sa usmiala aj ja."Si zlatý,môj veľký bráško.Tak poď súrodenecké objatie"smiala som sa.Ale on vážne prišiel a objal ma tak,že ma skoro zadusil."Zayn,pusti ma,nechcem sa znova skoro zadusiť"smiala som sa."A dostaň ma z tejto nočnej mory.Tu už nemôžem zostať ani minútu.Je to tu všetko nechutne ružové"povedala som mu,no skôr prosila a pri tom urobila nechutnú grimasu.Zayn sa rozrehotal až tak hlasno,že Niall sa pomrvil,tak Zayn hneď sklapol.Našťastie ho nezobudil.Škaredo som naňho pozrela,no nemohla som vydržať tie jeho psie oči,tak som sa usmiala.Zavreli sme dvere a pomaly sme šli dole schodmi."Preboha,veď strýko nevie kde sme s An celú noc"začala som panikáriť."Kľud,An som odviezol domov a vysvetlili sme tvojmu strýkovi,čo sa stalo a že by dnes nebolo vhodné aby si išla do práce.Súhlasil,ale len pod podmienkou že sa o teba postaráme a že tu bude aj Dan s El,že by ťa nenechal samú v dome z piatimi chalanmi"rehotal sa."No veď sa smej,ak sa mi niečo stane,strýko najprv zabije teba a potom sem doletí môj otec a zabije všetkých ostatných"rehotala som sa už aj ja."Hmmm,nevedel som že si až taká rozmaznaná"zasmial sa a vyplazil mi jazyk.Vyplazila som mu ho aj ja,sadla si za stôl a neodpovedala mu."A čo ostatný?Kde sú?"opýtala som sa ho ale už nie so smiechom."Spia.Preboha veď sme ťa kriesili celú noc.Bola si ako mŕtva a kým prišla sanitka bolo 4 ráno a to sme ich volali hneď ako sa to stalo.Povedali že je všetko v poriadku,že už dýchaš,ale neprebúdzaš sa preto,pretože to bol šok a preto spíš a potrebuješ si oddýchnuť.Ale aj tak sme ešte dlho nevedeli zaspať.To len ja som ranné vtáča.Keby som šiel spať o 7 ráno vstal by som o 8"smial sa."Neviem prečo,ale stále,každý deň,aj keď mám voľno,sa zobudím niečo okolo 8:00....8:00,8:05,8:01,alebo nejako takto"smial sa sám zo seba."A čo keby si šiel spať o 8"nachytala som ho."Tak už nezaspím.Proste môj budík v hlave je nastavený tak,aby som vždy vstal o 8.Už sa to nezmení"sakra.Tak som ho nedostala.Sedeli sme tam ešte dosť dlhú chvíľu.Zayn urobil kávu,malé raňajky a len sme sa rozprávali."Zayn?"opýtala som sa nervózne.Proste ma tá otázka len tak napadla."Áno slniečko?"usmial sa."A-ako človek spozná že je zami-zamil-ovaný?"nevedela som to zo seba dostať."No sun,vieš to nespoznáš.To proste musíš vedieť.Ja som ešte zamilovaný nebol.No teraz v poslednej dobre som sa zamiloval do jedného dievčaťa.A viem to tak,že vždy keď ju vidím,aj keď som chalan podlamujú sa mi kolená,musím sa premáhať aby som bol schopný s ňou normálne prehovoriť.Musím sa hrozne snažiť aby som ju nepobozkal.Nechcem dopustiť aby som sa do toho dostal ešte viac.Ona nevie a ani nemôže vedieť že som do nej zamilovaný.Ale vždy keď je pri mne mám v žalúdku divný pocit.Neviem či sú to motýle,alebo tŕne,ktoré mi spôsobujú neskutočnú bolesť až v srdci,pretože viem že ju mať nebudem.Neviem na ňu prestať myslieť.Keď bdiem,myslím na ňu.Keď snívam,snívam o nej.Neviem to proste zastaviť.Je pre mňa ako droga.Ako osobná značka heroínu.Proste ju neviem dostať z hlavy,srdca,proste z celého ja.Neviem čo mám robiť.Určite nie povedať jej to.Bol by som ešte viac sklamaný.Nechcela by ma.Nieje do mňa zamilovaná a aj keby bola,onedlho odchádza a už nikdy sa nevráti"už pomaly plakal a ja som nevedela čo mu povedať."Zayn?Kto je to dievča?"opýtala som sa jediné čo ma napadlo."Ja ti to nemôžem povedať.Možno ti to neskôr poviem,no teraz by som potreboval vedieť,ako to mám zvládnuť?Ako sa mám ďalej tváriť že k nej necítim nič,aby mohla v pohode bez problémov odísť.Ja ju každým dňom milujem viac a viac.Keď ju stretnem prestávam dýchať a srdce sa mi rozbúcha do takých obrátok,že si myslím že mi vyskočí z hrude"povedal a už sa mi tlačili slzy do očí.Bol taký zúfalý,nevedel čo má robiť.Bolo mi ho ľúto."Dobré ráno"ozval sa hlas za nami a keď som sa otočila,zistila som že je to Liam s Dan a po schodoch už schádzali El s Harrym."El a kde máš Loua?"usmiala som sa."No ako vždy,ešte chrápe pod perinou.Je to strašný spachtoš.Presne ako Niall"zasmiala sa."Ťažka noc?"musela som podpichnúť."Ani si nevieš predstaviť ako.Poriadne si nás vyľakala a bola to blondiačikova vina"povedala El."El má pravdu,bola to len moja vina."vošiel do kuchyne Niall a tváril sa dosť previnilo."Ale no tak,Niall robila som si srandu.Jasné že to nie je tvoja vina.Bola to nehoda.Také veci sa stávajú.Hlavné je,že sa nikomu nič nestalo"prehovorila mu do duše El a ja som len čakala na jeho reakciu."Nie El,mala si pravdu,bola to moja vina,neodhadol som silu"pozrel sa dosť smutne."Nie Niall,nie je to tvoja vina.Toľko som sa smiala a nepočkala som kým mi prejde smiech ale hltavo som sa napila a zabehlo mi.Ty si mi chcel len pomôcť.Keby si mi nepomohol,možno by to dopadlo horšie.Tak si už konečne uvedom že to bola nehoda a nie tvoja vina"stála som si za svojím a prekrížila som si ruky na prsiach a tvárila sa urazene."Tak fajn,ak uznám že to nebola moja vina,nebudeš sa na mňa hnevať?"zodvihol mi hlavu aby som sa mu pozerala do očí a nahodil psie oči."Vtedy áno,ale do vtedy ťa ani nepoznám"zachichotala som sa a vyplazila mu jazyk."Tak fajn,nebola to moja vina,spokojná?Nechcem aby si sa na mňa hnevala"usmial sa nevinným ale aj nahnevaným hlasom.Ja som sa len usmiala a dala mu pusu na líčko.Neskôr som sedela vonku na verande zo Zaynom a dávali si do tela uvoľňujúcu chuť nikotínu."No tak Zayn,vážne mi nepovieš kto je to dievča?Veď sme predsa najlepší kamaráti.Ako brat a sestra,ako si sám povedal.To nemôžeš svojej sestre povedať do koho si sa tak bezhlavo zamiloval?Svojmu slniečku"nahodila som psie očká.Tak fajn"povedal,porozhliadol sa okolo či niekto nenačúva a spustil.Ale išlo to z neho ako z chlpatej deky."No vieš,ja neviem ako to mám povedať.Osoba do ktorej som tak strašne zaľúbený,na ktorú nedokážem len tak zabudnúť a ktorá mi o chvíľu odíde je to strašne super osoba je to obetavá,roztomilá a zlatá osoba"nevedel to zo seba dostať,len sa tak motal."No tak Zayn.Ak mi to nechceš povedať,tak to je v pohode nemusíš mi to hovoriť na silu"povedala som mu,no on sa nadýchol a šiel to vysloviť."Ty si...

izba kde sa zobudila El :)

P.S.-nočná mora :D

Prepáčte tam tú frázu :D ale práve pozerám twilight :D Najlepšia scéna "A tak sa lev zamiloval do jahniatka"..."hlúpe jahniatko"....."hlúpy masochistický lev" :D:D:D:D to je najlepšie :D Dostáva ma to idem ja ďalej pozerať :) Pardon že tak neskoro,ale nejdú nápady,len tak neskoro večer :D Tak pa :** :D *Lili* I <3 you :**

Hope Dies Last-23.časť

Ako vždy,venované Patush a adminke :) Dúfam že sa dnešná časť bude páčiť :) Ospravedlňujem sa že tak neskoro,ale nestíham.Nejak dochádzajú nápady a ťukne mi až takto večer.Nemôžem za to :/ *Lili* I <3 you :**


Z pohľadu El:
Pomaly sa to približovalo ku mne a ja som sa od strachu nevedela ani pohnúť.Doslova som tam zamrzla.Tak strašne mi bilo srdce,že som myslela že mi vyskočí z hrude.Zrazu sa spoza kríkov vynorila tmavá postava,ktorú nebolo vidno.Až keď podišla bližšie,som zistila že je to Niall.Zo srdca mi spadol obrovský kameň."Bože,Niall,vieš ako si ma vyľakal?Nabudúce sa aspoň ozvi alebo niečo,už som myslela že dostanem infarkt ako som sa bála"smiala som sa a červenala zároveň."Prepáč,nevedel som že si tu"prisadol si ku mne a usmial sa.Zobrala som si z krabičky cigaretu,zapálila ju a nastavila krabičku k Niallovy."Dáš si?"usmiala som sa."No že si to ty,tak áno"zasmial sa.Zapálila som mu ju a v tichosti sme do seba ťahali tú uvoľňujúcu silu nikotínu."Elis?Nezdá sa ti Zayn nejaký divný?Vieš,pýtam sa to teba,pretože si sa s ním za posledný týždeň skamarátila asi najviac zo všetkých nás.Zdáte sa ako super dvojka"usmial sa,ale bolo tam niečo ako náznak žiarlivosti.Chápem ho.Zayn je jeho najlepší kamarát a myslím že si s ním rozumie najviac z celej kapely.A teraz prídem ja,úplne neznáme dievča a zrazu sa zo mňa a zo Zayna stanú najlepší kamaráti."Nie,to si na omyle.Vieš,práve že ja som sa najviac skamarátila s ním,ale rovnako aj s tebou.Vy dvaja to máte tak na rovnako"usmiala som sa,aj keď to nebola celkom tak pravda.Zo Zaynom som sa skamarátila tak,že by som mu dokázala povedať úplne všetko.No s Niallom by som sa nevedela rozprávať napríklad o chalanoch.Neviem prečo ale tak som to cítila."No ale aj keď som sa s ním veľmi dobre skamarátila,neviem čo ho trápi,ale porozprávam sa s ním.To ti sľubujem"usmiala som sa a oprela si hlavu o jeho rameno."Beriem ťa za slovo"urobil taký zvuk,že som vedela že sa usmial a oprel si hlavu o moju.Dofajčili sme a rozhodli sme sa,že pôjdeme za ostatnými.Keď sme sa už blížili k ostatným,dostala som myšlienku,ktorá sa nedá ignorovať."Niall?"opýtala som sa a rozmýšľala som,čo urobí,ak mu to poviem."Áno?"usmial sa."No vieš,som hladná"začervenala som sa.Som už raz taká."No,dvakrát to nehovor.Hneď ideme do kuchyne"zasmial sa a prevesil si svoju ruku cez moje ramená.Nebolo to ťažké,kedže som od neho o dosť nižšia a mám užšie ramená,ako on ruku."Hej,kam idete vy dvaja?"kričal na nás Harry."Ideme uspokojovať svoje túžby"zasmial sa Niall a rozrehotal sa a ja s ním."Ouu,to bude nebezpečné a použite ochranu"smial sa Zayn."Idú do Niallom sme pokračovali po ceste do kuchyne."Tak nič"povedal smutne a sklamane Harry a sadol si na deku.Kým sme s Niallom prišli do kuchyne,už ma od smiechu tak bolelo brucho,že som sa musela napiť.Chvíľu som hľadala pohár v každej skrinke,no nemohla som ho nájsť.Niall sa natiahol do najvyššej skrinky,na ktorú by som nedosiahla a podal mi pohár."Nech sa páči"nádherne sa usmial.Bol to môj najlepší kamarát,ale pri tom úsmeve som sa roztápala."Ďakujem.Keby si mi ho nepodal,ani tam nedosiahnem"usmiala som sa,ale ešte stále z náznakom výbuchu smiechu.Brucho ma už bolelo o čosi menej,no bolelo.Tak som napúšťala do pohára vodu a napila sa.No to by som nebola ja,keby mi nezabehlo a nezačala som sa dusiť.Niall sa mi snažil pomôcť,no veľmi mu to nevyšlo.Buchol ma tak silno,že mi vyrazil dych.Nevedela som sa nadýchnuť.Necítila som príval kyslíku do mojich pľúc."Prosím,pomoc.Elis sa dusí"počula som ako Niall kričí dosť hystericky a potom som už nevnímala nič.Stratila som vedomie a spadla na zem.Kráčala som po nádhernej krajine plnej stromov a vody.Vlastne tam bolo jedno obrovské jazero a mala som na sebe nádherné ružové šaty s čipkami v tvare ruží.Pomaly som sa blížila k tomu jazeru.Dostala som sa až k nemu a pozrela sa na seba v odraze vody.Bola som nádherná.Mala som krásne vlnité vlasy,rozpustené voľne na mojich pleciach a mala som perfektné líčenie.No keď som sa chcela rukou dotknúť vody,niečo sa zmenilo.Moje líčenie zmizlo,vlasy boli mastné,bez lesku a hnusnej farby.Mala som sa sebe roztrhané šaty a už som nebola pri jazere v nádhernej krajine,ale bola som v temnom lese.Bolo to tam strašidelné.Bol tam špinavý potom,v ktorom plávali žaby a hady.Okolo potoka na zemi bolo odpadnuté lístie a stromy boli holé a strašidelné.A zrazu...
Z pohľadu Nialla:
Prišli sme s Elis do kuchyne a hodnú chvíľu sa snažila nájsť pohár.Bola roztomilá,ako skoro nedotiahla na skrinky.Nakoniec som prevrátil oči,čo samozrejme nevidela a podal som jej pohár z tej najvyššej skrinky v kuchyni,na ktorú by ona určite nedosiahla."Nech sa páči"usmial som sa na ňu a podal jej pohár."Ďakujem.Keby si mi ho nepodal,ani tam nedosiahnem"povedala a nahodila ten najroztomilejší úsmev aký som kedy videl.Bola ako malé dieťatko,ktoré je také drobné a bezbranné,že sa ho človek bojí dotknúť.Pustila vodu z kohútika a napúšťala ju do pohára.Stále sa trocha ešte smiala a preto jej zabehlo.Dusila sa.Chcel som jej pomôcť a pobúchať ju po chrbte,no prehnal som to.Neodhadol som svoju silu a vrazil jej takú do chrbta že som jej vybil dych.Nevedel som čo sa s ňou deje až keď pomaly nezačala odpadávať.Rýchlo som si ju vyhodil na ruky,aby nespadla na zem a neudrela si hlavu.Zakričal som na ostatných a strašne panikáril.Ako prvý dobehol Liam,otecko našej skupiny a keď videl v akom som stave,okamžite zobral Elis a položil ju na gauč.Zayn a Harry stáli pri mne a skúšali ma upokojiť,no nedarilo sa im to.Vôbec som nevnímal čo hovoria,len som pozeral na ostatných ako stoja okolo Elis a Liam jej dáva umelé dýchanie.Mal som uši nastavené len pre Liama,aby som zachytil či niečo povie.Či dýcha,alebo niečo.Zayn volal sanitku,ale tam mu oznámili,že momentálne nemajú voľný voz a nech sa snažíme ju oživiť.Keď to Zayn povedal,začal som nadávať snáď sa celý dom."Je to moja vina,ja som jej buchol po chrbte prisilno,keď sa dusila s vodou.Ja som jej vyrazil dych.Ja môžem za to že sa jej to stalo"panikáril som a plakal som.Elis sa za tie  týždne stala súčasťou môjho života.Bola pre mňa strašne dôležitá a nevedel som si predstaviť že by som o ňu prišiel."dýcha"povedal Liam a mne sa vtedy rozžiarili oči a spadol veľký kameň zo srdca."Ale ešte stále je v bezvedomí.Neviem prečo,ale uložíme ju do postele a necháme ju odpočívať,kým nepríde sanitka"povedal Liam a mňa zarazilo.Síce už to nebola taká bolesť,pretože som vedel že dýcha,no vedel som že sa jej niečo ešte môže stať,keď sa nezobudila.Liam ju preniesol do izby do postele do hosťovskej izby.Vyzerala tak nádherne.

krásna krajina

šaty pri jazere

les

šaty v lese-odmyslite si tú postavu,dôležité sú šaty                                   :D 

Elis,už v posteli

Ak sa vám táto časť nepáči a máte pocit že je dosť smutné,tak sa ospravedlňujem,ale neviem,tak ma to napadlo a nemôže to byť všetko o šťastí.V takýchto príbehoch treba mať aj niečo zlé.Dobro by bez zla neexistovalo :) Ale ak sa vám to vážne napáči,napíšte to do komentára.A ak sa vám to páči,napíšte do komentára aj tak :D

Questions

Tak rozhodla som sa že najprv odpoviem na otázky :) Sľúbila som Patush že to sem dnes pridám,ale nezabudni,že ty to tu máš do komentu pridať tiež :D Takže keď dokončím toto,vrhnem sa na ďalšiu časť príbehu :) *Lili* I <3 you :**


1: Miluju Justina Biebera ? Nemylujem ho,ale občas počúvam jeho pesničky.Nemyslím si že je teplý :)
2: Mám sourozence? o 2 roky staršiu sestru :/
3: Blondýna, hnědovláska nebo černovláska? Hnedovláska,ale o chvíľu červenovláska :D
4: líbí se mi někdo? Áno :)
5: Sem ve vztahu? Nie :/
6: Sem šťastná? 50 na 50
7: Zklamala sem se už v někom? Keby len raz
8: Mela sem výčitky Svědomí? Keby len raz
9: oblíbené číslo? 5 a 22
10: Oblíbená barva? monster
11: jakou písničku sem poslouchal naposledy? Usher-Scream
12: jsem na fb každý den? Áno :D
13: Zima nebo léto? Leto
14: Jaro a nebo podzim? Jeseň
15: Je takový člověk, kterého nenávidím? Viacero
16: Jaké barvy mám očí? zeleno-sivé :D
17: Jaké barvy mám vlasy? hnedá
18: Kdy mám svátek? Každý deň :D
19: Kdy mám narozeniny? 22.5
20: Mám domácí zvířata? Korytnačku a o chvíľu psa :D
21: Oblíbený film? veľa je ich :D Neviem vám to takto z hlavy povedať :D Ale najviac asi twilight :D Som fanúšička upírov a rôznych nadprirodzených bytostí :D
22: Jsem žárlivý tip? strašne :D
23: Jméno nejlepší kamarádky / kamaráda? neviem posúdiť
24: Chybí mi teď někdo? ocko :/
25: Jaké barvy mám mobil? Bielo-modrý :)
26: Bydlím v domě nebo v bytě? Byt :/
27: Mám počítač nebo notebook? Aj,aj :D
28: Počáteční písmeno křestního jména? F
29: Udělal jsem už něco v hněvu co jsem litoval? Áno :(
30: Jaké plemeno psa mám? žiadne :(
31: Jakého psa bych ještě chtěla? Maltezák alebo Westík
32: Udělám na facebooku událost v novém roce? Nie :D
33: Čeho se bojím? Búrky :D
34: Chodím na facebook přes mobil? Áno :)
35: Jaké jídlo mi nechutná? špenátový prívarok :D
36: Je takové zvíře kterého se bojím? veľa :D
37: Miluji Horrory? Strašne,len neni s kým pozerať :D Kamošky sa boja :D
38: Věřím na duchy? Áno :)
39: Čeho jsem se nejvíce bál v dětství? Tmy a búrky :D Doteraz sa toho bojím,ale tmy už len keď som dakde sama vonku :D
40: Jde mi o vzhled nebo o vnitřek? vnútro
41: nadávám? Treba,každý deň :D
42:Snadno přijdu do rozpaků? Každý deň :D
43: Přemýšlel jsem už nad tím, že si smažu účet na FB? Veľa krát :D
44: Do jaký chodím třídy? 9 :D Elita odchádza :D
45: Když jsem poprvé viděl Titanic plakal jsem? Pri každom pozeraní toho filmu plačem :D
46: Jaké barvy mám tričko, které mám právě na sobě?  slabo fialové :D
47: Jaké barvy mám kalhot , které mám právě na sobě? sivé z čiernymi bodkami :D
48: Oblíbený seriál? Upírske denníky :D
49:Mám lidi které znám od školky? Ešte teraz z nimi do triedy chodím :D
50: Mám v pokoji plakáty? Mám ale nie nalepené,nemôžem :(