Hope Dies Last-27.časť

Tak ako som sľúbila :) 2.časť dneska :):) Neviem kedy ju dokončím,podľa toho či budú nápady.Teraz je 20:00.To len aby ste vedeli o ktorej to začínam písať a o ktorej skončím :D *Lili* I ♥ you :*** Hope you like it :))) A končím s farebným písmom,lebo mi to stráca veľa času.


Bavili sme sa tam ešte dosť dlho,ako keby sme sa poznali 20 rokov.Dokonca nás s An presvedčili,doteraz neviem ako,aby sme si dali pohár šampanského.Nechutil až tak zle,aj keď nás striaslo,no to bude asi tým,že tam nie je až tak veľa alkoholu.Rozprávali sme o našich životoch,rodinách,proste o našom súkromí.Bola z nás vážne super partia.Vtom som si spomenula na Angela."Josh?Nemôžem si ísť posledný krát zajazdiť na Angelovi?Prosím"pozrela som naňho so psími očami."No pravdaže by si mohla,ale takto?"opýtal sa a premeral si moje oblečenie.Mal pravdu,ale nič iné som tu nemala a strašne som si ešte raz chcela zajazdiť na tom úžasnom koňovi."No a ako inak? Nič iné tu nemám"pozrela som sa naňho smutne.Myslela som že mi to nedovolí."Tak počkaj"povedal,vstal a blížil sa ku veľkej skrini,ktorá bola v rohu stana."Tu máš.Nechalo tu tu jedno dievča,ktoré jazdí na iskre.Je to profesionálna jazdkyňa,takže tu má aj oblečenie.Myslím že sa nedozvie ak si ho požičiaš.Dúfam že ti to bude dobré.Máš k tomu aj topánky"usmial sa a podával mi biele legíny,biele tričko a čierne sako.Sako som prehodila cez stoličku,pretože mi ho netrebalo."Topánky si nechám svoje a tieto topánky si obuje An a pôjde somnou.Bude jazdiť na Falcovi.Máte sa predsa radi nie?"povedala som rozhodne a podávala An čierne vysoké čižmy.Z radosťou si ich zobrala a prezula sa."Tak  teraz všetci von okrem An.Tvoju pomoc potrebujem.Tak šup,šup von"Smiala som sa z nich.Oni poslušne vstali a odišli von.Myslím že nikto nakúkať nebude,pretože je tam môj strýko.Pochybujem že z tých starších by niekto nakúkal,ale je tam Oli a Kyle.A u nich človek nikdy nevie.Predsa len sú to mladí chalani.No tak som sa prezliekla,našťastie mi to bolo akurát.Vyšli sme s An na kopec a v diaľke som zbadala to najúžasnejšie stvorenie na celom svete.Anjela.Prišla som k nemu aako vždy na zemi mal sedlo a čistiace predmety.Najprv sme s An vyčistili ich nádhernú srsť,potom ich osedlali a konečne sme na nich vyskočili a nechali nám svieži vánok viať vo vlasoch.Nešli sme nikde,pretože sme sa tu nemali zdržať dlho,strýko povedal že po nás príde.Tak sme jazdili len na tej obrovksej lúke,ktorú sme mali k dispozícii.Nebolo to také,ako keby sme išli niekam inde,ale aj tá lúka bola dosť veľká,aby sme sa uvoľnili a aby sa kone trocha prebehli,kedže keď sú tu sami,tak sú len priviazané na jednom mieste kde môžu chodiť maximálne 10 metrov ďaleko od miesta kde sú priviazané.Boli sme tam asi hodinku,vychutnávali sme si to a smiali sa.Veľa sme sa smiali.Asi po hodine nášho jazdenia po nás prišli Oli z Kylom."Jasné,strýko je lenivý,tak pošle vás dvoch čo?"zasmiala som sa."Vlastne poslal len mňa,ale tento tu sa vopchá aj tam,kde sa to nedá"povedal Kyle a buchol Oliho do ramena.Tí dvaja sa tam začali biť.Nie silno,ale ako dvaja kamaráti,alebo ako bratia."Hej,chalani dosť.Musíme sa vrátiť.Tak prestaňte robiť kraviny a ideme dole k ostatným"povedala som im zvýšeným hlasom a oni hneď prestali a ako skrotené baránky kráčali pred nami dole k ostatným.Prišli sme dole,znova som sa prezliekla do mojich šiat a prišiel čas rozlúčky.Priznám sa,ja citlivka som začala plakať.Po celej tvári mi tiekli čierne slzy od rozmazanej špirály.Vystískala som každého až tak,že by sa mohli zadusiť,no pri Olim a Kylovi som bola najdlhšie.My štyria(An,ja,Oli,Kyle)sme sa tam vo štvorici obímali a šepkali si teplé slovíčka a zaprisahali sa že si budeme písať,volať a že sa ešte niekedy stretneme.Predsa len ich máme z tejto partie najradšej aj kvôli tomu že sú približne rovnako starí a vedia o živote mladých ľudí v 21.storočí a sú nám ako starší bratia.Vždy poradia,ale aj provokujú.Sú nám ako starší bratia,ale nie sú ako Tom ale úplne iné.Toma mám rada,ale on by najradšej bol keby som ho neotravovala a pomôže mi až vtedy,ak mi nejaký idiot zlomí srdce.K tým dvom by som mohla prísť kedykoľvek a poradili by mi.Plakala som ja a plakala aj An."My dve citlivky"rozosmiala som sa a ešte stále mi tiekli slzy po tvári.S An sme si preplietli prsty a boli sme si oporou na život a na smrť."Tak,krásna malá El,prosím už neplač.Si moja sestrička a nechcem ťa vidieť plakať.Poď ku mne"povedal Oli,prišiel ku mne,zotrel mi slzy a tuho ma objal.To isté urobil Kyle s An,no a potom sa vymenili.Kyle prišiel ku mne a Oli k An.Cudzí človek by si pomyslel,že sa tu črtajú nové páriky,no tí ľudia čo sme tu boli,sme vedeli ako to je.Aj s Olim aj s Kylom sme boli v objatí asi 5 minút a potom znova asi 10 minútové spoločné objatie vo štvorici a potom ktosi zakričal:"Spoločné objatie"no nevedela som kto.Nepostrehla som to a skôr ako som sa k nim otočila,všetci sa na nás vrhli.My štyria súrodenci sme boli pripučení úplne v strede a skoro sme nevedeli dýchať.Keď od nás odtúpili,prišlo na rad posledné objatie a ja,An a strýko sme nasadli do auta a odišli.Počas toho ako sme odchádzali k bráne,sme sa s An otočili na zadné sklo a kývali tým bláznom.Keď sme ich stratili z dohľadu,znova sme sa rozplakali,objali sme sa a asi po 10 minútach cesty sme s An v spoločnom objatí,zaspali.

oblečenie El na koňa

Topánky An na koňa