Hope Dies Last-23.časť

Ako vždy,venované Patush a adminke :) Dúfam že sa dnešná časť bude páčiť :) Ospravedlňujem sa že tak neskoro,ale nestíham.Nejak dochádzajú nápady a ťukne mi až takto večer.Nemôžem za to :/ *Lili* I <3 you :**


Z pohľadu El:
Pomaly sa to približovalo ku mne a ja som sa od strachu nevedela ani pohnúť.Doslova som tam zamrzla.Tak strašne mi bilo srdce,že som myslela že mi vyskočí z hrude.Zrazu sa spoza kríkov vynorila tmavá postava,ktorú nebolo vidno.Až keď podišla bližšie,som zistila že je to Niall.Zo srdca mi spadol obrovský kameň."Bože,Niall,vieš ako si ma vyľakal?Nabudúce sa aspoň ozvi alebo niečo,už som myslela že dostanem infarkt ako som sa bála"smiala som sa a červenala zároveň."Prepáč,nevedel som že si tu"prisadol si ku mne a usmial sa.Zobrala som si z krabičky cigaretu,zapálila ju a nastavila krabičku k Niallovy."Dáš si?"usmiala som sa."No že si to ty,tak áno"zasmial sa.Zapálila som mu ju a v tichosti sme do seba ťahali tú uvoľňujúcu silu nikotínu."Elis?Nezdá sa ti Zayn nejaký divný?Vieš,pýtam sa to teba,pretože si sa s ním za posledný týždeň skamarátila asi najviac zo všetkých nás.Zdáte sa ako super dvojka"usmial sa,ale bolo tam niečo ako náznak žiarlivosti.Chápem ho.Zayn je jeho najlepší kamarát a myslím že si s ním rozumie najviac z celej kapely.A teraz prídem ja,úplne neznáme dievča a zrazu sa zo mňa a zo Zayna stanú najlepší kamaráti."Nie,to si na omyle.Vieš,práve že ja som sa najviac skamarátila s ním,ale rovnako aj s tebou.Vy dvaja to máte tak na rovnako"usmiala som sa,aj keď to nebola celkom tak pravda.Zo Zaynom som sa skamarátila tak,že by som mu dokázala povedať úplne všetko.No s Niallom by som sa nevedela rozprávať napríklad o chalanoch.Neviem prečo ale tak som to cítila."No ale aj keď som sa s ním veľmi dobre skamarátila,neviem čo ho trápi,ale porozprávam sa s ním.To ti sľubujem"usmiala som sa a oprela si hlavu o jeho rameno."Beriem ťa za slovo"urobil taký zvuk,že som vedela že sa usmial a oprel si hlavu o moju.Dofajčili sme a rozhodli sme sa,že pôjdeme za ostatnými.Keď sme sa už blížili k ostatným,dostala som myšlienku,ktorá sa nedá ignorovať."Niall?"opýtala som sa a rozmýšľala som,čo urobí,ak mu to poviem."Áno?"usmial sa."No vieš,som hladná"začervenala som sa.Som už raz taká."No,dvakrát to nehovor.Hneď ideme do kuchyne"zasmial sa a prevesil si svoju ruku cez moje ramená.Nebolo to ťažké,kedže som od neho o dosť nižšia a mám užšie ramená,ako on ruku."Hej,kam idete vy dvaja?"kričal na nás Harry."Ideme uspokojovať svoje túžby"zasmial sa Niall a rozrehotal sa a ja s ním."Ouu,to bude nebezpečné a použite ochranu"smial sa Zayn."Idú do Niallom sme pokračovali po ceste do kuchyne."Tak nič"povedal smutne a sklamane Harry a sadol si na deku.Kým sme s Niallom prišli do kuchyne,už ma od smiechu tak bolelo brucho,že som sa musela napiť.Chvíľu som hľadala pohár v každej skrinke,no nemohla som ho nájsť.Niall sa natiahol do najvyššej skrinky,na ktorú by som nedosiahla a podal mi pohár."Nech sa páči"nádherne sa usmial.Bol to môj najlepší kamarát,ale pri tom úsmeve som sa roztápala."Ďakujem.Keby si mi ho nepodal,ani tam nedosiahnem"usmiala som sa,ale ešte stále z náznakom výbuchu smiechu.Brucho ma už bolelo o čosi menej,no bolelo.Tak som napúšťala do pohára vodu a napila sa.No to by som nebola ja,keby mi nezabehlo a nezačala som sa dusiť.Niall sa mi snažil pomôcť,no veľmi mu to nevyšlo.Buchol ma tak silno,že mi vyrazil dych.Nevedela som sa nadýchnuť.Necítila som príval kyslíku do mojich pľúc."Prosím,pomoc.Elis sa dusí"počula som ako Niall kričí dosť hystericky a potom som už nevnímala nič.Stratila som vedomie a spadla na zem.Kráčala som po nádhernej krajine plnej stromov a vody.Vlastne tam bolo jedno obrovské jazero a mala som na sebe nádherné ružové šaty s čipkami v tvare ruží.Pomaly som sa blížila k tomu jazeru.Dostala som sa až k nemu a pozrela sa na seba v odraze vody.Bola som nádherná.Mala som krásne vlnité vlasy,rozpustené voľne na mojich pleciach a mala som perfektné líčenie.No keď som sa chcela rukou dotknúť vody,niečo sa zmenilo.Moje líčenie zmizlo,vlasy boli mastné,bez lesku a hnusnej farby.Mala som sa sebe roztrhané šaty a už som nebola pri jazere v nádhernej krajine,ale bola som v temnom lese.Bolo to tam strašidelné.Bol tam špinavý potom,v ktorom plávali žaby a hady.Okolo potoka na zemi bolo odpadnuté lístie a stromy boli holé a strašidelné.A zrazu...
Z pohľadu Nialla:
Prišli sme s Elis do kuchyne a hodnú chvíľu sa snažila nájsť pohár.Bola roztomilá,ako skoro nedotiahla na skrinky.Nakoniec som prevrátil oči,čo samozrejme nevidela a podal som jej pohár z tej najvyššej skrinky v kuchyni,na ktorú by ona určite nedosiahla."Nech sa páči"usmial som sa na ňu a podal jej pohár."Ďakujem.Keby si mi ho nepodal,ani tam nedosiahnem"povedala a nahodila ten najroztomilejší úsmev aký som kedy videl.Bola ako malé dieťatko,ktoré je také drobné a bezbranné,že sa ho človek bojí dotknúť.Pustila vodu z kohútika a napúšťala ju do pohára.Stále sa trocha ešte smiala a preto jej zabehlo.Dusila sa.Chcel som jej pomôcť a pobúchať ju po chrbte,no prehnal som to.Neodhadol som svoju silu a vrazil jej takú do chrbta že som jej vybil dych.Nevedel som čo sa s ňou deje až keď pomaly nezačala odpadávať.Rýchlo som si ju vyhodil na ruky,aby nespadla na zem a neudrela si hlavu.Zakričal som na ostatných a strašne panikáril.Ako prvý dobehol Liam,otecko našej skupiny a keď videl v akom som stave,okamžite zobral Elis a položil ju na gauč.Zayn a Harry stáli pri mne a skúšali ma upokojiť,no nedarilo sa im to.Vôbec som nevnímal čo hovoria,len som pozeral na ostatných ako stoja okolo Elis a Liam jej dáva umelé dýchanie.Mal som uši nastavené len pre Liama,aby som zachytil či niečo povie.Či dýcha,alebo niečo.Zayn volal sanitku,ale tam mu oznámili,že momentálne nemajú voľný voz a nech sa snažíme ju oživiť.Keď to Zayn povedal,začal som nadávať snáď sa celý dom."Je to moja vina,ja som jej buchol po chrbte prisilno,keď sa dusila s vodou.Ja som jej vyrazil dych.Ja môžem za to že sa jej to stalo"panikáril som a plakal som.Elis sa za tie  týždne stala súčasťou môjho života.Bola pre mňa strašne dôležitá a nevedel som si predstaviť že by som o ňu prišiel."dýcha"povedal Liam a mne sa vtedy rozžiarili oči a spadol veľký kameň zo srdca."Ale ešte stále je v bezvedomí.Neviem prečo,ale uložíme ju do postele a necháme ju odpočívať,kým nepríde sanitka"povedal Liam a mňa zarazilo.Síce už to nebola taká bolesť,pretože som vedel že dýcha,no vedel som že sa jej niečo ešte môže stať,keď sa nezobudila.Liam ju preniesol do izby do postele do hosťovskej izby.Vyzerala tak nádherne.

krásna krajina

šaty pri jazere

les

šaty v lese-odmyslite si tú postavu,dôležité sú šaty                                   :D 

Elis,už v posteli

Ak sa vám táto časť nepáči a máte pocit že je dosť smutné,tak sa ospravedlňujem,ale neviem,tak ma to napadlo a nemôže to byť všetko o šťastí.V takýchto príbehoch treba mať aj niečo zlé.Dobro by bez zla neexistovalo :) Ale ak sa vám to vážne napáči,napíšte to do komentára.A ak sa vám to páči,napíšte do komentára aj tak :D