Stránky

utorok 12. júna 2012

Hope Dies Last-25.časť

No tak a je tu 25 časť mojej poviedky :D Do 100 je to ešte ďaleko :D Ale snáď to spolu zvládneme :D Ako stále,venujem časť Patush,adminke a všetkým anonymom ktorí mi komentujú moju poviedku :):):):) Tak ideme na to,dúfam že sa nenahneváte za túto časť :D *Lili* Hope you like it :**


Pohľad El:
"Ty si....Prepáš Elis,ja nemôžem.Možno ti to raz poviem,ale proste,neviem to zo seba dostať"pozrel sa na mňa s ľútosťou.Chápala som ho a nebrala som to osobne."Dobre Zayn,v pohode,je to tvoje rozhodnutie a ak mi to povedať nechceš,chápem to.Niečo také sa nehovorí ľahko"odpovedala som z chápajúcim úsmevom.On sa len jemne pousmial a už sme išli dnu.Celý deň sme pozerali telku,jedli,pili,zabávali sa a potom ma odniesol Harry domov.Vysadil ma pred bytovkou,rozlúčili sme sa,ja som vystúpila a už ho nebolo.Vybrala som si z kabelky kľúče,otvorila bránu,vyšľapala na naše poschodie a a odomkla dvere.An so strýkom sedeli na gauči a pozerali niečo v telke.Prišla som ku nim zo zadu a oni si ani nevšimli že som prišla."Baf"chytila som ich za ramená a vystrašila ich.Vyskočili z gauča a skoro dušu vypľuli."El,ty žiješ.Preboha ani si nevieš predstaviť ako som sa o teba bál,keď prišla An sama domov z nejakými chalanmi.Ak by sa to dozvedel tvoj otec,okamžite by si letela naspäť domov"hovoril strýko počas toho ako ma dusil v jeho náručí."Strýko,ak nechceš aby sa opakovala situácia,tak ma radšej pusť"smiala som sa,no on to zobral vážne ako keby som bola nejaký invalid a pustil ma.Hneď za ním prišla An a kedže vedela že som si z neho robila srandu a som úplne v poriadku,vystískala ma až som vážne lapala po dychu."No tak An už ma pusti,vidíš som živá a zdravá ale teraz si chcem dať len teplú sprchu a zaľahnúť do postele.Tak prosím,porozprávame sa o tom zajtra.Dobrú noc"povedala som im a dala som strýkovi pusu na líce a išla do izby.Z izby som si zobrala pyžamo v podobe bielych kraťasov a bieleho tielka zo žltými ramienkami.Zobrala som si osušku a uterák na vlasy a išla do sprchy.Keď som vyšla zo sprchy,uťahaná a čistá som si ľahla do postele,pustila si moje rádio a snažila sa zaspať.Rádio mám ako inak zelené.Milujem tú farbu.O pár minút som už plávala v ríši snov.No opäť to nebola žiadna sláva.Od kedy som prišla do Londýna snívajú sa mi stále rovnaké sny,len stále v inom prostredí.Sníva sa mi že som najprv v nádhernej krajine plnej lásky a krásy a šťastia,no potom akoby sa niečo pokazilo a ja sa prenesiem na neznáme temné mieste plné smútku,bolesti a strachu.Neviem či mi tie sny niečo chcú povedať,no nikdy sa tam neobjavujú žiadne postavy.Som tam len ja.Sama,zmätená.V prvej polovici sna som taká šťastná a do niekoho neznámeho zaľúbená,no v druhej polovici som sa cítila zradená,nešťastná a plná bolesti,ktorú v sebe dusím a nechcem ju pustiť von.No rozhodla som sa.Sú to moje sny.Ak príde ďalší sen a budem v druhej polovici sna,pustím zo seba všetku tu bolesť a budem čakať čo sa stane.
Ráno:
Zobudila som sa spotená a zmätená.Ešte stále som cítila to šťastie ale aj tú bolesť.Nemyslela som si že to môže byť také.Môj sen,čo sa týka mojich pocitov,bol každé ráno realistickejší.Dokonca som teraz mala tvár mokrú od sĺz.Plakala som zo sna.Bože,začína to byť stále horšie a horšie.Dúfam že ten ďalší sen príde čoskoro,aby som mohla uvoľniť tú všetku bolesť a byť zaplnená len šťastím.Rýchlo som sa osprchovala v studenej vode a išla sa obliecť.Dnes som zvolila trocha moderný,ale zároveň kovbojský štýl.Obliekla som si tmavšie,modré rifle,naschvál potrhané,červené tričko ktoré sa viazalo pod prsiami,takže som mala holé brucho,so znakom supermana.Fialové tenisky,kovbojský biely klobúk,a pruhovaný svetrík keby sa náhodou ochladila.Potrebné veci ako mobil,kľúče,lesk a podobné veci som hodila do tašky a bola som pripravená.Ešte som si prečesala vlasy a nechala svoje kučery voľne padať na moje ramená.Klobúk som si zobrala do ruky a zišla dole na raňajky.An so strýkom už sedeli za stolom a jedli miešané vajíčka.Zbožňujem to jedlo.An mala oblečené čierne vzorované legíny,k tomu pruhované čierno-biele tielko,červené tenisky.ružovú mikinu London ktorú si kúpila keď sme boli raz po práci na nákupoch a svetlé slnečné okuliare ktoré jej držali vlasy ako čelenka.Strýko mal na sebe hnedé nohavice,kakizelené tielko z nápisom America a na stoličke mal prevesenú tmavo modrú mikinu.Naraňajkovali sme sa a už sme mali vyraziť z domu,inak by sme nestihli prísť včas do práce.Keď sme išli autom bola tam ohromná nuda.Rádio išlo,no nebolo to také,ako keď sme išli s chalanmi a celú cestu spievali.Len sme s An sedeli vzadu a znudene čumeli von oknom.Cestou sme zobrali Codyho uňho doma a za 15 minút od jeho domu sme už boli v práci.O chvíľu odchádzame naspäť domo a máme vyriešenú len polovicu z našich záhad,ako tomu ja hovorím.Musíme si pohnúť,ak chceme dopriať dovolenku aj strýkovi.Naozaj už sľúbil,že keď tu skončíme,nasťahuje sa na rok k nám a dá si zaslúženú dovolenku.Neviem si predstaviť že tu budem už len 3 týždne.3 krátke týždne ktoré ani nestrávim s chalanmi,pretože majú práve veľa práce na najbližší mesiac.Ale sľúbili že sa prídu v posledný deň s nami rozlúčiť.Keď sa im to podarí.No,ako sa naše kamarátstvo začalo tak sa aj skončí.Jedna časť mojej potlačovanej bolesti.Naspäť k práci.Keď sme prišli do práce.Josh na nás hneď vybalil že vyriešil ďalšiu záhadu kostry muža zo západného Anglicka z roku 1522.Potešili sme sa.Ak už mám odísť,tak aspoň z čistým svedomím,že sme vyriešili smutný príbeh tých ľudí a rozpovieme ich príbehy.Strýko rozmýšľal,že za ten rok čo bude u nás,by si mohol zobrať záznamy tých ľudí a otec by o nich napísal pamätnú knihu,aby neboli zabudnutí.Tento nápad sa mi celkom páči,aj keď dúfam že za tie 3 týždne stihneme vyriešiť príbehy zostávajúcich 7 ľudí.Dúfam že to stihneme.Ja som za ten čas čo sme tu,vyriešila celkom 3 záhady,ale tá zo Charlotte ma zaujala najviac.Každý večer nad ňou rozmýšľam.Nad jej životom,aký ho mala ťažký.Potom tu bola ďalšie mladé dievča,Jenna,no to mala 13.Upálili ju na hranici z jej matkou,pretože ich obvinili z čarodejníctva.No a tretí bol starý pán,veľmi vysoko postavený.No mal už svoje roky a zomrel prirodzenou smrťou.Aspoň sme sa o tom tak dočítali.Volal sa Stefan.

pyžamko El

rádio El

outfit El do práce

uoutfit An do práce

strýkov outfit do práce

Jenna

Stefan

8 komentárov:

  1. Nezúfaj veď už máš štvrť cesty za sebou... :) Teším sa ako to dotiahneš na tú vysnívanú stovku... :) A k časti... No ako vždy... Proste skvelá... :D
    Ak dáš zajtra/dnes časť a nebude koment, tak čoskoro pribudne len zajtra ideme ny výlet do Viedne a vrátime sa až po polnoci... :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nevadí okomentuje niekto iný :) Každopádne zajtra chcem dať 2 časti takže tak :) Lebo nejdem do školy :D *Lili*

      Odstrániť
    2. Jéééj to je super... :) Sa budem tešiť domov tuším... :D

      Odstrániť
  2. Kedy bude ďalšia časť ??? :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dnes bude ďalšia a zajtra som doma,lebo nejdem do školy,tak preto že som predvčerom nepridala nič,tak budú 2 časti zajtra :) *Lili* vyhovuje? :)

      Odstrániť
    2. Sa teším jak malé decko :D

      Odstrániť
    3. Idem teraz oísať :) Doteraz som nemohla mala som nejakú robotu tak idem teraz :) *Lili*

      Odstrániť
    4. Prepáčte ale dnes nestíham :/ zajtra budú 2 keď stihnem :) *Lili*

      Odstrániť