Hope Dies Last-18.časť

Tak je tu 18.časť a túto časť venujem svojej čitateľke Patush,ktorá mi sľúbila že ma bude podporovať až do konca tohto príbehu za čo som jej vďačná,takže každá časť bude venovaná jej a všetkým ostatným ktorý mi umožňujú písať tento príbeh a medzi nich patrí aj adminka tohto blogu a týmto jej veľmi ďakujem :)A Patush mala si pravdu,je to Niall :) *Lili* I <3 you :**

S Niallom sme nasadli na kone a šli sme sa previesť.Mala som ešte pol hodinu,kedže som čistenie skončila skôr.No nešli sme až tak ďaleko.Prešli sme na koniec lúky,zaviazali kone a sadli si na lavičku pri obrovskom starom strome."Ako sa voláš?"opýtal sa ma Niall a periférnym videním som videla,že sa pozerá priamo na mňa.Zhlboka som sa nadýchla a otočila sa zoči-voči tým očiam ktoré ma tak znervózňujú.No mala som cieľ postaviť sa tomu a nejak to prekonať.Keď som sa pozrela do tých jeho modrých očí,znova som nedokázala prestať.Znova som sa nadýchla a začala trhať svoje oči od tých jeho a pomaly si prezerať celé jeho telo,jeho postavu,tvár,pery,uši,vlasy,nos,proste všetko,až som sa dostala naspäť k očiam.Už ma tak veľmi neťahali a ja som vedela poriadne ako vyzerá.Ale stále som od nich nevedela odtrhnúť oči."Som Elisabetta Sarah de Vico,takže si vyber ako ma chceš volať"zasmiala som sa."Máš kopu možností.Napríklad El,Eli,Elis,Sarah alebo hocaké iné"usmiala som sa a čakala čo vymyslí."No tak El voláme už Louisovu priateľku,tak ty budeš pre mňa Elis alebo Sarah.Obidve sa mi páčia,takže ťa budem volať podľa situácie"rozhodol sa a nahodil úsmev,ktorý odhalil jeho takmer neviditeľný priesvitný strojček.Bolo to tak strašne roztomilé,že som sa usmiala aj ja."Takže Elis,povedz mi niečo o sebe.Odkiaľ si?Počujem na tvojom miernom prízvuku že nie si z Anglicka.Síce to nie je až také viditeľné,ale ja to počujem"usmial sa a čakal čo mu poviem."No to máš pravdu.Nie som odtiaľ,som z menšieho štátu Slovensko v strednej Európe a Slováci sú takí prispôsobiví,že vedia napodobniť prízvuk,keď vedia dobre jazyk.Ale Slovenský prízvuk nevie napodobniť nikto.Som tu vlastne len do konca prázdnin,pretože ma doma čaká ešte jeden rok štúdia na umeleckej škole.Som Slovenka,Talianka a Angličanka dohromady.Starká z otcovej strany a starký z maminej strany sú Slováci,otcov otec je Talian,mamina mama je Angličanka,takže rodičia sú na polovičku takí a na polovičku takí a ja s bratom sme už aj Slováci aj Taliani aj Angličania a sme od malička učení všetkým trom jazykom.A myslím že keď na konci Augusta odídem,bude mi to tu veľmi chýbať,pretože sa mi tu veľmi páči,ale nemôžem s tým nič robiť.Musím dokončiť posledný rok a dúfam že úspešne zmaturujem pretože som veľká kopa nervozity,keď príde niečo veľmi dôležité.A ešte asi to že mám rada vaše pesničky a veľa iných.Som ten typ,že nemám určitý štýl hudby.Popočúvam pesničku,ak sa mi páči počúvam ju častejšie a ak sa mi nepáči už si ju nepustím.To je asi zatiaľ všetko čo by si o mne mal vedieť a teraz ty.Povedz mi niečo o sebe.Neverím že všetko čo o vás píšu v médiách je pravda"usmiala som sa asi po 10 minútovom rozprávaní a čakala na jeho reakciu."Wow,no máš dosť zaujímavý život.A čo študuješ na umeleckej škole?No je pravda že nie všetko čo o nás popíšu je pravda,ale sú tam viac vecí čo je pravdivé než to čo je lož,pretože to majú od nás z interview.Mám rád také časopisy čo sa spýtajú priamo nás a nezakladajú svoje reportáže na nepodložených dôkazoch,ale len tie také časopisy ktoré rešpektujú aj súkromie a neprenasledujú nás vo dne v noci,ale takýchto je veľmi málo.A tí čo si vymýšľajú,si väčšinou vymýšľajú niečo také ako že sme si našli novú priateľku,zatiaľ čo tam pridajú fotku z nejakou fanúšičkou ktorej dávame pusu na líce,ale sa s ňou na fotke objímame.Ale už to nezmeníme.Sme hlavne radi že sa nám splnil sen spievať a vedeli sme že všetko dobré a pozitívne má aj svoje negatíva"povedal a náš rozhovor pokračoval ďalej."No študujem spev,herectvo a tanec.A som ten typ čo by pred koncertom mal trému,pretože to ju má každý,ale nezľaknem sa a normálne,úplne v pohode by som vyšla na javisko pod ktorým je aj milión ľudí a spievala by som úplne prirodzene,ale to zvládate ľavou zadnou aj vy"usmiala som sa."No tak keď by si to zvládla pred milión ľuďmi,tak to zvládneš aj pred jednou osobou.Prosím zasievaj mi"nahodil nádherné psie očká."V pohode,len musíš chvíľu vydržať,kým si rozmyslím čo zaspievam"povedala som a rozmýšľala som čo by asi tak bolo najvhodnejšie,až ma napadla úžasná pesnička,ktorej viem text úplne naspamäť.V tomto som fakt dobrá.Zapamätať si celý text nejakej pesničky.Rozhodla som sa zaspievať pesničku A Thousand Years od Christiny Perri.Táto pesnička bolo napísaná k breaking dawn part 1.A je úplne úžasná.Tak som začala jemne potichu spievať.
"Heartbeats fast
Colors and promises
How to be brave
How can I love when I'm afraid to fall
But watching you stand alone
All of my doubt suddenly goes away somehow
One step closer
I have died everyday waiting for you
Darling don't be afraid I have loved you
For a thousand years
I love you for a thousand more"
a tu som skončila.Nechcela sa mi ju spievať celú.Bude mu musieť stačiť toto.Pozrela som naňho ako na to zareagoval a podľa jeho výrazu zareagoval na môj spev veľmi dobre."Bolo to úžasné,dievča máš budúcnosť v tomto povolaní.Aj hráš na nejaký nástroj?"opýtam sa a ja som rozmýšľala či mu mám povedať len jeden môj najobľúbenejší,alebo mám vymenovať všetky."Tak nebudem ti tu hovoriť všetky,pretože je ich dosť veľa,ale najradšej hrajem na gitare.Pomáha mi pri písaní pesničiek.Ale speváčka zo mňa nebude ani náhodou,ak nebude speváčka aj s An.An je moja najlepšia kamarátka,ktorá ma zaviedla k hudbe a som jej za to vďačná.Chceme spolu založiť duo.Ako vy piati spievate všetci v pesničkách,aj my takto chceme založiť duo.Spievali by sme obidve,ale potrebovali by sme ešte bubeníka do kapely,pretože aj keď na tom hrám,v kapele by som hrala na gitare a An na klávesoch.A od profesionála sa mi počúva vážne príjemne že som v tom dobrá"usmiala som sa naňho.Neviem prečo ale zrazu som pochytila totálnu chuť zapáliť si.

Strom pri ktorom sedela El s Niallom :)