I wish 22

Tak nech sa páči :) aby ste nepovedali :* :* Love you, guys ´<3

„Ale Zayn. O Harrym takmer každý vie, že je to sukničkár. Myslíš, že to s Mel myslí naozaj dobre?“ poznamenala Daniela.

„A vieš čo? Harryho poznám veľmi dobre a nie len, že si to myslím, ale viem to. Zaľúbil sa do nej na prvý pohľad. Odkedy ju spoznal, je iný. Celkom sa zmenil.“ Zamyslel som sa. Zistil som, že to čo vravím je naozaj pravda, čo by som o Harrym nikdy nepovedal.

„No, keď myslíš.“ Dodala Dan a prešla mi s vlhkou vreckovkou cez opuch.

(Z pohľadu Mel)

Naštvaná som sa pustila na cestu za Harrym. Ešte že som už približne poznala cestu ku klubu, kde prebývajú. Keď taxík zastavil, poďakovala som sa, zaplatila a vystúpila. Keď som zacítila vzduch, nabrala som odvahu, no keď som už stála pred dverami, silno som premýšľala nad tým, či nezabehnem do hotela a nevykašlem sa na celé toto. Ale nie, keď som už tu... a vošla som. Keďže bol deň, klub bol poloprázdny, čo bolo asi dobré. Teda pre mňa. Zabehla som k pultu k staršiemu barmanovi o ktorom som dúfala, že je Niallov strýko.

„Dobrý deň, vy ste strýko Nialla?“ opýtala som sa priamo. Nechcelo sa mi okľukovať.

„Áno som to ja. Ale informácie o chalanoch nepodávam, je mi to ľúto. Ak si nechcete nič dať, tak prosím vás, odíďte.“ Odpovedal mi chlap s dlhými fúzmi.

„Nie, nechcem žiadne informácie. Viete ja som Harryho..“ zamyslela som sa, čo mám povedať. Chodíme spolu, alebo nie? Rozišli sme sa, alebo to je len hádka? „známa.“ Vydala som nakoniec zo seba po dlhom rozmýšľaní.

„To som už počul. Prepáčte, ale naozaj odíďte.“ Povedal mi. Znel nahnevane.

„Ale ja..“

„To je v poriadku, Karl.“ Prihovoril sa ktosi zozadu zo skladu.

„Ale to dievča tvrdí, že je Harryho známa. Dobre vieš, že takých tu už bolo..“ odpovedal hlasu barman.

„Ja viem, viem. Ale toto dievča naozaj neklame.“ Z tmy sa vynoril Louis. Predýchavala som, ale  zostala som pokojná.

„Takže takto to teda je. Prepáčte slečna, ale keby som veril každému dievčaťu, ktoré sem príde, že je známa jedného z nich, tak to by teda dobre nedopadlo.“ Obrátil sa na mňa barman a ja som len pokývala hlavou. Nevedela som, čo mám povedať.

„Poď sem, kočka.“ Zvolal na mňa Loui. Neodpovedala som mu, len som ho nasledovala. „Harry pred chvíľou prišiel, ale nevyzeral najlepšie. Nechcel mi ale povedať, čo sa mu stalo. Inak, ty si asi tá jeho čaja čo?“

„Asi to budem ja. Aj keď neviem, či nadlho.“ Nasilu som sa pousmiala. „Ako vieš, že som to ja? On ti povedal o nás dvoch?“

„Nie, nepovedal. Iba nám všetkým povedal, že má nové dievča. Hovoril to taký šťastný, ako ešte nikdy. No a takýto bol odvtedy, odkedy ťa stretol. Snáď si nemyslíš, že k nám do izíeb nosí každé dievča, ktoré pred ním odpadne.“ Rozprával mi Loui stále s úsmevom. Ako som si všimla, asi ešte nevedel, čo sa stalo medzi Harrym a Zaynom.

Prechádzali sme približne okolo siedmych dverí, ale nečudovala som sa, veď sme v bare. Až kým sme nezašli k dverám s veľkým nápisom: NÁRADIE, do ktorého sme vošli. Dostali sme sa do akejsi predsiene, kde sedel Niall spolu s Liamom a hrali človeče nehnevaj sa.

„Louis, kde toľko trčíš? Si na rade.“ Kričal Liam, ešte sme len otvorili dvere. No neskôr stíchol a obaja na mňa pozerali, ako na zjavenie. Až po chvíľke...

„Ahoj, nie si ty náhodou tá, čo sem Harrym minule doniesol? Tá odpadnutá?“ spýtal sa posmešne Niall.

„No.. to asi budem ja.“ Povedala som mojim normálnym tónom. Nemala som ani najmenšiu náladu na vtipky. Už vôbec nie o mne a Harrym.

„Tak choď teda za ním, princessa.“ Povedal mi Louis a ukázal mi dvere, do ktorým mám ísť. Keď som pred nimi stála, trocha som sa zasmiala, pretože Harry mal na dverách napísané veľkým písmom: „Louis’s princess“. Po chvíľke váhania som zaklopala.

„Vypadni, nech si hocikto.“ Zakričal spoza dverí Harry. No ja som samozrejme neodišla, ale radšej som otvorila dvere.

„Naozaj mám odísť?“ zašepkala som cez odškýrené dvere.

„Mel, si to ty? Naozaj si tu?“ Vyskočil Harry z postele a otvoril mi dvere. „Myslel som, že si na mňa naštvaná.“

„Takže, Harold Styles, som naštavaná. Veľmi.“ Povedala som urazene.

„A myslíš, že ja nie som? Potajomky sa objímať so Zaynom? Hmm, dobré.“

„Aha, takže ty si teda naštvaný na mňa, lebo som sa objímala so Zaynom. Akože fajn. A vieš aj dôvod, prečo som ho objala, alebo si ho najprv udrel?“ pokračovala som. Stála som tam vo dverách ako krava, chalani nás počúvali a tak som radšej vošla dnu a zavrela dvere.

„Mal som nervy. A áno, už viem prečo si ho objímala, ale aj tak. Na to som tu predsa ja nie?“ Začal Harry uvoľňovať atmosféru, čo sa mu akosi, teda absolútne nedarilo.

„Harry, teraz nie je čas na srandičky. Okrem toho, nechceš mi náhodou niečo povedať?“

„Prepáč?“ odpovedal mi otázkou. Dosť blbou.

„To je všetko? Nič viac?“

„Ale áno, ešte niečo. Vieš Mel, ja som ti to chcel povedať, ale ja.. bál som sa.“ Povedal a videla som, ako sa mu trasú ruky. Neviem či to bola nervozita, alebo ešte väčšia nervozita.

„Čoho si sa preboha bál? Si normálny?“

„Ja viem, mal som ti to povedať. Ja som chcel, aby si to vedela odo mňa, ale.. ja neviem. Okrem toho, nikam ísť nechcem. Sľúbil som ti, že s tebou strávim celé leto a nezruším to kvôli ničomu.“ Harry sa snažil udobrovať a popri tom, ako mi toto celé rozprával nahadzoval z času na čas tie jeho oči.

„A čo si myslíš teraz? Že ťa nechám zahodiť sen kvôli môjmu letu?“ neveriacky som sa ho pýtala.

„Ale Mel, ja už mám iný sen.“ Podišiel ku mne a vzal ma do náručia. Ja som sa od neho čo najskôr odtisla, aby sa mi to nezačalo páčiť a nechcela som tam ostať. Prišla som sem kvôli tomu, aby som to ukončila. Žiadne udobrovanie nebude.

„To je síce pekné, ale to, čo prežívaš, nie je len tvoj sen, ale je to sen aj tvojich štyroch priateľov, ak dobre viem.“

„A čo tak.. keby ste šli s nami?“ navrhol Harry prvú vec, čo mu napadla.

„Tak to rozhodne nie! Harry, ja som toto celé prišla sem ukončiť.“ Vydala som zo seba a ledva som zakryla slzy, aj keď tá hrča v mojom krku mi pomaly zabraňovala dýchať.

„Čože? To nemyslíš vážne však? Prosím, povedz že si robíš srandu.“ Prosíkal Harry, čo mi ale absolútne nepomáhalo.

„Nie, myslím to vážne. Takže Harry. Ešte jedno slovíčko. ZBOHOM.“ S falošným úsmevom som mu vcapila bozk na líco. Čo najskôr som zabuchla dvere, aby nevidel moje slzy. Rozbehla som sa, chalanom som sa ešte na rozlúčku pozdravila a už ma nebolo. Bežala som z plných síl, aby som čo najskôr došla na izbu, kde by ma už nikto nevidel.