I wish 64

No ja som zaspal.

„Počkať.. čo?!“ spýtal som sa sám seba. Pretočil som to ešte raz, no naozaj. Takže ja som zaspal. Snažila sa ma prebrať, no nedarilo sa jej to. Zliezla zo mňa a poprechádzala sa po izbe. Pozeral som do toho veľmi pozorne, aby mi neušiel žiaden detail. Ani ten najmenší. Možno som sa v noci ešte prebral.. radšej si to pozriem celé. Celú tú otrasnú noc, kvôli ktorej som stratil toho najúžasnejšieho človeka na svete.

Každou minútou som sa cítil lepšie, pretože na videu sa nič nedialo. Ona sedela na posteli a ja som spal, spal, spal. Počas celej noci sa ma dotkla ešte raz a to vtedy, keď ma potiahla vyššie na posteľ. Potom si už len ľahla vedľa mňa (fuj) a taktiež zaspala.

„OH MY GOD!!!!!“ zakričal som celý šťastný.

„Čo sa deje?“ vošiel do miestnosti policajt.

„Ďakujem, ďakujem!“ skákal som naňho.

„Čo sa deje?“ opakoval sa.

„Mali ste pravdu! Ja som sa s ňou vôbec nevyspal!!“ kričal som. Po prvý krát po dlhom čase to nebol falošný úsmev, ktorý som mal na tvári.

„Som rád, že som vám pomohol.“ Potešil sa pán Lewis.

„Ďakujem vám najviac na svete!“ povedal som a objal ho.

„To je v poriadku. Tak, teraz už bežte za Mel.“

„Počkať.. ešte stále neviem, kde je.“ Sklopil som hlavu. Ako by som ju mal nájsť?

„Choďte za vašim priateľom Niallom.“ Usmial sa. „Najprv mu povedzte, na čo ste prišli a potom sa ho spýtajte, kde je.“

„On to vie?“ spýtal som sa.

„Uhmm.“ Prikývol.

„Prečo..?“

„Nič sa ma nepýtajte. Proste choďte, on vám všetko vysvetlí.“ Povedal.

„Ešte raz ďakujem.“ Povedal som. „Raz vám to vrátim.“

„Tak bežte už.“ Zasmial sa.

„Dovidenia.“ Pozdravil som sa a vyletel som von zo stanice.

„Nial, kde si?“ zavolal som mu.

„No.. prečo? Čo sa stalo?“

„Si s Mel, však?“ spýtal som sa. Bolo mi to jasné. Teraz už áno.

„Prečo si to myslíš?“

„Niall, odpovedaj mi. Prosím ťa.“

„Odkiaľ to vieš?“

„Proste viem. Niall, musím jej niečo povedať.“

„Mel, Harry ti niečo potrebuje povedať.“ Ozvalo sa.

„Nie!“ zakričala.

„Harry, nechcem ťa sklamať, ale ona.. ona nechce!“

„Potrebujem sa s tebou stretnúť Niall. Musím ti niečo povedať. Prosím ťa, kde sa stretneme?“ povedal som.

„Tak.. u nás v hoteli o 15 minút?“

„Okay môže byť. Ja si vezmem taxík a prídem čo najskôr.“ Oznámil som mu.

„Dobre, tak ahoj zatiaľ.“

„Ahoj.“ Odzravil som a zachytil som prvý taxík, ktorý prešiel okolo. Povedal som šoférovi, kam ma má odviezť a ja som len sedel a premýšľal, aké mám šťastie. Ale čo ak mi Mel aj tak nebude chcieť odpustiť? V bruchu som znova cítil taký blbý pocit.

„Dovidenia.“ Pozdravil som sa taxikárovi, zaplatil a utekal späť do hotela. 

Niall ma tam už čakal.

„Tak, Harry. Čo je také dôležité?“ spýtal sa, akoby som ho otravoval alebo ja neviem čo.

„Niall, mám perfektnú správu.“ Povedal som.  „Vieš, bol som v tom bare a..“

„Preskoč k pointe Harry, prosím ťa. Lebo ty kým sa vykoktáš, to bude zase trvať.“ Pokrútil Niall hlavou.

„Tak dobre. Niall, ja som sa s Angie nevyspal!“

„To myslíš vážne?!“  opýtal sa Niall.

„Smrteľne! Som taký šťastný!“ kričal som.

„Tak to je skvelé!“

„Teraz mi už povieš, kde je Mel?“ spýtal som sa s prosbou v hlase.

„No.. ja neviem, či môžem.“ Zapochyboval.

„Niall no tak. Prosím ťa, musím jej to povedať. Dobre vieš, že ona mi nezodvihne.“

„Tak fajn. Myslím, že sa poteší, keď jej to povieš.“ Súhlasil nakoniec.

„Takže?“

„Tu oproti je jeden hotel.“

„No, to viem. Tam, kde je Danielle a Eleanor, nie?“

„Áno, presne ten.“

„A čo s tým?“

„No.. tam je aj Mel.“ Oznámil mi.

„To.. to fakt?“ spýtal som sa neveriacky. „Dobre, to je fuk. Ja letím.“ Rozbehol som sa až som sa otočil a vrátil som sa späť. „Niall, na akej izbe je?“

„Bože Harry, ty si.. na 222.“ Povedal napokon.

„Diky Niall.“

„Držím palce! Tak bež, chlape!“ zakričal sa mnou.

Behal som ako o život. Vyšiel som z hotela, prebehol cez cestu až mi ktosi vbehol do cesty.