Hope Dies Last-8.časť

."No a teraz sa k slovu dostávam ja rodinka"ozval sa strýko."Chcel by som sa niečo tuto El a An niečo dôležité opýtať"nachvíľu sa odmlčal a chcel pokračovať v rozprávaní."El povedal som tvojmu otcovi aby ti povedal že do Londýna ísť nemôžeš"chcel pokračovať ale skočila som mu do reči."Ja o tom viem,večer som vás počula,ale prečo?"bola som naštvaná."Keby si ma toľko neprerušovala,dostal by som sa k vysvetleniu"uškrnul sa na mňa.Bola som naštvaná ale pravdu povedať aj zvedavá tak som stíchla."Ide o to že som vážne chcel stráviť nejaký čas s rodinou,ale niečo mi prekazilo plány.Dostal som ponuku pozorovať kostry ktoré boli vykopané na vykopavkách a mám si nájsť pár asistentov,ktorý mi budú pomáhať a budú aj dobre platený"usmieval sa."No super,skazíš nám výlet do Londýna a ešte nám aj oznámiš že odchádzaš.Lepšie to už ani byť nemôže"tlačili sa mi slzy do očí ale potlačila som ich.Nie som malé decko."Ver mi že to bude lepšie"usmial sa a pokračoval"zrejme ti to nedochádza ale povedal som že si mám nájsť asistentov a tí asistenti,vlastne asistentky budeš ty s Annou a bude to v Londýne do konca letných prázdnin.Ak nestihnem zistiť kto boli tí ľudia,čo robili,kde žili,ja zostanem tam a ty s Annou pôjdete domov.V práci budeme od od ôsmej ráno do jednej poobede a ostatok času + víkendy máte voľné.Všetko som už vybavil s Anninými a tvojimi rodičmi a súhlasili.Teraz stačí už len váš súhlas"uškŕňal sa na nás a ja som jedným očkom hodila po Anne.Bola na tom rovnako ako ja.Stratila dych,vyvalila oči,otvorila ústa a nevedela zo seba vydať ani hlások.Asi po minúte mi dochádzal kyslík,tak som sa zhlboka nadýchla a tým som sa vrátila k zmyslom.Rýchlosťou svetla som sa postavila zo stoličky a priskočila k strýkovi a od šťastia som ho chcela zadusiť."Jasné že súhlasíme.Je to to najlepšie čo si pre nás mohol urobiť.Anna vieš čo to znamená?To ti poviem neskôr.Je to naše tajomstvo ale asi vieš o čom rozprávam"stále som bola zavesená na strýkovi a Anna mi len pokrútila hlavou,pretože tomu všetkému nevedela uveriť.Ani ja tomu nemôžem uveriť.Idem na mesiac a pol do Londýna.Odlietame už zajtra večer.Som s toho vedľa."Tak ja sa idem pobaliť a poobede pôjdeme aj k Anne aby sa pobalila.Už sa nemôžem dočkať zajtrajška.Ľúbim vás všetkých"a posla som im vzdušnú pusu.Vybehla som s Annou hore a vybrala s pod postele velikánsky kufor a maličký príručný batôžtek.Hľadala som všetko ale nemohla som zabudnúť na moje najobľúbenejšie letné mini šaty a moje obľúbené plavky ktoré sú asi tri a mnoho ďalších vecí.Keby som ich mala všetky menovať tak píšem asi tri dni.No nakoniec som už mala všetko potrebné zbalené,ale vyskytol sa problém."An ako do čerta zapnem ten prekliaty zips na kufri?"pýtala som sa Anne celá zúfalá.Ona sa na mne začala rehotať."No tak si naňho sadni a ja ti ho zapnem"povedala mi a ja som hneď urobila čo odo mňa chcela."Bože El si strašná vyžla.Ani ten kufor neviem zapnúť.Tak sa vymeníme ja sadnem a ty zapínaš"usmiala sa.Sadla si na kufor a ja som začala zapínať."No s tebou to nie je o nič ľahšie"smiala som sa.Konečne sme ho zapli a už nás mama volala na obed.Mali sme boloňské špagety,moje najobľúbenejšie jedlo.Najedli sme sa poďakovali a už sme sa s Annou obliekali a išli k nej domov.Jej rodičia nás privítali veľmi milo.Veľmi sympatický ľudia.Čo viem od Anny tak sa nikdy nehádajú a sú spolu šťastný.Pobalila si taktiež 3 plavky a nádherné letné šaty ktoré sa mi strašne páčili a určite mi ich musí požičať.Ona sa mi len vysmiala.Zobrali sme jej kufor,rozlúčili sa s jej rodičmi a už sme upaľovali ku mne na večeru a spať.Zajtra je náš deň D.Došli sme domov a už nás čakala večera.Palacinky na slano.To je strašne dobré.Milujem ich.Najedli sme sa a išli sme spať.Síce bolo len 19:00.Tak sme sa na zajtra tešili že sme nemohli inak.Do pol hodiny sme zaspali ale mali sme aj následky.Ráno sme vstali o 4 ráno a už sme nevedeli spať,tak sme skočili do sprchy,samozrejme nie spolu.Išla najprv Anna a ja som sa rozhodla že keď je tak skoro dám si svoj obľúbený horúci kúpeľ s vonnými sviečkami.Napúšťala som si vaňu,zapálila sviečky,vyzliekla sa a ľahla si do upokojujúceho horúceho kúpeľa s penou.Strávila som tam asi hodinu a kedže Anna tam bola pol hodinu tak teraz by malo byť pol 6 a už pomaly vychádzam z vane.Obliekla som si župan a vyšla z kúpelne."To ti teda trvalo,ale neva aj tak je málo hodín.Čo povieš na to keby sme sa len tak pre srandu králikov začali maľovať?Bude sranda možno s toho vznikne niečo pekné"chichotala sa Anna."Súhlasím ale ty maľuješ mňa a ja teba.Súhlas?"opýtala som sa."Tak fajn možno to fakt bude dobré"smiala sa Anna.Tak sme sa začali maľovať.Asi 20 krát sme sa odmaľovávali a znova maľovali.Nakoniec keď už bolo asi 7 hodín sme boli perfektne namaľované a rozhodli sme sa že rodinke urobíme raňajky a potom si vyberieme niečo pekné na oblečenie,ale hlavne niečo pohodlné do lietadla.S Annou sme si urobili len ovocné misy a ostatným sme urobili obložený tanier s pečivom.My sme sa najedli,nahádzali sme riad do umývačky,naliali si kávu a čakali kým všetci vstanú.Asi okolo ôsmej sa začali všetci prebúdzať a boli prekvapený že sme my dve hore a ešte viac ich prekvapilo keď sme im povedali,že sme hore už od štvrtej.Najedli sa,my sme upratali a šli sme si nájsť niečo sa seba.Bolo síce leto ale dnes bolo trocha chladno tak sme sa prispôsobili(uvidíte na fotke).Klop,klop.Niekto nám zaklopal a mi sme naraz povedali "ďalej".Vošiel strýko a oznámil nám."Dievčatá,presunuli nám let a neodlietame o 21:00 ale o 19:00 tak sa nachystajte.Usmial sa a odišiel.Celý deň sme preležali v posteli.Od vzrušenia sme nevedeli čo máme robiť.Bolo 17:00 keď po nás prišiel strýko že nás ocko nesie na letisko a máme už ísť.Vybehli sme z postele rýchlosťou blesku,zobrali kufre a už sme upaľovali k autu.O 5 minút sme už sedeli v aute rozlúčený s celou rodinou a mierili k letisku.Konečne sme tu.Letisko Košice.Je 19:00 a my sedíme v lietadle a mne sa poriadne zatvárajú oči.Kedže nám už letuška dala všetky pokyny a lietadlo už bolo vo vzduchu 15 minút,letuška oznámila že sa môžme odopnúť.Odopla om sa a chcela zaspať.Niekto ma začal budiť."El pozri už sme tu,pozri na tú krásu"kričala po mne Anna a vyzerala šťastne.Počkať,už sme tu?To som spala tak dlho?Pozrela som sa von oknom a nevedela som uveriť toľkej kráse.Podo mnou sa rozprestieral nádherný nočný vysvietený Londýn.

oblečenie dievčat keď išli na letisko

ako boli namaľované

Annine minišaty

nočný Londýn

Elisin kufor

letisko

špagety

palacinky na slano

Anna plavky 1

El plavky 1

Anna plavky 2

Anna plavky 3

Elin príručný batoh

raňajky dievčat

raňajky ostatných

Anniný rodičia

El plavky 2

El plavky 3

El minišaty

Takže konečne sme v Londýne.Dúfam že sa páči a že vám nevadia toľko fotiek ale ja si to proste takto lepšie predstavujem keď mám fotky.Dúfam že sa páči.Odo mňa všetko pa :** *Lili*