Stránky

utorok 22. mája 2012

Hope Dies Last-11.časť

11.časť.Dúfam že sa mi podarí napísať ju trocha dlhšiu.Uvidím aké nápady budem mať :) Takže idem písať :) A nezabudnite do zajtra aspoň jeden komentár :)

Autom sme išli asi tak hodinu.Auto dostal strýko na tú dobu,pokiaľ bude pracovať na tých vykopávkach.Vykopávky boli trocha ďalej za mestom,takže preto tá cesta trvala tak dlho."Už tam konečne budeme"opýtala sa Anna.Anna je ten typ ktorý dlho neposedí,takže táto cesta sa jej už zdala dlhá.Aj ja som taká,ale v tejto chvíli mi je to úplne jedno ako dlho by som tu mala sedieť."Podľa GPS-ky by sme tam mali byť o pár minút.Ešteže existujú takéto moderné zázraky,inak by sme sa asi stratili"poznamenal strýko a usmieval sa.Bolo zjavné že sa na to teší.Verím mu.Je to jeho život.Nie je to len práca ale aj niečo,čo patrí do je života.Je to pre neho veľmi dôležité.Skoro tak ako rodina.A kedže miluje svoju rodinu a vie že som o niečom takom vždy snívala preto ma tu zobral."Tak a sme tu".Od kedy sa An spýtala kedy tam budeme ubehlo možno 5 minút.Takže navigácia asi nesklamala.Strašne sa teším keď už budem mať konečne 18.Aj keď je to ešte ďaleko,viem,že čas letí ako voda a bude to tu veľmi rýchlo.2 mesiace pred narodeninami začnem robiť vodičák a mesiac po osemnástke už budem môcť chodiť na aute sama.Vystúpili sme a pred nami sme uvideli niečo pre mňa neopísateľne krásne.Rozprestierali sa pred nami dosť veľké vykopávky a ja som dostala strach že do konca prázdnin to určite nestihneme.Prišli sme tam o 8 ráno a hneď nás privítal nejaký starší chlap."Zdravím som Josh Williams a som majiteľ týchto pozemkov.Jeden môj veľmi dobrý priateľ mi odporučil vás ako najlepšieho archeológa ktorého pozná.A predpokladám že toto sú vaši asistenti.Teda asistentky.Mladé a cieľavedomé slečny.Teší ma"usmial sa.Zdal sa mi celkom sympatický."Zdravím ja som Michael Donovan a toto je moja neter Elisabetta Sarah de Vico skrátene El a jej najlepšia kamarátka An Samson.Sme radi že vás spoznávame a tešíme sa na prácu na takomto skvelom mieste.Dievčatá práve skončili 2.ročník umeleckej školy ale toto je pre nich perfektná príležitosť nazbierať nejaké skúsenosti o minulosti a objavovať staré kultúry a nové miesta.Bývajú odtiaľ ďaleko a bol ich sen dostať sa do Anglicka a ja som mal príležitosť im to splniť a pre svoju malú neterku spravím všetko čo sa len dá"usmial sa a pritom sa pozrel na mňa a žmurkol.Strašne ma to dojalo."Verím že to pre nich bude veľmi poučné ale aj zábavné.V tejto praxi som už dobrých 30 rokov a za tú dobu som sa naučil obrovské množstvo informácii o živote ďaleko v minulosti ale stále nie je toľko veľa informácii o minulosti aby som sa nemohol naučiť stále niečo nové.Rozlúštil som už veľa záhad ale toto riešim už 3 roky ale nedarí sa mi.Preto som si na pomoc zavolal ďalšieho skúseného archeológa s nejakými asistentmi a zavolal som si na pomoc aj môjho syna,ktorý sa stane tiež archeológom keď dokončí školu.Má ešte len 18 takže ja len pevne dúfam že bude úspešný a bude ho to hlavne baviť.Vy ste tu prišli medzi prvými,môj syn príde o nejakú hodinku a ostatný ľudia ktorý tu prídu pracovať ako kopači a také tie vedľajšie úlohy prídu až o 10.Preto počkáme môjho syna a kým prídu pracovníci poukazujem vám to tu celé"celý čas sa usmieval.Hm som zvedavá na jeho syna.Možno bude pekný a aj keď nie aspoň sympatický.Kým sme čakali na Kyla (Kajla) pozval nás Pán Williams do svojho stanu.Takého veľkého vojenského kde mal vnútri pár stoličiek a stôl s jedlom a pitím."Takže dáte si kávu alebo čaj alebo len čistú vodu?"opýtal sa nás kým si nalieval kávu."Nie ďakujem,kávu som mala ráno ale tú vodu si dám"usmiala som sa."Tak ja to isté"povedala An."Mne môžete dať kávu ja som ráno nestihol"povedal strýko."Prosím len mi tykajte,všetci.Som síce starý,ale necítim sa tak a mám rád ak spolupracujem s ľuďmi ktorí nie sú príliš formálny.Ak vám to teda nevadí"opýtal sa Pán Williams."Nie pravdaže mi to nevadí.Takže ja som Michael"povedal strýko a vystrel pred seba ruku aby si s ním potykal."Ja som Josh"usmial sa a podal strýkovi ruku.Potom podišiel ku mne."Ja som Josh"a nastavil predo mňa ruku.Bola som nervózna predsa len to bol starší pán."Neboj sa,viem že som pre teba starý dedko,ale bude to pre mňa príjemnejšie"usmial sa a trocha ku mne priblížil ruku.Akoby čítal myšlienky."Tak fajn,ja som Elisabetta ale volajte ma ako chcete.El,Elis,Sarah,ako vás napadne"usmiala som sa.
Strýko s Joshom už dopili kávu a do stanu vošiel na prvý pohľad celkom sympatický mladý chalan,ktorý mohol mať asi 18,tak som tipovala že to bude Kyle."Ahoj,ja som Kyle a vy musíte byť ten slávny archeológ Michael.Počul som o vás snáď z celého sveta.Rád vás spoznávam"podal strýkovi ruku a medzi tým si stihol všimnúť mňa a An."Eh ďakujem som rád že si o mne počul.Ale prosím tikaj mi,nie som taký starý,alebo áno El?"opýtal sa ma strýko."Hm?Nie strýko jasné že nie si starý len sa blížiš k okrúhlej štyridsiatke"robila som si z neho srandu a Kyla som si nevšímala."No Kyle,vidíš?Moja vlastná neter ktorá o sebe hovorí  že ma ľúbi ma takto prirovnáva k starcovi.No nechám to tak.Kyle toto je moja neter a asistentka El a jej najlepšia kamarátka a moja druhá asistentka An.Dúfam že si budete rozumieť,oni sú len o rok mladšie ako Urobila som krok vpred a natiahla ruku."Ahoj Kyle,som Elisabetta Sarah de Vico.Volaj ma ako chceš.El,Elis,Sarah alebo ako chceš"usmiala som sa."teší ma Elis"povedal a podal mi ruku a krásne sa usmial.Podišiel k An a v jej prípade začal prvý on.Stále sa usmieval a videla som e An je nervózna.Nerada sa zoznamuje s novými ľuďmi,je veľmi hanblivá,ale dúfam že sa to zlepší."Ahoj som Kyle a ty si?"opýtal sa jej."J-ja s-som An"trocha sa zakoktala a ja som jej jemne a nenápadne buchla lakťom do ruky.Pozrela sa na mňa a mala zúfali výraz.Takže je po zoznámení a ja ju môžem vyslobodiť."An poď so mnou na chvíľu von.Potrebujem ísť na vzduch"usmiala som sa na ňu.Vyšli sme von a ona mi ústami naznačila "ďakujem",usmiala sa a veľmi nečakane ma objala."Wow a to bolo za čo?"potláčala som smiech."Len tak,pretože si fakt kamarátka a vždy ma pred takýmito momentmi zachrániš"usmiala sa a videla som že potláčala slzy.Chvíľu sme tam ešte stáli a plné novej energie sme vošli do stanu a ja som vyhlásila"A môže sa začať prehliadka".

vykopávky

Josh

vojenský stan

Kyle






Nezabudnite komentár a chcem vám pripomenúť že kedže sú už v Londýne blíži sa jedno dôležité stretnutie.Prezradím vám len to,že to bude buď v ďalšej časti alebo v najbližších častiach.Chcem to stihnúť aspoň do konca týždňa :) :* :) *Lili* 





















2 komentáre: