Hope Dies Last-1.časť

Práve som vyšla zo školy s vysvedčením v ruke a idem domov.Škola je už trocha stará,no zachovalá.Vedie ju naozaj milá pani riaditeľka.Je postaršia asi tak 40-ročná žena,ktorá si užíva svoje najlepšie roky a je k nám veľmi milá."Ahoj tak čo vysvečko?" usmievala sa na mňa Anna.Vždy mi jej úsmev vie zlepšiť náladu.Usmiala som sa aj ja "no vieš,ako každý rok.Samé jednotky.A ty?"zatvárila som sa trocha smutne.Nieje to tým že by som nebola šťastná z jednotiek,ale už ma nebaví každý rok počúvať od rodičov ako sú na mňa pyšný a tak ďalej.Je to už otravné a už moje jednotky berú ako samozrejmosť."Veď je to úžasné.Prečo ten smutný výraz?Pozri na mňa.Mám tiež čisté,no je to po prvý krát od piateho ročníka.A to len vďaka tebe.Celý rok si ma doučovala,za čo som ti nesmierne vďačná a dnes ťa pozývam ku mne domov na menšiu oslavu konca roka.U mňa o  19:00 a zober si pyžamo a priprav sa u mňa na prespanie"zaškerila sa a už jej nebolo.Nastúpila do autobusu skôr,ako som stihla hocijako zareagovať.Aj tak by som súhlasila ale predsa len.Annina rodina nie je bohatá ako my,ale nie je ani chudobná.Je to normálna priemerná slovenská rodinka.Majú nádherný zelený dom s krásnou menšou záhradkou a s nafukovacím bazénom.Anna ho vytiahla len pred pár dňami pretože začali ukrutné horúčavy.Býva len 3 domy odo mňa.Naša rodina je síce bohatá,ale nepotrebujeme nejaký luxus.Máme nádherný jednoposchodový dom.Krásna veranda kde mám húpaciu sieť,v ktorej v lete spím.Je jedno či prší alebo nie.Hlavné je že je teplo.Keď prší nezobudím sa,no keď je mi zima okamžite sa zobudím a utekám sa zababušiť do svojej mäkkej periny.Pred domom máme menší bazén a vzadu máme krytý obrovský bazén,ktorý urobil otec len a len na moju požiadavku,pretože nerada chodím na kúpaliská kde je milión ľudí a cez zimu alebo keď vonku prší môžem sa kúpať kedy chcem.Hlavne žiadne služobníctvo,ktoré by ste si predstavovali keď som povedala že sme bohatšia rodina.Ďalší môj nápad s ktorým však súhlasili všetci.Chcela som aby sme boli normálna rodina.Aj varia oni dvaja.Sú skoro stále doma.Mama je módna návrhárka a doma má svoj malí ateliér,takže je väčšinu času doma.Keď je preč kvôli práci alebo je v ateliéri,varí ocko.Je skvelý kuchár.Keď on pracuje na knihe varí mama.Ale osobne si myslím že ocko je lepší kuchár.No a keď majú čas obidvaja,varia obidvaja,no vtedy vyzerá kuchyňa ako po výbuchu.No hlavné je že sa majú stále tak strašne radi ako pred 19 rokmi.Konečne doma.Pri toľkom rozmýšľaní som si ani neuvedomila ako rýchlo mi tá cesta ubehla."Mami,oci som doma"zakričala som keď som vstúpila do predsiene."ciao tesoro"hneď sa dovalil do predsiene otec a začal so mnou hovoriť po taliansky.Taliančinu mám rada ale radšej komunikujem v slovenčine"Papá in slovacco"."Jasné šéfe,prepáč"škeril sa na mňa."No problem"zaškerila som sa ale vážne som už prešla na slovenčinu.Ocka som pobozkala na líce."Zasa samé jednotky.Ako každý rok"a zatvárila som sa smutne."Elisabetta Sarah de Vico teraz ma dobre počúvaj.Dúfam že si nemyslíš že to už s mamou berieme ako samozrejmosť.Mi sme radi každému vysvedčeniu ktoré prinesieš.Sme na teba pri každom vysvedčení so samými jednotkami viac a viac pyšný.Nie každý rodič môže byť taký pyšný na svoje dieťa že nosí takéto známky áno?Tak úsmev nech ťa mama nevidí smutnú.Vieš ako jej to trhá srdce keď jedno zo svojích detí vidí smutné áno?"konečne som sa usmiala uverila som mu."Áno ocko,rozkaz.Ticho nič nehovor mame už ide"mama prišla do haly a otec ju zatočil a pobozkal.Stále hovorím že vyzerajú ako keby spolu odili týždeň a sú taký zamilovaný.Nie že sú spolu 19 rokov."Ehm,ehm vaša 17 ročná dcéra ktorá nemá také šťastie na lásku aké ste mali vy,vás prosí toto si riešte v spálni"zasmiala som sa a oni sa začervenali.Mám to po nich.Stále sa červenám."No mladá dáma nejako o tom veľa vieš.A neboj sa aj na teba príde rad.Netreba sa kde ponáhľať"povedala mama a stále sa červenala.Že o tom veľa viem.Tss nie som malé decko."Nie neboj sa mamina neviem o tom prakticky nič.Ale nie som malé decko.Teoreticky o tom viem veľa takže pšššt"mama namňa pozerala s otvorenými ústami."No dobre nechajme to tak.Bež sa do izby prezliecť,ja si zatiaľ pozriem aké vysvedčenie si doniesla tento rok.Nikdy nevieš či si nedostala nejakú tu 5 pretože si sa flákala"dobre vie že to nieje pravda ale podpichuje ma.Radšej som bola ticho.Podala som jej  vysvečko,zobrala si tašku a utekala do svojej milovanej izby.Milujem moju izbu,pretože som si ju mohla zariadiť sama.Je ako inak v hudobnom štýle.Posteľové čelo vyzerá ako gitara,tak isto aj na skrini mám také ako keby nakreslenú gitaru.Proste mám celú izbu pogitarovanú hehe.mám tam aj stojan na noty,kde si hrám alebo si spievam.Prezliekla som sa obyčajne do teplákov a tielka,odtiahla som žalúzie aby mi z rohového okna prišlo do izby letné slniečko.Zbehla som dole a uvidela som ako sa Thomas bozkáva v hale s Andreou.Pravdepodobne teraz prišli.Thomas chodí po Andreu do školy,tá ako by tu v podstate už bývala.Spí tu a len občas chodí domov."Buuu,strašidlá musíte mi pripomínať na každom kroku že každ v tomto prekliatom dome je zamilovaný len ja nie"a na ich výrazor som sa tak rozrehotala že to muselo byť počuť asi až do tramtárie."No veď počkaj sestrička aj tebe uštedrím sladkú pusinku".Dal mi pusu na líce,ale takú uslintanú,blééé."Fúúúúj si normálny blééé"."Ja ti dám také bléééé"prehodil si ma cez rameno a utekal somnou na záhradu.Ten idiot ma hodil rovno do bazéna no bola som šikovnejšia a stiahla som ho zo sebou."Idiot,som elá mokrá.Tak ti treba že si šiel so mnou.Zapamätaj si už konečne že som múdrejšia a šikovnejšia ako ty a stále ťa stiahne zo sebou"začala som sa rehotať a topiť ho.Andrea sa nad nami len smiala."Andre nesmej sa tam a pomôž mi prosím ťa vyliezť aby som tuto môjho milovaného brata neutopila.Myslím že to by si nechcela"podala mi ruku aby ma vytiahla a čľup.Bola v bazéne už aj ona.Skôr ako ma Thomas stihol stiahnuť pod vodu ja som sa vyšvihla von z bazéna."Pamätaj múdrejšia a šikovnejšia.A Andreato máš za to že si sa z nás rehotala.Ja sa idem prezliecť tak pá".Rehotala som sa celou cestou.Keď som vošla do obývačky rodičia sa bozkávali."Bože to mi vážne musíte v tomto dobre každý pripomínať že nikoho nemám?Budem sa opakovať ale toto si riešte v spálni"smiala som sa z nich.Nepozerali sa na mňa takže nevedeli že som si trocha nedobrovoľne zaplávala."Chceš skončiť v bazéne aj v šatách?"spýtal sa so smiechom ocko."Neskoro ocko.Tvoj podarený syn to stihol pred tebou pretože som im vytkla to že sa bozkávali v hale a každý v tomto dome mi pripomína že ja nikoho tak ľúbiť nemôžem".Rýchlo som sa vybehla prezliecť aby nestihli nič povedať.Išla som sa najesť a po výbornom obede som sa zvalila na posteľ a pozerala do stropu.Zrazu som si spomenula že som už dlho nebola na svojom mieste kde chodím buď sama alebo s Annou.Chodíme tam premýšľať.Vyzerá to tak že dnes tam pôjdem sama.Najprv sa zbalím aby som sa nemusela ponáhľať s balením potom keď prídem.Je 15:00 takže mám čas.Zbalila som si kefku,pyžamo a líčidlá.Tašku som položila do haly,povedala rodičom že sa idem na chvíľu prejsť a keď prídem len si zoberiem veci a pôjdem k Anne.Otvorila som bránku v zadnej záhrad za ktorou sa rozprestieral len les.Ale keď prejdete asi 5 minút od môjho domu a viete že to tam je,uvidíte malý starý domček ktorý patrí k nášmu domu preto sa nebojím že niekto tam príde.Je strašne starý ale je to perfektné miesto na premýšľanie.Nie je to ani veľmi zaprášené pretože keď sme to s Annou objavili,usporiadali sme spolu veľkú upratovaciu akciu.Vyzerá to celkom pekne.Stále si sadnem na zem pritiahnem si nohy k telu a rozmýšľam.

Annin dom

Elisin dom

Elisina škola

krytý bazén

Elisina izba

izba pred upratovanímdomček v lese

Hope Dies Last-1.časť