Stránky

štvrtok 1. marca 2012

I wish 30

Taaak :) a máme tu tridsiatu časť :) myslíte, že toto celé malo zmysel? :) (kľudne môžte nechať koment)
tak ja vás zdravím, love you.. Dám dnes dlhšiu časť, lebo si nie som celkom istá, či sa mi zaajtra niečo podarí, ale tak dúfam že áno ;)
M.Styles ;)

 
(Z pohľadu Mel)
„Len sa smej.“ Povedal mi urazene.
„Niee, prepáč zlato. Ja len nemôžem uveriť, že toto si predo mnou tajil.“ S úsmevom som mu povedala.
„Je to trápne.“
„Ale. Prestaň preboha. Ale vieš čo je zaujímavé? Spoznať aj takúto stránku Harryho Stylesa.“
„No.. to teda hej. Ale naozaj mi ešte nikdy nebolo takto zle.“ Povedal mi. Vyzeral akosi choro.
„Ale no tak, poď ku mne.“ Pritiahla som si ho bližšia a objala ho.
„Ešte že ťa mám, honey.“ Povedal a pobozkal ma.
„Takže dneska nič nebude?“ opýtala som sa so smiechom a so strašnou chuťou rozčúliť ho. Neviem prečo.
„Mel, no tak. Čo som to ja z teba spravil.“ Ironicky povedal a pokrútil hlavou.
„Tak, tak, Harry Styles! Pozri, čo si zavinil.“ Smiala som sa. Neviem prečo, v tú chvíľu mi pripadalo všetko smiešne.
„Vieš čo? Ľahni si radšej.“ Zasmial sa aj on. „Vyzeráš troška mimo. Priznaj sa, kým som bol na záchode, ty si si niečo šlahla.“
„To máš jasné.“ Rehotala som sa mu tam. Ja som si aj uvedomovala, aká som šibnutá, ale aj tak som neprestávala.
„Ach ty.. tvoj otec mi teda dá..“
„OTEC!“ prestala som sa smiať a skríkla som.
„Čo?“
„Preboha Harry, veď ja som mu ani nepovedala, kde som.“ Znervóznela som.
„Ach, Mel. Ty si taká naivná a veríš, že ja som to s ním nevybavil?“ opýtal sa ma so smiechom.
„Počkať.. on vedel o tom, že s tebou budem dve noci preč?“ opýtala som sa neveriacky.
„Jasné. Vieš dobre, že tvojho otca sa bojím.“ Smial sa.
„On súhlasil?“
„No, nebol celkom nadšený. Ale tak vieš... môj šarm pôsobí aj na mužov.“ Lichotil sám sebe.
„Skromnosť je tvoja veľmi dobrá vlastnosť.“ Zasmiala som sa.
„Tomu ver. Tak čo teda ideme robiť?“
„Hmm. Neviem. Poďme si len tak ľahnúť. Rozprávajme sa. Povedz mi všetko, čo ťa napadne. Chcem o tebe vedieť úplne všetko.“ Navrhla som.
„No dobre. Ale musíš mi niečo sľúbiť.“
„A čo také?“ opýtala som sa.
„Že keď si na mňa ľahneš, nepriblížiš sa k bruchu.“ Zarehotal sa.
„Sľubujem.“ Zaprisahala som sa.
„Tak poď teda ku mne, drahá.“ Povedal a odkryl perinu, aby som videla miesto, ktoré mi uvoľnil. Ja som sa k nemu prichýlila. Pri ňom mi bolo vždy tak dobre, že sa to nedalo ani popísať. Ten pocit, keď viete, že niekoho máte vždy pre seba. Keď cítite, že je všetko dobré, aj keď nie je. Keď vás objíme a vy máte pocit, že to vaše srdce len tak ľahko nepretlčie. Keď nepotrebujete nič, len jeho. Keď z dotyku toho druhého dokážete vycítiť jeho lásku. Keď sa s ním smejete až k slzám. To všetko pri jednom jedinom človeku, ktorý pre vás znamená oveľa viac ako celý svet.
Ležala som pri ňom schúlená takmer v klbku. Cítila som jeho vôňu ktorá ma ubíjala. Zajtra sa skončí tento môj sen. On si pôjde za svojim a ja tiež. Hoci sľúbil, že príde a ja mu verím, nebude to také, aké to bolo.
„Nad čím premýšľaš?“ prebudil ma zo zamyslenia.
„Len tak.. nad rôznymi vecami.“
„Napríklad?“
„Nad nami.“ Povedala som mu. „Premýšľam nad tým, aké to bude bez teba.“
„Mel, ty sa ma nezbavíš len tak.“
„Harry, ja..“
„Nič nevrav. Ja som niečo sľúbil a to aj dodržím. Turné bude trvať asi tak mesiac. Bez teba bude ten mesiac ao bez vody,ale musíme to brať pozitívnejšie. Možno to našu lásku upevní.“ Snažil sa ma Harry upokojiť. Je zvláštne, ako sa dokáže z minúty na minútu zmeniť nálada. Ja viem, premýšľať nad budúcnosťou nie je najlepší spôsob ako si užívať prítomnosť, ale naše lúčenie sa blížilo, aj keď som si to nechcela pripustiť. Neodpovedala som Harrymu, len som sa k nemu pritisla a zaspala som. V noci som ešte počula buchot dverí, ale to som už akosi nevnímala a spala som ďalej. Keby som sa tak neprebudila do toho nasledujúceho dňa.

„Good morning, honey.“ Roztvorili sa dvere v ktorých stál Harry s kuchárskou čiapkou.
„Hey.“ Odzravila som a pretrela som si oči.
„Tak, miláčik. Dnešné raňajky som pripravoval ja sám.“ Povedal mi no znelo to presne tak, že sa chce len pochváliť.
„Šikula.“ Usmiala som sa. „Koľko je vlastne hodín?“
„Už je pol dvanástej, kráska.“ Odpovedal s úsmevom.
„Kedy odchádzame?“
„Okolo druhej. Takže sa pekne napapáš a potom sa pobalíme. Okay?“
„Och.. tak fajn.“
Vyliezla som z postele, zčlovečila som sa trocha a už-už som letela za Harrym do kuchyne. Pripravil to tam ešte krajšie ako jeho mama. Pri tanieroch boli položené pekne poskladané servítky. Prestreté bolo ako pre nejakých pánov. Čo bolo však čudné, taniere boli dva. A ten Harry.. aach. Taký dokonalý bolo v tej kuchyni. Občas mi prišlo z neho na smiech, lebo on to všetko tam tak vážne bral, že to sa nedalo. Ale keď som videla ten jeho výtvor, padla mi sánka. Takého chlapa do domácnosti.. hmm..
„Tak, slečna. Sadnite si.“ Pošepkal mi do ucha a vtisol mi bozk na líce.
„Vďaka. A kde sú ostatní?“ opýtala som sa.
„Oni už všetci raňajkovali a pomaly sa pozbierali na obed. Ale keďže ja som robil pre teba len raňajky, rozhodli sa že na obed pôjdu do neďalekej reštaurácie.“
„Oh, Harry. To všetko len kvôli mne.“ Smutne som sa na ňho pozrela.
„Prestaň. Dnes máme romantické raňajky. Len ty a ja.“ Usmial sa.
„ A ty ako? Je ti už lepšie?“
„Áno, konečne. Cez noc som ani nespal, ale zvládol som to. Ešte keď si k tomu spala vedľa mňa, nepotreboval som spať. Celý čas som sa na teba pozeral. Taká chutná si bola. Aj keď ti tá slinka stekala po líčku.“ Provokoval ma.
„Harryyyy! No tak!“ zasmiala som sa. „Ja za to nemôžem.“
„Však ja nič. Ja len že si tak zlato vyzerala.“  Povedal a pobozkal ma.
„Rob si srandu.“ Rehotala som sa. Nechcela som si ani predstaviť, ako trápne som musela v noci vyzerať.
„Z teba nikdy.“
Celý čas, čo sme raňajkovali som sa pozerala na Harryho. Bolo na ňom vidno, ako to chcel mať v tej kuchyni všetko dokonalé. Všetko perfektne pripravené, nesmela sa vyskytnúť žiadna chyba.
No nastal čas odchodu. Pobalená som stála pred autom a Harry sa ešte lúčil s rodinou. Bolo dosť ťažké pozerať sa na jeho mamu. Nevedela som si ani predstaviť, aké to je vidieť vlastného syna znova odchádzať preč. Byť tak ďaleko od vlastného dieťaťa muselo byť ťažké. Stekali jej slzy po tvári a Harry jej ich pomaličky utieral. Hovoril jej tam čosi, no ku mne sa to až nedostalo. Postískal ešte Gemmu a podišiel ku mne. Keď už nasadal do auta, priskočila ku mne ešte Gemma a pošepkala mi: „Mel, dávaj na seba pozor. Tento chalan by neprežil, keby sa ti niečo stalo, tým pádom ani my tu.“ Nevedela som, či to hovorí naschvál tak, aby to Harry nepočul alebo to hovorila len tak.
„Sľubujem ti, že si dám pozor. Pa.“ Objala som ju a nasadla do auta. Pozrela som na Harryho, ktorý mal zaslzené oči. Vedela som, že to najhoršie ešte len príde. Ešte sa budeme lúčiť my dvaja. Harry vyšiel z príjazdovej cesty. Kýval im, kým sme nezašli. Snažil sa predo mnou hrať na tvrdého, no nedarilo sa mu to. On proste taký nebol.
Celú cestu som neprehovorila ani pol slovka. Driemala som, lebo som bola ešte stále unavená. Posledné tri hodiny s ním. Ja sa tak strašne bojím. Ja.. nechcem ho stratiť. A namiesto toho, aby som sa s ním ešte porozprávala, som , ja krava zaspala.
„Hey, miláčik, vstávaj. Sme pred hotelom.“ Zobudil ma Harry.
„Už?“
„Bohužiaľ.“ Povedal Harry a sklopil zrak.
„Nechcem sa ešte lúčiť.“
„Ja tiež nie. Toto je nevýhoda toho života hviezdy.“  Povedal a pobozkal ma. Z jeho bozku som cítila toľko lásky, ako ešte nikdy. Chcela som mu povedať, aby nikam nešiel, ale bála som sa že s jeho povahou to vezme vážne a mňa začnú nenávidieť milióny jeho fanúšičiek.
„Tak..“ začala som, ale nedokončila.
„Harry, tak tu si teda. Ponáhľaj sa. Na letisko je to 20 minút na aute. Do odchodu lietadla zostáva presne 33 minút. Nemáme čas.“ Vykríkol Louis hneď keď ho videl pred hotelom.
„Hneď to bude.“ Skríkol za ním. Chalani sa už zoskupovali pred klubom, Zayn sa ešte lúčil s Danielou. Louis s Eleanor a Liam s Danielle.
„Tak teda.. nastal ten čas.“ Poznamenala som. V hrdle mi skákala obrovská hrča, ktorú som nedokázala kontrolovať. Slzy mi začali stekať po tvári.
„Mel, neplač prosím ťa. Ubíja ma to. Nemôžem sa na to pozerať. Nezvládam to.“
„Harry.. ja.. Milujem ťa.“
„Ja teba viac. Budem ti písať každý deň. Budem ti volať. Mel.. čakaj ma. Ja za tebou prídem. Prisahám ti to.“ Povedal mi Harry a v očiach sa mu zaleskli slzy.
„Harry, no taaaaak.“ Kričal na ňho zo zadu Liam.
„Mal by si ísť.“ Povedala som mu.
„Ja viem, ale nechcem.“
„Musíš.“ Povedala som mu a pobozkala ho.
„Počkáš na mňa, kým sa vrátim?“
„Na teba si počkám vždy. Ale zlato, keď sa vrátiš, ja už nebudem v Británii. Budem na Slovensku, čo je ďalší problém.“
„Zlatko, to nie je žiaden problém. tak prídem za tebou tam. Len mi sľúb, že si nenájdeš nikoho iného.“
„To by som mala asi skôr chcieť ja do teba.“ Poznamenala som.
„Ja ti to sľubujem. A ty mne?“
„Jasné že aj ja tebe. Prečo by som si aj niekoho iného hľadala, keď mám niekoho takého dokonalého, ako si ty.“
„29 minút!“ kričal na Harryho Niall.
„Choď už.“ Povedala som mu.
„Milujem ťa.“
„Aj ja teba zlatko. Najviac. Zbohom.“
„Žiadne zbohom! Dovidenia, miláčik. Dovidenia.“ Opravil ma Harry, čo sa mi naozaj páčilo. Snažila som sa zakryť všetky pocity, ale nedalo sa to. Plakala som ako zmyslov zbavená.
„Dovidenia.“ Povedala som. Harry ma pobozkal tým najkrajším bozkom, aký mi kedy dal. Ja som ho ešte silno objala. Chcela som, aby cez to objatie prešla všetka moja láska, ktorú som k nemu cítila. Aby vedel, ako veľmi ho milujem. Ďalšiu minútu sme len tak na ceste spolu stáli v pevnom objatí. Prišiel k nemu Louis a čosi mu pošepkal.
„Neboj, už ti ho prepustím.“ Povedala som Louimu.
„Neber to v zlom, ale naozaj musíme.“ Ospravedlňujúco sa na mňa Louis pozrel.
„Chápem.“
Harry mi dal ešte posledný bozk a odišiel. Nastúpil do auta a vytiahol mobil. Ja som o chvíľu na to pocítila vybrovanie. Poslal mi SMS v ktorej stálo: „Always and forever. I love you.“ Na ktorú som mu odpísala: „I love you, too.“
Ešte posledný pohľad, kývala som rukou a.. auto zašlo.

2 komentáre: