I wish 56

Chcem len povedať, že už nechýba veľa častí do konca tejto poviedky. 

Takže mám otázku: Chcete ďalšiu poviedku? (komentár)

Som ochotná sa venovať ďalšej poviedke, pokiaľ budú záujemcovia :)

Takže ak chcete, komentujte tento príspevok a taktiež budem rada, ak mi napíšete, o kom by ste ju chceli, ak by ste ju teda chceli :)

*M.Styles 

Plní odhodlania sme vstúpili dnu. Nebolo tu toľko fanúšikov, asi nečakali, že nás stretnú práve na polícii. Liam ako správny vodca vchádzal prvý, no bolo na ňom vidno, že sám nevie, kam má ísť. Po vstupe zastavil prvého policajta. Chvíľku sa tam spolu rozprávali, ale nevnímal som čo. Premýšľal som nad tým, čo vlastne poviem. Čo ak Mel ani trocha nechce, aby sa toto celé vyriešili. Čo ak sa jej to páči tak, ako to je. Zase myslím len na to, čo chcem ja? Tak či tak, teraz si to už nemôžem rozmyslieť.. je príliš pozde.  

„Harry, si pripravený?“ opýtal sa ma Liam keď sme stáli pred dverami. Ja som sa zhlboka nadýchol, hlavou mi preletelo snáď milión vecí až som nakoniec prikývol. Liam zaklopal.

„Vstúpte.“ Ozvalo sa spoza dverí a Liam otvoril. Keď som prechádzal cez dvere, chrbtom mi prešiel mráz.

„Dobrý deň.“ Pozdravil som.

„Dobrý.“ Odzdravil pán sediaci za stolom oblečený v uniforme. „Ako vám môžem pomôcť?“

„Chceli by sme..“

„Počkajte chvíľu. Mám len jednu otázku. Hoci ešte neviem, načo ste sem prišli, ale potrebujem vedieť, ktorý z vás je tu akože sám za seba? Pretože nemôžem s vami konzultovať, keď ste tu tak veľa. Preto by som chcel poprosiť, aby tu zostal len jeden z vás.“ Povedal policajt. Vedel som, že tam ostanem ja. Že ja som ten, ktorý tu je, ako policajt povedal „sám za seba“. Takže ja som ten, ktorý tu bude všetko vysvetľovať. Zodvihol som ruku. „Ja.“ Povedal som.

„Takže, páni. Poprosím vás, aby ste počkali von.“ Povedal.

„Nemôže tu s ním ostať aspoň jeden z nás?“ opýtal sa Louis.

„Radšej nie. Ak budeme niekoho potrebovať, zavoláme vás.“

„Fajn.“ Sklopil hlavou Louis a všetci odišli.

„Takže, ja som poručík Sheldon.“ Predstavil sa a podal mi ruku.

„Harry Styles.“

„Tak, z akého dôvodu ste sem prišli?“ opýtal sa.

„Potrebujem nájsť jedno dievča. Je to moja.. vlastne bola to moja priateľka. Ale niečo sa stalo a ona odišla a teraz nedokážem zistiť, kde je. Skúšali sme ju hľadať, no ona nedvíha telefón, neodpisuje na esemesky, nič..“ povedal som.

„Myslím, že by ste mali začal od začiatku. Povedzte mi jej meno a aj celú zápletku. Prečo odišla, ako odišla, kedy.. všetko.“

„Takže. Volá sa Melanie Lesyová.“ Zapisoval si

„Počkať.. to som niekde čítal. Mali ste autohaváriu a slečna ostala ležať v kóme približne na nejaké dva-tri týždne, nie?“ zapojil sa policajt. Ja som prikývol.

„No, presne tak to bolo. No neviem, či viete, čo sa dialo potom.“ Policajt pokrútil hlavou.

„Keď sa prebudila, nepamätala si nič o svete. Až na môjho priateľa, Nialla. Ja som ju strašne miloval. Tak, ako ju milujem doteraz, nič sa na tom nezmenilo. No v ten deň ma strašne sklamalo, že nevedela, kto som. Tak som šiel do baru. Tam som to trocha prehnal s alkoholom. Veľa si už z toho nepamätám, len viem, že tam prišla jedna žena, Angie. Akosi ma zviedla a potom si už len pamätám, ako som sa ráno zobudil vedľa nej nahý.“ Hovoril som. Bolo mi to také trápne, také hlúpe. Policajt stále niečo písal.

„A tento príbeh má určite pokračovanie, pretože som sa zatiaľ nedozvedel, ako sa stalo, že vaša priateľka odišla.“

„Hneď ráno, keď som sa zobudil vedľa tej ženy, som sa obliekol a odišiel. Ona mi povedala, že ak odídem, oľutujem to, no ja som odišiel. Prišiel som k nám na hotel a Mel tam už bola. Neverím som vlastným očiam, veď ešte deň pred tým nevedela o svete takmer nič, ležala v nemocnici. V to ráno už bola doma, v poriadku. Chcel som jej povedať, čo sa stalo, ale nemohol som. Ešte nie. Bolela ma hlava, šiel som si ľahnúť. Ani som si neuvedomoval, že keď mi tá žena povedala, že to oľutujem, tak to tak naozaj bude. Ona šla do telky a pred všetkými povedala, že sa so mnou vyspala. Mel to videla. Chcel som jej to vysvetliť, no nevedel som ako. A ona odišla. Hľadali sme ju, no v takomto obrovskom meste je to ťažké.“ Keď som si na toto spomenul, stále som cítil ten otrasný pocit viny. Toto je asi to najhoršie, čo som komu kedy spravil. Policajt písal, písal, písal.

Potom mi položil otázku, ktorá zmenila takmer všetko.

„A ste si stopercentne istý, že ste sa s tou ženou vyspali?“

Ja som sa na ňho zadíval a premýšľal som. Ja vlastne nemám žiaden dôkaz, že som sa s ňou nevyspal, ale ani taký, že som sa s ňou vyspal. Nepamätám si to.

„No viete, keďže si nič nepamätáte, je dosť možné, že medzi vami k tomu nedošlo.“

„Ako by sa to dalo zistiť?“ opýtal som sa rýchlo.

„Neviem. Ale sú tu nejaké možnosti. Najprv mi povedzte, v akom bare to bolo.“ Povedal a ja som mu prezradil názov presného baru a on si čosi naťukal do počítača.

„Vyzerá to dobre. Myslím, že v tomto bare máme namontované bezpečnostné kamery.“ Povedal. Po prvý krát sa mu na tvári zjavil menší úsmev.

„Je tu ešte jedna maličkosť. My sme boli v akejsi izbe. Tam sú kamery namontované tiež, alebo len v klube?“ napadlo ma.

„Tak to ste mali povedať skôr. Nie som si celkom istý, ale sľúbim vám, že osobne sa o toto postarám.“

„Ďakujem vám. Naozaj. Prosím vás, pomôžte mi.“

„Ešte mám otázku. Máme teraz slečnu Lesyovú hľadať, alebo najprv zistíme podrobnosti o onej noci?“ opýtal sa.

„Bol by som radšej, keby sme najprv zistili tie podrobnosti. Dali ste mi nádej, že sa nič nestalo.“ Povedal som.

„Fajn.. poprosím, aby ste vypísali ešte tento papier, aby som na vás mal kontakt.“

„Samozrejme.“ Povedal som, vypísal som papier a poďakoval mu za všetko, čo sa chystá spraviť.

„Ďakujem.“ Povedal.

„Nie, pane. Ja ďakujem vám.“