I wish 34

(z pohľadu Mel)

A tak sme ležali jeden vedľa druhého na posteli ktorá mala rozmery takmer ako moja izba tam na Slovensku. S zrazu mi čosi napadlo.

„Harry, nespíš však?“ opýtala som sa ho.

„Nie.“ Odpovedal rozospato. „Prečo?“

„Harry zaspievaj mi.“

„Mel, pre krista to čo ťa teraz napadlo?“ opýtal sa unavene.

„Ta ja neviem.“ Zasmiala som sa. „Napadla ma pesnička Use Somebody, ktorú občas spievate na koncertoch. Páči sa mi text. Ale no taaak, zaspievaj mi.“ Prosila som ho.

„Mel.. zaspievaj ty mne, keď sa ti tak páči ten text.“

„Hahahah.“ Rehotala som sa. „Vidno, že si ma ešte nepočul spievať.“

„Skús to, veď ja som ti už spieval. Teraz si na rade ty.“ Posadil sa.

„Harry, ty si spevák, živíš sa tým. Ja sa ani amatérkou nemôžem nazvať.“ Zasmiala som sa.

„Neverím, kým mi to nedokážeš.“

„FAJN!“

A spustila som:

 „Off in the night, while you live it up, I'm off to sleep
Waging wars to shape the poet and the beat
I hope it's gonna make you notice
I hope it's gonna make you notice

Someone like me
Someone like me...“

„A tomu hovoríš amatér?“ opýtal sa neveriacky.

„Nie! Nemôžem amatérov urážať.“  Smiala som sa.

„Veď to bolo dobré.“

„Harry, ja viem, že ma máš rád. Ale nemusíš to vravieť len preto, aby si ma utešil. Proste nie som nadaná sa spev. Možno bude moje nadanie inde.“ Hovorila som mu.

„Tak fajn, bolo to hrozné.“ Zarehotal sa.

„Viem.“ Zasmiala som sa hodila som na neho.

„Aj tak ťa milujem. Ty moje netalentované krásne ňuňátko.“

„Aj ja teba, ty moja úprimnosť.“ Povedala som a pobozkala ho.

„Na dnes nemáme nič, práve je šesť hodín, idem zamknúť dvere?“ opýtal sa Harry a ja som dobre vedela, kde to smeruje. Akosi mi nebolo treba dlho premýšľať.

„Bež!“ rozhodla som sa. Do Harryho akoby blesk udrel a hneď bežal k dverám.

„Kde do pekla sú kľúče?“

„Ty si ich bral, či?“ rozmýšľala som.

„LOUIS!“ vydal zo seba. Otvoril dvere a za dverami sa rehotali Niall spolu s Louisom.

„Sorry Harry, ale dnes ti to asi nedovolíme.“ Povedal Louis.

„Dajte mi tie kľúče!“ kričal po nich.

„Harry, niečo si mi sľúbil.“ Zmenil Louis tón hlasu.

„A to je?“

„Dnes sa mám spoznať s Mel, takže toto si nechaj na neskôr.“

„Musí to byť teraz?“ nahodil Harry jeho prosebný hlas.

„Bohužiaľ.“ Povedal a vošli spolu s Niallom do izby.

„Alebo chvalabohu?“ dodal Niall.

„Tak poďte, my to s Harrym nejako prežijeme.“ Usmiala som sa na nich.

„Začína sa mi páčiť.“ Povedal Loui a ja som sa len zasmiala.

„Tak teda, čo ideme robiť?“  opýtala som sa.

„Poďme si niečo zahrať. Napríklad..“

„PRAVD A ODVAHA!“ skríkli zborovo Niall s Louisom.

„Ale no taaak, chalani. Nechajme to na.. pozdejšie. Na zajtra napríklad.“ Prehováral ich Harry.

„Harry no tak, nebuď taký nadržaný a radšej choď zavolať Liama a Zayna s Danielou.“ Robil si z neho srandu  Louis. Ja som sa tam na nich len smiala. To sa nedalo toto.

„Ja po nich zájdem.“ Navrhla som.

„Ponáhľaj sa, už sa nemôžem dočkať.“ Povedal Niall. Ja som sa postavila a rozbehla som sa do izby za Zaynom a Danielou. Nebola som si celkom istá, ktorá izba komu patrí, nebolo to také ťažké uhádnuť, pretože na tejto chodbe boli izby len štyri. Rozhodla som sa pre prvé dvere, ktoré boli hneď oproti našim a otvorila som bez klopania.

„Ahoj.“ Pozdravil sa Liam. Len tak sedel na posteli a ťukal čosi do mobilu.

„Čo robíš?“ opýtala som sa zdvorilo.

„Píšem si s Danielle, prečo? Potrebuješ niečo?“

„No... vieš, Louis a Niall nám vtrhli do izby s nápadom zahrať  sa na pravdu a odvahu, tak som ťa prišla zavolať, aby si sa pripojil.“ Navrhla som mu.

„Jasné, hneď som tam. Počkáš ma alebo mám prísť za vami?“

„Príď, ja idem ešte za Zaynom a Danielou.“ Usmiala som sa a odišla som z jeho izby.

Teraz, keď som stála pred dverami ich izby, som premýšľala, či zaklopať alebo nie, ale slušnosť mi nedala, tak som zaklopala.

„Ďaleeej.“ Ozvalo sa spoza dverí, tak som otvorila. Obaja ležali na posteli  a asi sa len rozprávali.

„Ahojte. Chcela som sa len spýtať či sa náhodou nechcete pridať k nám. Ideme si zahrať pravdu a odvahu.“

„Jasné, prečo nie.“ Odpovedala Dan. „Tak hneď sme tam.“

„Naozaj sa ti tam chce ísť?“ opýtal sa Zayn.

„A tebe tiež.“ Povedala mu a vcapila mu bozk na líce.

„Tak ja idem. Počkáme vás.“ Usmiala som sa a odišla späť do našej izby.

Keď som otvorila dvere, takmer som odpadla. Začala som sa nekontrolovateľne smiať. Ale fakt že brutálne.

„Vy čo robíte?“ spýtala som sa so smiechom. Oni mi tam chudáčika Harryho vyzliekali, on kričal ako  by ho zabíjali a Louis s Niallom sa smial. Bránil sa ako malé mača, no nevedel sa postaviť z postele, asi preto že ho tak pevne držali.

„Mel, pomoooooc.“ Kričal na mňa Harry, keď mu už ostávali len boxerky.

„Ale no tak, chalani, nechajte ho prepána.“ Kričala som na nich so smiechom. Prišla som ku nim, vytiahla Harryho spomedzi nich a pozbierala jeho oblečenie.

„Ďakujem ti, miláčik.“ Povedal Harry a silno ma objal. „A vy? Zabijem vás!“ zakričal a hodil po nich jeden s vankúšov.