I wish 42

(O dva týždne)

Bolo sedem hodín večer a ja som stále sedel v nemocnici. S Mel sa to ani trocha nezlepšilo, ležala na posteli ako mŕtvola. Jediné, čím sa od mŕtvoly líšila bolo to, že jej srdce stále tĺklo. Neviem, dokedy toto bude trvať, ale ja už nemám silu. Nemám na to, aby sa na ňu takto pozeral. Zakaždým, keď si uvedomím, že za to môžem ja sa viac a viac nenávidím.

„Harry, mal by si sa ísť aspoň najesť.“  Povedal Zayn keď otvoril dvere.

„Nie som hladný.“ Odvrkol som.

„Mne je jedno, či si, alebo nie si hladný. To, že nebudeš jesť nepomôže ani tebe ani Mel.“

„Zayn, ja nechcem...“

„Povedal som niečo a na tom aj trvám.“ Povedal a pozrel sa ma mňa prísnym pohľadom. „Ak chceš, môžem ti niečo doniesť sem, ale láskavo sa najedz.“

„Vďaka, Zayn.“ Povedal som a pousmial sa. Teda som aspoň dúfal, že sa to úsmevu priblížilo.

„Okrem toho, Harry, vieš, že napozajtra máme znova koncert, tak sa skús dať nejako dokopy. Si bledý ako stena.“

„Zayn, ako sa asi mám dať dokopy, keď práve predo mnou leží dievča, ktoré milujem najviac na svete, no ona sa nedokáže ani pohnúť, leží ako mŕtva a za toto všetko môžem ja.“ Hovoril som a slzy sa mi znova vtisli do očí.

„Harry, nedokážem sa vžiť do tvojich pocitov, ale to, čo sa stalo, za to ty nemôžeš. Ten kamionista šiel proti pravidlám, nie ty. Ty potrebuješ myslieť pozitívne. Myslí na to, že sa to urovná, že to proste bude dobre.“ Upokojoval ma.

„Myslíš, že to bude dobre?“

„Myslím, že v to treba aspoň veriť.“ Povedal  a odišiel, no v tom do izby vbehla Daniela, Louis a Liam. Daniela v momente priskočila k posteli a sadla si na stoličku vedľa. Pozerala na Mel s toľkou láskou a starosťou. O chvíľku na to vošiel aj Niall s Emmou.

„Áaa.. tu máme hrdličky.“ Poznamenal Louis.

„Prestaň.“ Okríkol ho Niall.

„Že ťa aj napadlo prísť pozrieť kamaráta.“ Pokračoval Loui.

„Louis, nechaj to tak.“ Ohriakol som ho. „On má svoj vlastný život, a prišiel, tak čo?“

„Myslím, že Harry má pravdu.“ Povedal Liam.

„Prepáčte. Som nervózny.“ Ospravedlnil sa Louis.

„To sme všetci.“  Odvetila mi Daniela. „Idem pomôcť Zaynovi priniesť jedlo.“ Dodala a odišla.

„Liam, novinári sa nepýtali nič?“ opýtal som sa.

„No vlastne.. pýtali sa, ale ja som im na to povedal iba toľko, že je to súkromná vec. Aj tak sa to dozvedia. Vyčítajú, že sa niečo deje s toho tvojho smutného výrazu, ktorý máš aj na koncerte.“ Odpovedal.

„Liam, dobre ma poznáš. Vieš, že ja sa nedokážem tváriť že sa nič nedeje. Už vôbec nie v takejto situácii. Myslím, že najlepšie by bolo, keby ste pár koncertov odohrali bezo mňa.“

„To nemyslíš vážne, však?“ skočil do reči Louis.

„A prečo nie? Keď Zaynovi zomrel strýko, boli sme bez neho. Prisahám, je to len na nejaké dva –tri koncerty.“

„Ale to bolo iné. Zayn musel odletieť späť domov a okrem toho, Mel nie je mŕtva. Neviem prečo ju pochovávaš, ešte stále je veľká možnosť, že sa prebudí. Lekári robia čo môžu tak čo potom..“ rozkričal sa Louis.

„Ja ju nepochovávam! Jediné, čo chcem, je aby sa prebrala!“ kričal som po ňom tiež. Toto bola moja prvá hádka s Louisom. On bol ten, ktorý sa ma vždy zastal a teraz stojíme proti sebe. Všetko to ale prerušil Liam.

„Chalani. Myslíte, že je teraz vhodné sa hádať? Myslíte, že to niekomu pomôže? Je načase si uvedomiť, že toto nie je hra, ani žiaden film. Toto je realita a treba ju brať takú, aká je. Harry, ty pôjdeš na koncert, lebo to je jediné, kde je možnosť že sa odviažeš. A ty Louis, ty prestaň kričať. Nervózny je tu každý z nás.“

„Ako mám prestať kričať, keď tento tu sa správa ako idiot.“ Odvrkol mu Louis.

„Ja že sa správam ako idiot? Nevieš si ani predstaviť, ako mi teraz je. Som zvedavý, čo by si robil keby si bol na mojom mieste.“

„Neopúšťal by som sa, ako ty.“ Stále kričal Louis
„Louis, no tak, to by už naozaj stačilo.“ Usmerňoval ho Liam.

„Radšej idem.“ Povedal Louis znechutene.

„Louis, čo sa s tebou deje. Ty nezvykneš byť takýto.“ Pokrútil nad ním hlavou Liam.

„Len ja nezvyknem byť taký? A čo on?“ opýtal sa a hlavou ukázal na mňa.

„Nedokážeš ho pochopiť? Pozri sa, čo je s jeho priateľkou!“ zastal sa ma Liam.

„Nie, nedokážem.“ Povedal a tresol za sebou dverami.

„Nevšímaj si ho. Neviem čo mu je, ale asi tiež nemá náladu.“ Povedal mi Liam.

„Vieš, keď sa ti už aj najlepší priateľ vykašle na hlavu, tak to nie je najlepšie.“

„On sa ti nevykašľal na hlavu, celý čas tu bol pre teba, a ty to dobre vieš. A tiež vieš, že je veľmi náladový, tak láskavo prestaň aj ty. Zastal som sa ťa hlavne kvôli tomu, lebo viem, že to musíš mať ťažké, ale tiež nie si úplne chúďatko.“ Vyviedol ma Liam z omylu.

„Prepáč....“ odvetil som.