I wish 40

(z pohľadu Mel)

„Už sooooom.“ Kričal Harry z kúpeľne.

„Ty si fakt rýchly.“ Ironicky som poznamenala.

„To som.“ Povedal keď otvoril dvere a pobozkal ma na líce.

„Ide niekto s nami, alebo ideme sami?“ opýtala som sa.

„Neviem. Ale ja by som bol najradšej, keby sme šli sami.“

„Tak.. fajn. Poďme teda.“

„Ako ideme?“ opýtal sa.

„No.. neviem. Čo navrhuješ?“

„No takže autobusom určite nie. Taxík asi tiež nebude najlepší nápad. Alee, mám kontakt na jednu firmu, ktorá požičiava autá. Čo keby som tam zavolal a šli by sme na aute?“

„To znie celkom fajn. Tak teda poďme. Keď si mám predstaviť, že dnes večer máme zasa ísť niekam rozprávať o veciach, o ktorých som nikdy nerozprávala , nechce sa mi ani pohnúť.“ Odpovedala som znudene.

„Ale no taaak, zlatko. Neopúšťaj sa. Spolu to zvládneme.“ Usmial sa a pobozkal ma. 

„Ach.. tak poďme teda.“ Odvetila som, chytila som ho za ruku a spolu sme zišli dole po schodoch.

O 20 minút sme už s Harrym mali požičané auto a sedeli sme na ceste niekam. To „niekam“ som použila pre to, lebo som naozaj nevedela kam ideme. Nepoznala som tu absolútne nič. Bola som v úplne cudzom meste.

„Harry? Vieš aspoň približne, kam máme ísť?“ opýtala som sa.

„Jasné. Nepoznám to tu celé, ale približne viem kde sa čo nachádza.“ Odpovedal.

„Tak to teda dúfam.“  Povedala som a usmiala som sa. Prechádzali  sme okolo rôznych budov. New York ich mal až – až. Počas cesty som si podriemkávala až som nakoniec zaspala. Až som zacítila hrozný náraz. Otvorila som oči. Videla som len obrovské svetlo a potom... nič.

(z pohľadu Harryho)

„Kde som to?“ opýtal som sa keď som otvoril oči. Ležal som v posteli v akejsi bielej miestnosti.

„Nebojte sa, všetko bude v poriadku, len sa veľmi nehýbte.“ Odpovedala mi akási mladá pani v bielom.

„Kde som?“ opýtal som sa ešte raz.

„Ste v nemocnici. Ale nerobte starosti. Budete v poriadku.“

„Kde je Mel?“ opýtal som sa roztrasene.

„Mel?“

„Kde je Mel? Odpovedzte mi rýchlo. Kde je? Čo sa jej stalo? Je v poriadku?“

„Mel je to dievča, ktoré bolo s vami v aute?“ opýtala sa.

„To je ona. Kde je?“

„Je tu, v nemocnici.“ Odpovedala.

„Čo je s ňou? Je v poriadku?“ opýtal som sa vystrašene.

„No.. popravde..“ koktala sestrička. Pozerala na mňa s toľkou ľútosťou, až som sa celý rozklepaný ešte raz spýtal. „Čo je s Mel?“

„No.. je na tom to niečo horšie ako vy.“ Odpovedala so súcitom.

„Ja chcem ísť za ňou.. kde je?“

„Nehýbte sa, pán Styles. Nesmiete ísť za ňou. Vy musíte ležať, o ňu sa postaráme.“

„Ale mňa nezaujíma, či musím ležať alebo niečo iné. Ja chcem ísť za Mel.“

„Nechajte si poradiť. Robíme jej ešte akési vyšetrenia, ale nevyzerá to s ňou dobre. Naozaj by som vás tam rada pustila, ale tam nesmiete ísť.“ Povedala a zavrela dvere.

Pane bože, čo som to spravil. Ja som.. ublížil Mel. Prisahám, že ak sa jej niečo stane, neodpustím si to nikdy v živote. Keby som aspoň vedel, čo sa to vlastne stalo. Pamätám si len kamión.. obrovský kamión ktorý sa na nás vyrútil. Ale veď mal červenú, tak prečo sa ten idiot vlastne pohol. Šiel som úplne podľa pravidiel, sledoval som si celý čas rýchlosť a nakoniec sa stane toto? FUCK!

„Harry, si v poriadku?“ priletel Louis do izby.

„Nie.. je mi najhoršie na svete.“ Odpovedal som.

„Čo ste to preboha robili?“ opýtal sa, nie s tým jeho vtipným prízvukom, skôr maximálne vystresovaným.

„To je fuk. Louis, potrebujem od teba jedinú vec. Prosím, povedz že to spravíš.“ Poprosil som ho.

„Jasné, čo potrebuješ?“

„Choď zistiť všetko, čo sa týka Mel. Chodievaj za sestrami, pýtaj sa. Prosím ťa, zisti, čo je s Mel. Rýchlo, Loui. Ponáhľaj sa prosím.“ Poprosil som ho tak, ako ešte nikdy.

„Je to s ňou vážne?“

„Ja neviem. Ale sestrička povedala, že je to oveľa viac vážnejšie ako so mnou. O mňa sa nestaraj, choď za ňou. Ponáhľaj sa.“  Povedal som.

„Letím.“ Povedal a odišiel.

„Louis?“ kričal som ešte za ním.

„Áno?“

„Ponáhľaj sa. Na ničom mi nezáleží viac, ako na nej, a ty to vieš.“ Povedal som a on prikývol.

(Z pohľadu Louisa)

Tohto chalana som nikdy nevidel takého zdrveného. Ale ako mám nájsť Mel?

„Dobrý deň.“ Zastavil som akúsi sestričku na chodbe.

„Nieste vy..?“

„Áno, som. Potrebujem od vás niečo. Chcem sa spýtať na Melanie Lesyovú. Dnes ju sem priviezla sanitka, je po havárii.“

„Áno, viem kto to je. Práve od nej odchádzam.“

„A? Čo je s ňou?“ opýtal som sa.

„No.. je na tom dosť zle. Od kedy ju sem priviezli sa ešte neprebrala. Vonkajšie poranenia nie sú až také vážne, horšie je, že si udrela hlavu. Otras mozgu nemá, ale ak sa neprebudí do doch hodín, bude to znamenať len jedno..“ odpovedala a ja som myslel, že sa neudržím na nohách.

„Čo to bude znamenať?“

„Je mi to ľúto, pán Tomlinson. Ale to dievča asi leží v.. kóme.“