I wish 48

Tak, lásky moje :) ďakujem vám všetkým krásne za vaše komentáre aj za vaše návštevy :) každý jeden komentár ma viac a viac podporuje v písaní :)
Ako ste si asi všimli, snažím sa sem každý deň pridať po jednej časti, ale tento týždeň je pre mňa osobne dosť divoký, takže neviem ako to pôjde zajtra, ale určite sa budem snažiť pridať časť :)
*M.Styles

(Z pohľadu Mel)

Je to len tým, že Harryho bolí hlava, alebo som urobila niečo, čo ho núti sa ku mne správať tak zvláštne? Akoby sa niečo stalo. Niečo, čo neviem vysvetliť ja. Čo dokáže vysvetliť iba on. Len ma objal, pobozkal. Po tom všetkom, čo som počula: Ako strašne trpel, keď ma videl ležať bez pohnutia, ako veľmi si všetko vyčítal. A teraz, keď som späť.. keď som v poriadku, on proste.. on sa nestará. Je to zvláštne, takého to ho nepoznám.Možno je to len tým, že je po opici.. alebo? Ale nejdem vyzvedať. Ja si počkám.. poznám ho. On nevydrží dlho mlčať, keď sa niečo stane. On.. mi to povie. Teda dúfam.

„Zlatko, tu máš. Zapi to poriadne.“ povedala som a podala mu tabletku.

„Vďaka.“

„Harry?“

„Prosím, zlatko.“

„Deje sa niečo? Prepáč, viem že ti nie je najlepšie, ale naozaj ťa nespoznávam.“ Vyklopila som mu to.

„Všetko je...“ zamyslel sa. „V poriadku.“ Zaklamal. Proste som to na ňom videla.

„Fajn.“ Uspokojila som sa. Ja fakt netuším, čo sa s ním dialo. Bol akýsi smutný a ja som sa bála, že s tým má spoločné niečo, čo sa týka mňa. Myslela som, že ma zavolá si ľahnúť k nemu. Že znova budem môcť cítiť jeho dotyky, jeho vôňu.. JEHO. Ale asi nebolo to, čo chcel aj on a ak aj bolo, dokázal to veľmi dobre zakryť.

„Ja idem..“ zamyslela som sa, kam vlastne.. „do kuchyne.“ Dodala som. Neviem, ako ma to napadlo, ale proste som vedela, že tam kde práve stojím nie je moje miesto. Že som tam akosi navyše, alebo čo. Harry potreboval oddychovať a ja som potrebovala premýšľať. Harryho reakcia ma zaskočila. Myslela som, že sa ma spýta, či neostanem pri ňom, alebo niečo podobné, ale nie. On proste povedal: „Fajn.“ A ja som odišla. Bez bozku, bez objatia. Proste som šla preč. Nechala som ho tam s jeho myšlienkami, ktoré by som tak strašne veľmi chcela prečítať.

„Čo sa deje, Mel?“ opýtal sa ma Niall keď som sedela v obývačke v hojdacom kresle, ktoré ma vždy akosi upokojovalo.

„Neviem.“ Povedala som mu bez rozmyslenia.

„Ako to? No tak Mel, čo sa deje?“

„Nič sa nedeje. Je mi tak zvláštne. Ale naozaj je všetko..“ ako to je? V poriadku? Okej? „Fajn.“

„Neverím ti.“ Usmial sa. „Ale ak mi to nechceš povedať, nejdem ťa nútiť, je to tvoja vec.“

„Niall, no tak. Snáď si nemyslíš, že by som ti klamala. Na to ťa mám až príliš rada.“ Povedala som a objala ho.

„Vieš čo? Keď Harry potrebuje oddychovať, nech oddychuje. Ty si poď so mnou pustiť nejaký film. Aj by som ťa zobral niekam von, ale sama dobre vieš, že nikam ísť nesmieš.“ Navrhol.

„Znie to veľmi dobre. Ale som zvedavá, na akom filme sa my dvaja dohodneme.“

„Komédia?“

„Nemám náladu sa smiať. Skôr niečo romantické.“

„Mel, romantický film som pozeral naposledy s mojou mamou pred troma rokmi.“ Zasmial sa.

„Tak to je najvyšší čas si ho pozrieť znova.“

„Ach.. dobre. Tak ja dám niečo stiahnuť. Máš nejaký návrh?“ opýtal sa ma.

„No jasné. Strašne by som si chcela pozrieť The last song s Miley Cyrus. Zbožňujem ten film.“

„Miley Cyrus hej? To myslíš vážne?“ opýtal sa so smiechom.

„Nesmej sa.“ Zahriakla som ho. „Proste ho stiahni. Uvidíš, zapáči sa ti.“

„S tebou je to zložité. Tak dobre, ale len preto, že si to ty.“ Povedal a usmial sa. Cítim k nemu čosi viac, ako priateľstvo. Nie, nie je to láska. On sa proste správa, akoby bol môj brat, alebo niečo podobné. Je to úžasný chalan.

„Vďaka. A čo ostatní? Budú pozerať s nami?“ napadlo ma.

„Nie, nevraveli ti? Louis s Liamom už šli na letisko, pretože dnes majú prísť El s Danielle. A Zayn ide s Danielou  sa niekam najesť, teda tak to vravel on.“ Povedal na jeden dych. Občas mám problém rozumieť mu, pretože vraví strašne rýchlo. Ale ten jeho prízvuk... ach.

„A čo ty, Niall? Ty a Emma nič nechystáte?“

„No.. ani nie. Ona ma občas viac nabitý program ako ja. Okrem toho, ty ma potrebuješ dnes viac. Kto by ťa potom rozosmial?“

„Asi nemáte veľa času na seba, čo?“ opýtala som sa.

„Ani nie. Neviem, ako to pôjde ďalej. Okrem toho, on je tu a my sa vrátime späť do Londýna. Je mi to ľúto, ale naozaj neviem, čo bude ďalej.“ Niall zosmutnel.

„Choď dať stiahnuť ten film. Asi pomôže nám obom.“ Povedala som a usmiala sa. Páčila sa mi rýchlosť tunajšieho internetu. Dáš stiahnuť film a v počítači ho máš do desiatich minút. Na to som nebola zvyknutá.

„Už.“ Povedal mi.