I wish 31

Podarilo sa mi napísať časť :) aj keď som si nemyslela no.. 
Okay, tak si ju užite :) ešte cez víkend bude pridávať normálne a dúfam že cez týždeň sa mi aspoň čo- to podarí :) držte palce
M.Styles ;)

„Zvládneme to spolu?“ opýtala som sa Daniely so slzami v očiach.

„Spolu? Vždy a všetko!“ odpovedala a tiež nezakrývala svoje slzy.

„Kde je ocko a Anne?“ spomenula som si na nich.

„Oni? Nevolali ti?“ opýtala sa ma prekvapene Daniela.

„Nie, niečo sa stalo?“ vyľakala som sa.

„No, ako sa to vezme. Vieš, oni odišli.“

„Akože odišli? Niekam sa najesť alebo tak?“

„Neee. Oni odišli na Slovensko. Ale to malo byť.. prekvapenie vlastne, ale celkom im to nevyšlo.“ Vysvetľovala.

„Čo? Ešte raz! Pomaly.“

„No takže. Tvoj otec s tvojou sestrou mali rezervované letenky na skôr, ako si si myslela. Pre teba nemali letenku. To mali byť prekvapenie ale tak.. vieš, oni sem prišli s tebou preto, aby si tu nebola sama. A preto zavolali aj mňa. Tvoj otec chcel, aby si sa tu rozkukala zatiaľ s ním..“

„Zatiaľ?“

„Áno, zatiaľ. Vieš, on poznal tvoje sny. Vedel, že nechceš zhniť na jednom mieste, na Slovensku. A tak ti našiel školu  tu, v Londýne. Máš tu aj intrák. On sa dohodol spolu s mojou mamou, takže sme v tom zase spolu.“ Zasmiala sa. Ja som na ňu pozerala s otvorenými ústami.

„Takže ja tu ostávam?“ roztrasene som sa spýtala.

„Nie. My tu ostávame.“

To bolo trošku veľa na dnešný deň. Potrebovala som si sadnúť, ale na ulici som nemala kde.

„Povedz, že si robíš srandu.“

„Nie, prečo? Nie je to super?“

Ja som na to nemala slov. Jediné, čo ma napadlo, bolo zavolať Harrymu.

„Zlatko? Stalo sa niečo?“ opýtal sa ma vystrašene keď zodvihol.

„Harry, ja.. nechcem ťa otravovať, ale ja.. nemôžem sama zveriť tomu, čo sa mi stalo.“

„Čo je?“ zostrachane sa ma opýtal. Ja som mu vysvetlila celú situáciu a ako som si všimla, nevedel čo na to povedať.

„Mel, ja mám nápad. Aj keď neviem, ako to zrealizujem, ale..“

„No tak to som zvedavá.“

„Zastavte chalani.“ Skríkol Harry, čo nepatrilo mne.

„Čo vyvádzaš?“ opýtala som sa ho.

„Chalani, zabudol som si niečo doma. Rýchlo naspäť.“

„Harry? Čo to robíš?“ ach čo len tomu chlapcovi zas napadlo..

„Mel, v aute máme miesta dosť. Čakajte s Danielou pred hotelov. Vyzdvihneme vás. Papa, ľúbim ťa.“ A zrušil.

„čože?“ kričala som to telefónnu, no bolo pozde.

„Čo sa deje?“ opýtala sa ma Daniela.

„Ja neviem, Dans, ja neviem. Oni.. oni sem idú pre nás. Ale ja neviem..“ odpovedala som jej v šoku.

„ČO? Akože ideme s nimi?“ opýtala sa. Ja ju nechápem, ju nič nedokáže šokovať, všetko berie v pohode.

„Uhmm.“ prikývla som.

„Tak si bežím pre veci.“ Odpovedala spokojne.

„Teba to ani trocha neprekvapilo? Počkaj, ty ich máš už pripravené?“ opýtala som sa nechápavo, až mi to začalo dochádzať. „Ty si vedela, že pôjdeme, však?“

„Ale no tak, Mel, nekazme si to.“ Usmiala sa podozrievavo.

„Vedela si to?“ pozrela som sa na ňu prísne.

„Tak trocha. No vieš, so Zaynom som sa rozprávala o tom, že tvoj otec odchádza s tvojou sestričkou späť na Slovensko, ale že ty o tom nevieš. A že my ostávame a tak. On mi na to povedal len toľko, že ak sa to Harry dozvie, že ostávaš, nenechá to len tak.“

„Takže o tom celom vedel ešte aj Zayn, ale ja nie?!“

„Tak nejak.“ Zasmiala sa.

„A ako si dospela k tomu, že pôjdeme s nimi?“ opýtala som sa no odpoveď mi došla.

„Zayn.“ Povedali sme zborovo.

„On ti povedal,  že ideme?“

„No, asi nejak tak. Povedal, že ak to stihnú, tak určite pôjdeme. Vraj to vedel hneď, ako videl teba a Harry spolu.“ Usmiala sa.

„Ty nemáš ani trocha strach?“ opýtala som sa jej.

„Vieš čo? Ani nie. Zaynovi verím. Okrem neho tu nemám nikoho, iba teba. Tak čoho sa báť? No nebudeš radšej s Harrym, akoby si mala blúdiť ulicami Londýna len so mnou?“

„Ale.. veď idú až do Ameriky. To nie je na dva kroky tam a späť.“

„Ako som povedala na začiatku. Spolu to zvládneme.“ Povedala a objala ma. „Tak ja si bežím pre veci.“

„Fajn.“

Keď Dan odišla, zazvonil mi mobil. Keď sa mi ukázala fotka Harryho, v momente som zodvihla.

„Mel?“

„Áno?“

„Tak my sme už takmer pred hotelom. Dúfam, že už čakáte. Vieš zlato, nemáme čas. Louis už volal, že pôjdeme viac ako sme si naplánovali, no to vraj nie je problém. Ale ide o to, že Louis vedel vybaviť meškanie lietadla len na nejakých 10 minút, takže šup-šup.“ Oznamoval mi pokojne. Kurnik to ja som tu jediná, ktorú to prekvapuje alebo čo?

„Daniela už vychádza z hotela aj s kuframi a ja ich mám tiež tu pri sebe.“ Povedala som keď som Danielu zbadala. A už som videla aj ich. Zložila som bez pozdravenia. Louis otvoril dvere na aute a skríkol: „Baby, láskavo si švihnite. Toto sa nám ešte nestalo!“

„Louis! Ako sa to s nimi rozprávaš?“ ohriakol ho Harry, zatiaľ čo my sme sa dotrepali s kuframi k limuzíne.

„Uhni, Loui! Pomôžem im! Ponúkol sa Harry. Na také chudé telíčko mal celkom silu, keď zobral oba kufre naraz a napchal ich do auta.

„Tak, a teraz sadajte.“ povedal, počkal kým sme nastúpili a nasadol aj on.

Ocitli sme sa v obrovskom aute, kde bolo plno priestoru. Sedadlá boli osem, štyri a štyri postavené oproti sebe, takže miesta sme mali. Cítila som sa divne. Sedela som v aute vedľa Harryho pri okne, oproti sedel Niall, Liam a Louis. Divne sa na mňa pozerali, ale nevnímala som to až tak. Radšej som si o Harryho oprela hlavu  pozerala von oknom. Sama som nechápala moje správanie. Akoby som nevedela, čo sa deje. Práve som bola na ceste so skupinou One Direction na ich turné, vedľa Harryho, s ktorým som chodila a ktorého som milovala viac než čokoľvek na svete. Odchádzala som do Ameriky, čo je neskutočná vzdialenosť od môjho ozajstného domova. Moja rodina nebola so mnou. A ja, Melanie Lesyová, som sa tvárila akoby nič, akoby to bola rutinná záležitosť. Neviem, či to bolo Harrym, ale ja som sa naozaj cítila tak... normálne.