I wish 38

Po čase konečne časť :) prepáčte, že som tak dlho nepridala, ale ja sa to posnažím vynahradiť :)

*M.Styles
 

(Z pohľadu Mel)

A Niall sa blížil späť celý hotový z niečoho. No čo to bolo, to vedel len on sám. Nechcela som vyzvedať, tak som sa radšej venovala Harrymu.

„Harry, takže to máme za sebou?“ opýtala som sa celá šťastná.

„Áno. A teraz už o nás celý svet vie. Už každý vie, že som do teba zbláznený a že ťa milujem.“

„To som rada. Nech vedia, že si len môj. Nie že mi ťa nejaká pipka preberie. Potom by len videla, čo som zač.“ zasmiala som sa. „Vieš, my zo Slovenska sme občas trochu výbušné.“ Dodala som.

„Všimol som si, že si občas trocha...“ povedal no keď som sa na ňho zadívala, zmenil názor a nedopovedal. „Už som len tvoj.“ Povedal nakoniec.

„To teda dúfam. Jediný človek, s ktorým by som bola ochotná sa o teba podeliť je tvoja matka.“ Zasmiala som sa.

„Myslím že s ňou nebudú problémy.“ Zasmial sa tiež a privinul si ma k sebe. Potom ma pobozkal a zrazu začali okolo nás blikať blesky.

„Takže paparazzi.“ Povedala som.

„Čo už..“ odvetil a pobozkal ma znova. „Nekazme si chvíľu.“  Povedal a mne sa jeho odpoveď páčila. Objala som ho a bolo mi jedno, či je okolo mňa sto alebo tisíc ľudí s fotoaparátom.

Keď sme sedeli už na ceste naspäť  v aute, chalani už pomaly zaspávali a ja som sa tiež cítila dosť ospalo. Cesta išla dosť pomaly a mne sa každou minútou chcelo viac a viac spať. Jediné čo som si priala, bolo aby som si mohla ľahnúť do postele v hoteli spolu s Harrym.

„Mel... sme tu.“ Prebúdzal ma Harry. V aute som už sedela len sama a on stál nado mnou.

„Ja som asi zaspala.“ Odvetila som celkom mimo.

„Asi? Myslíš?“ zasmial sa. „Tak poď teda.“ Podvíhal ma zo sedadla.

„Ja prejdem sama. Nemusíš ma brať.“

„Mel, už to pochop. Nerobím len to, čo musím, ale aj to, čo chcem. A toto je jedna s tých vecí.“ Povedal a zobral ma na ruky. Dobre, bol dosť silný, aj keď tak nevyzeral. Vošli sme do hotela a on ma pustil pred výťahom. Stačil číslo 4 a keď výťah prišiel, nastúpili sme a pomaličky sme sa posúvali vyššie a vyššie. Keď sme vystúpili, vošli sme hneď do prvej izby naľavo od výťahu a zvalili sa na posteľ.

„Idem do sprchy.“ Povedal Harry.

„Môžem ísť prvá? Som strašne unavená..“ poprosila som.

„A čo keby sme šli spolu?“ opýtal sa.

„Harry.. ale no tak...alebo vieš čo? Poďme.“ Rozmyslela som si nakoniec.

„Naozaj?“

„Prečo nie.“ Odpovedala som.

„Úúú .. tak fajn. Už letím. Choď do kúpeľne a počkaj ma.“

„Harry, to bol žart. Nebuď zase nadržaný a priprav si veci na spanie. Ja budem len chvíľu.“ Zasmiala som sa a vošla do kúpeľne. Harry nevyzeral veľmi nadšene, ale tak čo sa dalo robiť.

„Meeel? Aké veci na spanie?“ kričal spoza dverí.

„Zabudla som  na ten tvoj zaujímavý spôsob spania.“ Odkričala som naspäť a potom už bolo ticho.

Kým som sa sprchovala, z vedľajšej izby som počula akési zvuky. On si tam spieval. Bože.. on tak krásne znie. Toľko talentu v jednom človeku, to je teda sila.

„Naozaj? Len chvíľku?“ opýtal sa ma keď som vyšla z kúpeľne.

„Prepáč.. započúvala som sa do tvojho spevu.“ Usmiala som sa. „A ty neodvrávaj a šup-šup sa choď osprchovať. Čakám ťa.“

„To znie dobre.“ Zasmial sa a prešiel do kúpeľne.

„Makaj.“ Povedala som a zavrela dvere.  

„Naozaj nechceš ísť so mnou?“ navrhol

„Harry!“

„Okay, chápem.“

„To som rada.“ Odvetila som mu. Kým on bol vo sprche, ja som pripravila postele a zapla rádio. Len tak som ležala na posteli a premýšľala. Čo keby som zavolala domov? Napadlo ma. Nie, nie nie. Bolo by to pre mňa len a len horšie. A čo keby som aspoň napísala mail? Asi to nechám na zajtra, dnes toho bolo na mňa dosť.

„Taaaak, čo sa ide diať teraz?“ prerušil ma zo zamyslenia Harry. Na moje prekvapenie mal na sebe pyžamu ako normálny človek.

„Vždy myslíš len na jedno.“ Napomenula som ho.

„To nie je pravda!“ oponoval.

„Fajn.. ale miláčik, asi máš smolu. Ja mám svoje dni, takže nič nebude.“ Uškrnula som sa mu.

„A potom že kto myslí len na to jedno.“ Chytal ma za slovíčka.

„TY!“

„Nie TY!“ začal sa hádať a zvalil ma na posteľ.

„Okej zlato, ale ja som ti neklamala. Naozaj mám svoje dni.“ Usmiala som sa.

„Nevadí.“ Usmial sa. „Tak sa budeme proste rozprávať.“ Povedal a pobozkal ma. Milujem ten pocit, keď ma objíme alebo pobozká. Milujem ten pocit, keď som len s ním a nič iné nepotrebujem. Milujem jeho.