I wish 43

O tri dni neskôr ma čakal koncert. Sedel som v zákulisí myšlienkami stále v izbe pri Mel. Odchádzalo sa mi tak ťažko, až sa to nedalo opísať. Chrbát ma bolel pre noci strávené  nemocnici na kresle. A ja som mal teraz s tými najhoršími pocitmi vyskočiť na pódium a tváriť sa, že je všetko v pohode, ba čo viac – že som teraz šťastný a s falošným úsmevom spievať. A tak som len premýšľal nad mojim troskotajúcim životom.

„Harry, poď! Už nastupujeme my.“ Zavolal ma Zayn.

„Musím?“

„To vieš, že nemusíš. Ty to robíš preto, lebo to chceš. Lebo toto bol tvoj sen a teraz keď ho máš, ho nepustíš, lebo to by nebol Harry Styles, ktorého poznám.“  Povedal a nastavil ruku, aby ma zodvihol zo stoličky.

„Nemám náladu.“

„To je nám všetkým jasné. Ale to ťa nesmie odradiť. Tak vstávaj!“ povedal a vytiahol ma.

„Ďakujem.“

„Veď sme bratia.“ Povedal a pousmial sa.

Ani som sa nenazdal a už sme ja, Louis, Zayn, Niall a Liam stáli za oponou ktorá sa pomaličky odsúvala a za ňou sa nachádzali davy pištiacich fanúšičiek. Ani toto mi v tejto chvíli nezdvihlo náladu.

„Ahojte všetci, ako sa dnes máte?“ zakričal im s úsmevom Liam. A oni len pišťali a pišťali a kričali.

„Nepočujemeeeee..“ zakričal Niall. Až teraz som sa zamyslel nad tým, čo to občas trepeme. Ako môžeme povedať, že nepočujeme keď tí ľudia kričia ako najatí.

V tom sa spustila hudba. V programe sme mali, že má byť prvá pesnička One Thing, tak sme spustili. Musel som sa sústrediť, aj keď som bol celkom mimo. „Nezabudni, za Liamom ideš sólo, nezabudni, za Liamom ideš sólo.“ Opakoval som si v hlave. Nastal ten čas..

„Shot me out of the sky, you’re my kryptonite, you keep makin’ me weak, yeah frozen and can’t breathe.“ Odspieval som. Rozklepaný. Ešte som nad Mel nikdy tak nepremýšľal počas pesničky ako teraz. Shot me out of the sky, you’re my kryptonite, you keep makin’ me weak, yeah frozen and can’t breathe. Text ako stvorený pre moje pocity, keď som s ňou. Každým úsmevom si ma získala viac a viac, lenže teraz sa už nesmeje. Len leží. „Neplač, len žiadne slzy, Harry.“ Opakoval som si.

„So get out, get ou, get out of my head...“ Mel... znova a znova to isté meno. Ten istý človek., To isté dievča. Ten pocit..

Ďalšia pesnička mala byť Stole my heart. To sme odspievali v pohode, no na rad prišla More than this a keď som sa zamyslel nad textom, vystihoval presne moju situáciu.  Táto pesnička mi vždy bola najbližšie. Toľko emócií v jednej pesničke. Toľko pocitov. Je zaujímavé, koľko vecí sa dajú vyjadriť v hudbe. Možno to nebol najlepší nápad, ale musel som čosi pred touto pesničkou povedať. Pritiahol som si mikrofón bližšie k ústam a ľudia znova začali výskať.

„Chcem len povedať pár slov.“ začal som a Liam s Louisom na mňa čudne zazreli. „Túto pesničku chcem venovať jednej osobe. Je to moja priateľka Mel, ktorá tu bohužiaľ dnes nemohla byť. Dúfam, že teraz cíti, že na ňu myslím. Taktiež je to pre všetkých, ktorí práve nemôžu byť so svojou láskou. A už len jedna veta: Užívajte si každú jednu chvíľu s vašou láskou, pretože nikdy neviete, aká náhoda vás môže rozdeliť alebo odlúčiť.“ Dohovoril som a v hrdle som cítil hrču, ktorá ma každým slovom viac doháňala k slzám. Chalani ku mne prišli a objali ma. Bolo pekné cítiť, že aj v takýchto chvíľach máte niekoho pri sebe, kto vám pomáha, alebo sa o to aspoň snaží. Hudba sa spustila.

„I’m broken, do you hear me?“ začal Liam. Presne toto – keby ma tak počula.

„I'm blinded
Cause you are everything I see
I'm dancing, alone
I'm praying
That your heart will just turn around.

And as I walk up to your door
My head turns to face the floor
Cause I can't look you in the eyes and say.“

A nasledovala moja pasáž.

„When he opens his arms
And holds you close tonight
It just won't feel right
Cause I can love you more than this, yeah
When he lays you down,
I might just die inside
It just don't feel right
Cause I can love you more than this
Can love you more than this.“ Odspieval som a ďalej som už nevnímal.

Odrazu som zacítil, ako mi vibruje mobil. Neviem, prečo som si ho nevyložil pred vystúpením. Premýšľal som, či sa naň aspoň pozrieť, alebo nie, no tak či tak nasledovala prestávka tak som sa otočil a pozrel na číslo. Bolo to zvláštne číslo, vyzeralo to na pevnú linku. Čo ak to je z nemocnice od Mel?

Pesnička skončila a chalani oznámili, že je prestávka fanúšikom. Mobil zatiaľ dozvonil, no kým sme si posadali dozadu, zvonil znova. Bolo to to isté číslo. Zodvihol som.

„Prosím.“ Ozval som sa.

„Dobrý deň pri telefóne pán Styles?“ opýtala sa akási žena.

„Áno, to som ja.“

„Volám ohľadom slečny Melanie Lesyovej. Doktor Ridge mi povedal, aby som vám zavolala.“ Oznámila mi.

„A čo sa stalo? Deje sa niečo?“ opýtal som sa vystrašene.

„Nie, máme dobré správy. Slečna Mel sa prebudila. Myslím, že by ste mali prísť. Je tu totiž ešte jedna, horšia správa.“  Povedala mi a ja som myslel, že vyskočím od radosti z kože.

„Naozaj? Prebrala sa? A čo je tá horšia správa?“

„O tom vám povieme neskôr, čakáme vás. Dovidenia.“ Povedala a zložila.

„Vďaka ti pane bože, že si ma  vyslyšal.“ Kričal som. Odrazu za mnou doleteli chalani.

„Čo sa deje?“ pýtal sa Louis.

„Prepáčte mi, ale ja letím do nemocnice. Mel sa prebrala. Prosím, prepáčte, ale ja naozaj musím. Dokončite šou bezo mňa.“ Povedal som šťastne.

„Naozaj, to je skvelé.“ Povedal Zayn.

„Jasné, choď, my už ničo vymyslíme.“ Povedal Niall.

„Louis, hneváš sa?“ opýtal som sa ho, keď som sa naň pozrel.

„Jasné, že nie. Som šťastný, že sa prebrala. Tak leť.. a pozdrav ju.“ Odpovedal.

Ja som sa rýchlo obliekol a utekal som za našim šoférom, aby ma odviezol.

Keď som ale došiel na kliniku, ostal som ako obarený. Neuvedomoval som si, že slová „Je tu však ešte jedna horšia správa“ nie sú len taká maličkosť.