I wish 50

Nie je to veľmi dlhá časť, ale keďže ste si už zvykli, že okolo siedmej sem zvyknem pridať časť každý deň, tak som vás nechcela sklamať :) Okrem toho, toto je jubilejná časť :) nikdy som si nemyslela, že takto ďaleko s niečím takým zájdem, ale je to len a len vďaka vám. MV :*

*M.Styles 

„J-ja ti to vysvetlím, Mel.“ Zakoktal.

„Harry?!“ vydal zo seba Niall.

„Je to pravda, alebo nie?“ opýtala som sa.

Harry sklopil zrak. „Je.“ Povedal nakoniec. V tom momente som naozaj nevedela, čo povedať. Nezmohla som sa na nič. Sadla som si späť na kreslo. Možno to znie blbo, ale ja som naozaj nevedela, čo mám robiť. Harry ku mne pristúpil a Niall tam stál len ako divák.

„Mel..“

„Nechaj ma, Harry.“ Rozklepane som mu povedala.

„Ale..“

„Nedotýkaj sa ma!“ skríkla som.

„Ale ja..“

„Harry, nechaj ju!“ zastal sa ma Niall.

„Ty sa do toho nepleť.“ Odvrkol mu.

„Budem sa pliesť, pretože mi na Mel záleží.“

„To mi je jasné. Keby si mohol, hneď by si si ju vzal namiesto mňa, čo?“ zvŕtal Harry.

„Prestaňte, preboha!“ zakričala som. „Choď do pekla, Harry!“ Povedala som a trepla vonkajšími dverami. Aj tak som nevedela, čo mám robiť, kam ísť. Nič.

(Z pohľadu Harryho)

„Mel!“ kričal som za ňou, no keď som sa za ňou rozbehol, nevedel som ju už nájsť. Vedel som, že k tomuto dôjde. Nikdy mi to neodpustí.

„Harry, nechaj ju!“ za mnou kričal Niall.

„Niall, vysvetli mi, prečo sa staráš do toho, do čoho ťa nič nie je?“ opýtal som sa ho nahnevane.

„Ako si jej to mohol urobiť?“ ignoroval moju otázku.

„Nevedel som, čo robím. Bol som opitý.“

„Nevieš sa kontrolovať?“

„Keď si občas spolu niečo nalejeme, tak je to v pohode. Ale včera som pil sám, nevedel som si povedať, že už stačí. Bol som na dne.“ Vysvetľoval som.

„A ako si sa dostal k tej žene?“

„Ja neviem. Nepamätám sa. Pamätám si len, ako som sa ráno prebudil pri cudzej žene. Nahý.“

„A čo bude teraz?“

„Toho sa bojím najviac. Potrebujem nájsť Mel. Musím jej to vysvetliť.“ Premýšľal som.

„A čo by si jej povedal? Vieš dobre, že nemá rada, keď piješ a to, že si ju podviedol asi neprekúsne len tak.“ Povedal mi Niall.

„Ja viem. Niall, ja ju potrebujem.“

„Neviem, ako ti môžem pomôcť. Akurát ju môžeme ísť hľadať.“ Navrhol. Vedel som, že je to márne, no nádej umiera posledná.

„Prepáč, že som bol odporný. Ale ja proste fakt neviem, čo budem robiť.“

„Chápem ťa. Ale si poriadny idiot!“

„Viem.“

Mel som volal non-stop, no ona nedvíhala, alebo ma rovno zrušila. Písal som jej stovky esemesiek, no bez odpovede. Nechaj som jej desiatky odkazov, no ona nič. Čo iné sa dalo čakať. Bolo jasné, že sa neozve. Na jej mieste by sa nikto neozval. S Niallom sme si vzali taxík a chodili sme kade tade, no Mel nikde nebola. Nepozná to tu, čo ak sa jej niečo stalo? Cítim sa totálne v koncoch, Niall sa ani len neusmial a to on bol ten, ktorý mi väčšinou zlepšil náladu. Nemohol. Nemohol to spraviť, pretože mi bolo jasné, že mi to vyčíta a že tak či tak, napriek tomu, že sme priatelia stále stojí na strane Mel. Nedokáže pomôcť mne, pretože bude chcieť pomôcť jej. Vždy tu bude pre ňu, pretože ona tu bola preňho. Beriem to. Možno bude lepšie, keď bude Niall stáť pri Mel. Hoci nie pre mňa, ale pre ňu určite a tak budem môcť byť pokojnejší. Počas cesty sme ani poriadne neprehovorili. Niallove mlčanie vo mne vyvolávalo neuveriteľný pocit viny. Vedel som si predstaviť jeho myšlienky, ktoré sa tak strašne pokúšali nájsť Mel a ktoré mi vyčítali všetko, čo som spravil. Hoci vravel, že mi pomôže, bola to len pretvárka. Chcel pomôcť Mel, nie mne. Ale aj tak. Chce pre ňu len top najlepšie a ja to chcem tiež.

(Z pohľadu Mel)

Videla som Nialla a Harryho, ako vybehli z hotela. Vedela som, že sa to stane a že pôjdu za mnou. Preto som radšej tichúčko sedela na lavičke za hotelom, aby som si mohla ísť pre veci. Ešte že som mala kľúče od apartmánu. Vošla som dnu a rýchlo pobrala do tašky čo najviac vecí. Keď som vstúpila do našej spoločnej izby s Harrym, myslela som, že mi pukne srdce. Všetky tie spomienky tam stále boli. Všetko sa mi vrátilo. Všetko to dobré čo bolo a napokon to zlé, čo je. Posledný krát som sa pozrela na fotku na nočnom stolíku a zavrela dvere.

„Takže toto je koniec?“ zašepkala som a odišla preč. Jediné šťastie, ktoré som práve teraz mala bolo asi to, že som mala od otca odložené nejaké peniaze. Och, ako strašne by som chcela, aby mohol byť ocko pri mne. Je naozaj ťažké sa preplietať takýmto obrovským mestom sama. Keď vieš, že nemáš nikoho, kto by ti pomohol. Rozhodla som sa, že pôjdem do hotela, ktorý je asi 100 metrov od toho, v ktorom som bola doteraz. Teraz sa ukáže, či je pravda, že pod lampou je najväčšia tma.

Mobil mi neustále zvonil. Raz to bol Harry, raz Niall. Premýšľala som nad tým, či sa neozvem aspoň Daniele, ale rozhodla som sa, že nie. Daniela ma Harryho strašne rada a ako ju poznám, určite mu to povie. A čo Niall? Možno, že on by ma nesklamal. Možno že on..