I wish 39

Dnes pridávam ešte jednu, aby som vám vynahradila to, že som nepridala časti posledné dva či tri dni :)
Je to venované Paťke zo Starej Lubovne :) 
*M.Styles

 „O čom sa ideme baviť?“ opýtal sa ma keď sme už ležali vedľa seba v posteli.

„Ešte máš silu sa rozprávať?“

„No.. ako sa to vezme.“ Odpovedal unavene.

„Harry? Čo máte na pláne zajtra?“ opýtala som sa ho.

„Noo.. to by som aj ja rád vedel. Ale myslím, že zajtra máme byť večer znova v nejakej šou. Prečo sa pýtaš?“

„No.. chcela by som si to tu zajtra obzrieť. Ale hlavne by som sa chcela poriadne vyspať.“ Odpovedala som.

„Tak fajn. Zajtra môžeme ísť niekam sami dvaja, čo ty na to?“

„To znie celkom dobre. A kam pôjdeme?“

„No, to teda neviem. Tiež to tu celkom nepoznám. Ale ja už niečo vymyslím. Okrem toho Mel, musím ťa na niečo pripraviť. Vieš... tu to bude trocha iné ako u mňa doma. Vieš, tu sú na každom kroku novinári, okrem toho aj vedia, kde sme ubytovaní, takže ak nás budú zajtra otravovať, tak..“

„Si z toho nebudeme nič robiť, odpovieme im na ich stupídne otázky a budeme pokračovať v ceste.“ Doplnila som ho a on sa len usmial.

„Strašne sa mi páči tvoj prístup.“

„Dúfam. Také čosi nenájdeš na každom kroku.“ Usmiala som sa a pobozkala ho.

„Myslím, že je najvhodnejší čas ísť spať.“ Povedal.

„Máš pravdu.“ Odvetila som mu a položila som si hlavu na jeho hruď. To bolo to najpríjemnejšie zaspávanie vôbec. Cítila som jeho tlkot srdca, ako mu bubnuje rýchlejšie a rýchlejšie. Bolo to pre mňa ako uspávanka a ja som po chvíli zaspala.

(Z pohľadu Harryho)

Zbožňoval som pohľad na ňu keď spí. Takú nevinnú ju nemožno vidieť hocikedy. Mal som chuť objať ju a už nikdy nepustiť. Nech som akokoľvek chcel, nedokázal som zaspať. Dnešný deň bol pre mňa viac ako významný. Dnes už každý vie, že som pobláznený do môjho slovenského dievčaťa, iného ako hociktoré iné. Neviem si už ani predstaviť, aké to bolo bez nej. Podvedome som sa zasmial, keď som si spomenul na to, ako ťažko sme prežívali naše lúčenie až nakoniec odišla s nami. Toto nie sú náhody, toto je osud. Niekto tam hore to takto chce. A ja mu za to ďakujem. Za celý svoj život, hoci som nemal úplne najlepšie detstvo, život ma zaslal do X Factoru, našiel som tam štyroch najlepších priateľov. Spievam v skupine a milujem to. Ľudia nás majú radi. Ale to, za čo ďakujem, asi pánu bohu, najviac, je tento zjav ktorý práve leží pri mne. Ukázala mi celkom odlišný pohľad na svet.

„Ďakujem.“ Pošepkal som a zavrel som oči. Otočil som sa k Mel a objal ju. Keď raz budem umierať, chcel by som, aby to bolo takto.

„Harry, čo sa toľko vrtíš?“ ospalo sa spýtala Mel.

„Neviem zaspať.“ Odpovedal som.

„Tak poď sem.“ Odvetila a objala ma. „Je to lepšie?“

„Myslím, že lepšie by to nemohlo byť.“

„Tak spinkaj.“ Povedala a spala ďalej. Ja som zavrel oči a mal pomaličky som zaspal.

....“ Harold Edward Styles, beriete si tu prítomnú Melanie Lesyovú za svoju manželku, budete ju milovať, v dobrom aj zlom, v šťastí i v nešťastí,v bohatstve i v chudobe,  v zdraví aj v chorobe, kým vás smrť nerozdelí?“

„Áno.“

„A vy, Melanie Lesyová, beriete si tu prítomného Harolda Styles sa svojho právoplatného manžela, budete ho milovať, v dobrom aj v zlom, v šťasttí i v nešťastí, v bohatstve aj v chudobe, v zdraví i v chorobe, kým vás smrť nerozdelí?“

Mel sa zadívala priamo do mojich očí, silno sa nadýchla a povedala: „Áno.“

„Čo Boh spojil, človek nerozdelí. Môžete sa pobozkať.“

To znelo dobre. Priblížil som sa  k nej a ona ku mne. Zadívali sme sa na seba a pobozkali sme sa. Už ako pán a pani Stylesovci. Zrazu začali všetci ľudia tlieskať a výskať. Mel vyzerala hrozne šťastne, ale určite nie viac ako ja. V kostole nám z prvých lavíc na ľavej strane kývala jej rodina. Otec, sestrička a ešte akýsi ľudia, ktorých som síce nepoznal, ale bolo jasné, že to boli jej dvaja strýkovia a starí rodičia. V prvých lavíc na pravej strane bola moja rodina. Mama, Robin, sestra s priateľom, starká. Ďalej som videl chalanov s priateľkami. Zayn s Danielou, Louis s Eleanor, Liam s Danielle a Nial.. ten tam bol s Emmou.

Nastavil som Mel ruku, ona si tú jej preplietla cez moju a spolu sme vychádzali z kostola. Družičky nám hádzali lupienky z bielych ruží po zemi. Najšťastnejší deň na svete.

Podišiel k nám otec Mel a zaprial nám všetko najlepšie, tak isto spravili aj naši, neskôr prišli chalani a všetci ostatní. Nebola to až taká obrovská svadba, neboli tu ani novinári. Celé to bolo také.. pokojné. Také... neuveriteľné. Prišla k nám Anne, sestra Mel a objala nás oboch.

„Dúfam, že budete šťastí.. a budete mať plllllno detí, aby som sa mala s kým hrať.“ Zapriala nám a my sme sa len usmiali.

„S tvojou sestričkou budeme mať mnoho detičiek. A ty k nám budeš chodievať spolu s ockom, a budeš ich kočíkovať, budeš sa s nimi hrať, budeš im vyberať hračky.“ rozprával som jej moje predstavy.

„Huraaaa.“ Potešila sa  Anne.

„Tak.. bež za ockom, aby si sa mu nestratila.“ Povedala jej Mel.

........ „Harry, pozri sa koľko je hodín.“ Prebudila ma Mel.

„Koľko?“ opýtal som sa ospalo.

„Pol jedenástej. Musíme sa ponáhľať, veď vieš že sme sa dnes chceli ísť poobzerať po okolí.“ Usmiala sa.

„Prepáč. Ja sa rýchlo umyjem, oblečiem a môžeme vyraziť.“ Ospravedlnil som sa.

„A raňajky?“

„Najeme sa niekde v meste. Dáme si niečo špeciálne. Čo ty na to?“ navrhol som.

„Myslím, že.. a vlastne.. fajn.“ Súhlasila.