I wish 36

Budem pridávať po kratších častiach, lebo toho naozaj veľa nestíham :) 

Inak - toto je venované Ivuške, kvôli jej EMME :)

*M.Styles 

„Niall?“ opýtala som sa keď som vstúpila do jeho izby. Ležal na posteli so slúchadlami na ušiach.

„Čo sa deje?“ opýtal sa vystrašene. Asi sa zľakol, keď som mu tam nabehla taká osprchovaná, nenamaľovaná.

„Môžem tu byť chvíľku pri tebe?“ opýtala som sa. Neviem, prečo som sem vlastne prišla. Neviem, prečo som si myslela že práve Niall mi pomôže. Ani neviem, čo ma tak nahnevalo. Neznášam, keď sa mi niekto prehrabuje vo veciach, aj keď je to my priateľ. Nikdy mi nikto neprezeral denník. Sú to moje pocity, moje slová, môj život. Ale načo, som sa ja krava, trepala k Niallovi?

„Jasné, ale niečo sa deje?“ opýtal sa.

„Tak trocha.. kde je Liam?“

„On šiel niekam, asi von volať El. Tak čo sa to teda stalo?“ vyzvedal.

„Niall.. nechcem ti to vešať na krk. Proste som sa nahnevala a neviem prečo, napadlo ma, že pôjdem za tebou. Ale ak prekážam, môžem odísť.“

„Nee, nechoď. Ja som len prehnane zvedavý občas. Tak.. a kde je Harry?“ opýtal sa.

„Zamkla som ho v izbe, aby nemohol prísť za mnou.“ Odpovedala som, akoby to bola rutinná záležitosť.

Niall vytreštil oči. „Čo si spravila?“

„No zamkla som ho.. no.. Niall, radšej sa nepýtaj.“ Odvetila som mu.

„Mel, nechcem sa robiť múdrym, ani nič podobné.  Ale nech Harry spravil čokoľvek, mala by si ísť za ním, porozprávať sa o tom. Je to dobrý chalan.“ Odvetil mi a ja som sa rozhodla, že ho asi poslúchnem. Nezabijem ma to. A musím mu vysvetliť, že aj ja mám svoje tajomstvá, svoj vlastný svet, o ktorom nemá vedieť nikto.. Vyšla som von a zrazu som začula že..

(Z Harryho pohľadu)

„Meeeeel! Otvoooooor! Mel, no taaaak.“ Kričal som, no ona nevnímala. Nikto nevnímal.

„Do pekla, načo som tú blbú knižku otvoril?“ pýtal som sa sám seba. Asi som to naozaj nemal robiť.

„Mám otvoriť?“ ozvalo sa spoza dverí.

„Hmm.. to je celkom dobrý nápad.“ Ironicky som poznamenal.

„Ešte raz to zopakuj, prosím ťa..“

„Áno, prosím ťa.“ Opravil som sa. A ona odomkla. Stála vo dverách nadurdená a ja som nevedel, čo povedať.

„Prepáč mi to prosím.“ Vydal som nakoniec zo seba.

„Harry, ja.. prečo...“

„Prepáč. Prosím.. som proste zvedavý.“

„Harry, to je moje súkromie. Niečo, čo nemá vedieť nikto okrem mňa. Pocity, s ktorými bojujem sama, dni, ktoré preplačem.. sama! Všetko, čo sa udialo som si musela preskákať sama.. tak prečo by mal toto všetko niekto len tak prečítať. Je to môj život, Harry. Milujem ťa, ale naozaj.. to už nerob.“ Dokončila. Ja hlupák som si asi neuvedomoval, čo to pre ňu vlastne znamená. Tá malá knižka je vlastne celé jej myslenie. Všetko. Aj tak mi nebolo jasné, prečo si preboha, ten denník písala po anglicky. Veď je Slovenka.

„Mel, som hlupák. Prisahám, že sa to už nestane.“ Sľúbil som.

„Ja viem, možno si myslíš, že som strelená keď takto kričím pre nejakú poondiatu knižku, ale naozaj to pre mňa veľa znamená.“ Povedala a ja som sa nezmohol na nič iné, ako ju objať. Ona mi objatie opätovala a tak sme stáli vo dverách. Zbadal som Nialla ako nakukuje a popri tom sa usmieval, tak som mu len ústami naznačil „Ďakujem.“

„To je okay.“ Nazvačil a vošiel späť do izby.

„Tak.. poďme dnu, čo ty na to?“ opýtala sa, keď si všimla kde vlastne stojíme.

„Dobrý nápad.“

A tak sme sa rozprávali. O všetko, čo nás napadlo. S najlepším, najúžasnejším a najdokonalejším človekom na celom svete. S dievčaťom, o ktorom som sníval asi len v najtajnejších snoch. Konečne som mal ten pocit, že toto je ten človek, na ktorého som čakal. Ten človek, ktorý mi mal zmeniť môj život. Toto je teda tá spomínaná LÁSKA.

ĎALŠÍ DEŇ – 14.00 (Z pohľadu Mel)

A tak sme na ceste na nejakú šou. Strašne, ale strašne som tam nechcela ísť. Vytŕčať sa, akoby som bola neviem kto. Ale ja nie som tá slávna. To oni, tak načo tam mám ísť ja?

„Mel, čo si taká nervózna?“ opýtal sa ma Harry.

„Harry, ja tam vážne ísť nechcem..“

„Ale no tak. Dnes už celý svet vie, že sme spolu. Už nemáš čo skrývať, teda nemáme.“

„Ale ja..“

„Žiadne ale. Ideš tam so mnou, ničoho sa neboj.“ Povedal a schytil ma za ruku. Mal pravdu. Už nie je čo skrývať.

Ale teraz, keď sme už tu.. neviem, nemám dobrý pocit. Mám trému ako pred nejakou skúškou. Harry odišiel niekam, kde ho pripravia spolu s chalanmi a ja..

„Vy ste slečna Lesyová?“ opýtala sa ma akási žena, ktorá robila asi maskérku tejto šou. Neviem, typovala som.

„Áno, to som ja. Prečo?“

„No, poslal ma pán Styles. Vraj vás mám pripraviť na stage.“ Odpovedala mi.

„To už? Tak fajn..“

„Nebojte sa. Prvý krát to je trochu zvláštne, ale ako priateľka takej známej osoby ako je Harry Styles si na to po čase zvyknete.“

„To ste ma teda povzbudili.“ Zasmiala som sa. „Tak teda poďme.“

Slečna bola veľmi milá. Porozprávala mi, ako sa sem vlastne dostala a aké to je, pracovať s toľkými známymi ľuďmi. Pripravila ma tak rýchlo, ani som si to nestihla uvedomiť a už som sedela v akomsi kresle vedľa Harryho,  Daniely a ostatných chalanov. Prišla k nám moderátorka, no vyzerala veľmi mlado. Určite nemala nad 20.

„Dobrý deň, USA. Vítame vás v našej šou. Tak ako každý týždeň, aj dnes máme hosťa. Lepšie povedané, hostí. Dnes sú to chlapci zo skupiny One Direction. Ako vidím, niekto si tu doniesol aj priateľky.“ Povedala tmavovláska a všetci v sále spustili búrlivý potlesk.

„Tak, ako sa dnes máte?“

„V pohode.“ Odpovedal Liam za všetkých. Ja som sa pozrela na chalanov. Prezrela som si ich jedného po druhom, no nedokázala som uveriť, keď som sa pozrela na Nialla. Z tej baby nevedel spustiť oči. Pozeral na ňu tak uprene, až som myslela že mu vyletia oči.

„Takže na začiatok. Ja som Emma. Teší ma.“ Predstavila sa.