I wish 33

„Mel... zobuď sa!“ drgal do mňa Harry.

„Čo sa deje? Už sme tam?“

„Nie.“ Usmial sa. „Ale vieš, z tohto lietadla vystúpime oficiálne ako pár. Mali by sme sa pred tým ešte porozprávať.“

„No.. keď myslíš.“ Povedala som a posadila sa vzpriamene na sedadlo. „Tak začni teda.“

„Mel, existuje len jediná otázka, ktorú ti chcem položiť a nad ktorou som premýšľal celú cestu. Si naozaj pripravená na to všetko, čo ťa čaká?“

„Harry Styles, je mi jedno, čo to obnáša. Ja som pripravená na všetko. Viem, že asi nebudem mať fanúšičky, skôr haterky ale mne je to fuk. Ale otázka je skôr to, či ty si pripravený na rozzúrené fanúšičky. Určite nebudú nadšené tým, že si si našiel dievča, ešte k tomu niekoho, ako som ja.“ Odpovedala som mu.

„Mel, ak sú to naozaj fanúšičky a ak ma naozaj tak zbožňujú, ako tvrdia, pochopia to. Ak je to fakt, tak im bude záležať na mojom šťastí. Nechcem sklamať fanúšičky, no keby som  sa vykašľal na teba, sklamal by som sám seba.“

„Takže sme pripravení?“ opýtala som sa so smiechom.

„Spolu zvládneme všetko.“ Dodal a silno ma objal.

„Spolu.“ Povedala som a nastrčila som malíček na dokončenie nášho sľubu a Harry hneď priložil ten jeho.

„Tak, čo teda povieme tým zvedavým hlavám?“ opýtal sa.

„Tak.. to je na tebe. Harry, hlavne nezabúdaj. Hovor to úprimne, zo srdca.“

„Mel, ty ich nepoznáš. Chcú z teba dostať von všetko. Úplne. Občas ťa dostanú do takých úzkych, kde už nemáš naozaj čo povedať.“

„Zvládneme to. Jednoducho povieš, že sme spolu, že nám je dobre, že sa milujeme. A potom povieš že už nemáš čas, ponáhľaš sa na hotel a že viac povieš zajtra večer v interview s... neviem s kým ho máš, to už povieš sám.“ Upokojovala som ho.

Harry sa na mňa zahľadel. Pozeral mi priamo do oči a ja som už bola celkom zhypnotizovaná jeho pohľadom. „Milujem ťa. Celú od hlavy po päty. To, ako máš riešenie na každý jeden problém, ktorý príde.“

„Ja teba viac. A okrem toho, problémy sú na to, aby sa riešili.“ Povedala som mu.

„A tak to poviem aj pred novinármi. Poviem, že ťa proste milujem a že s tým nedokáže nikto nič spraviť.“ Dodal a pobozkal ma. Odrazu sa v lietadle čosi ozvalo.

„Drahí naši cestujúci..“ bol to Niall. Keďže toto je súkromné lietadlo, chalani si robia, čo sa im zachce. „O nejakých desať minút pristaneme, tak by som vás ja, ako šéf chcel poprosiť, aby ste si tu nezabudli nič. Vďaka.“ Dokončil. Harry sa začal smiať.

„Čo sa smeješ?“ opýtala som sa nechápavo.

„Ja ako veľký šéf.“ Zopakoval Niallove slová a začal sa rehotať.

„Je to pán, čo ti poviem.“ Dodala som a začala som sa smiať aj ja.

„Ach.. Niall. Musíme mu nájsť nejaké dievča. Každý z nás už má, len on nie.“ Zamyslel sa Harry.

„Myslíš? Možno mu je takto dobre. Je to pekný chalan, ak by niekoho chcel, mal by na každý palec desať.“

„Takže pekný chlapec.. hmmm..“ zopakoval Harry.

„Ale miláčik, vieš že ja chcem aj tak len teba.“ Povedala som a stisla som ho.

„Tak to teda dúfam. Okrem toho, Niall nevie variť tak, ako ja.“ Usmial sa.

„Aj keby si varil najhoršie na svete, zbožňovala by som ťa.“ Vyviedla som ho z omylu.

„Veď kde inde by si našla takéto kučeravé vlasy, v ktorých sa tak rada prehrabávaš?“

„To je pravda. Ale možno niekto niekde na svete sa na teba podobá. Aj tak ťa nedokáže nikto nahradiť.“ Polemizovala som. Harry chcel niečo povedať, no v tom začalo lietadlo klesať a on si začal baliť veci. Ja som začala robiť presne to isté a na našu debatu sa akosi zabudlo.

Tak.. a lietadlo spomaľuje, spomaľuje, spomaľuje....

(Z pohľadu Harryho)

Až sme stáli úplne na mieste. Obrovská masa ľudí sa snažila dostať cez SBSkárov, vďakabohu sa im to nepodarilo. Stálo tam snáď tisíc novinárov priahnucich po rozhovore. Ja som vzal Mel za ruku, kufre som nechal tam, vraj nám ich donesú až na hotel. Držal som ju pevne, až sme nakoniec vystupovali. Všetky oči smerovali na nás. Odrazu nás takmer omráčil obrovský krik fanyniek, ktoré vyzerali, akoby boli ochotné spraviť všetko preto, aby sa nás mohli aspoň dotknúť. Všetci sme fanúšikom mávali s úsmevom. Prechádzali sme okolo nich, z každej strany sa ozývali rôzne pokriky, až sme sa dostali k autu, ktoré nás malo odviesť do hotela. Keď sme už nastupovali..

„Harry, kto je táto slečna? Nová priateľka?“ priskočila k nám jedna dotieravá novinárka.

„Pravdupovediac, áno. Je to moja nová priateľka.“ Povedal som a pritiahol som si Mel bližšie k sebe. Stisol som jej ruku pevne. Neviem, čo som tým chcel dokázať, ale pomáhalo mi to. Mel sa len usmiala, aby dobre zapôsobila na ľudí, no ja som v jej pohľade cítil hroznú nervozitu, možno strach.

„Je to vážne? Ako dlho ste spolu?“

„Áno, je to vážne. To ako dlho sme spolu rozoberať nejdem, pretože práve odchádzame. Dovidenia.“ Odpovedal som a snažil som sa zavrieť dvere na aute, keďže chalani už sedeli v aute spolu s Danielou a Mel. No v tom mi novinárka zabránila.

„Ešte posledná otázka, ako sa volá vaše nove dievča?“ opýtala sa ma zvedavo a ja som sa hlboko pozrel na Mel. Chcel som jej vyčítať z tváre, či chce, alebo nechce aby celý svet vedel jej meno. No ona to brala v pohode. Aspoň tak vyzerala. Zhlboka sa nadýchla a prikývla.

„Jej meno je Melanie Lesyová. Tak dovidenia.“ Odpovedal som novinárke a zavrel dvere na aute.

„Odchádzame!“ skríkol som, aby ma vodič počul. Auto sa pohlo a my sme sa mohli konečne dostať z tohto blázinca.

Počas cesty sa ozvala Mel.

„Jednu vec nechápem. Prečo všetci riešia mňa a Harryho, ale Zayna a Danielu nie?“ opýtala sa. To bola naozaj dobrá otázka. Je naozaj divné, že zatiaľčo na mňa sa novinári valia, Zayn si s Danielou vykračuje úplne pokojne.

„No viete..“ začal Zayn. „Kým ste vy dvaja boli v Holmes Chapel, ja som zatiaľ Daniel predstavil novinárom, takže ona si svojím už prešla. Nás už nechali na pokoji.“

„To je jasné. Prišla na svet ďalšia senzácia, ktorou sme ja a Mel, takže na vás sa zabudlo. Že ma toto nenapadlo. Keby som povedal o nás dvoch skôr, mali by sme pokoj, pretože novinári by naháňali vás.“ Premýšľal som na hlas, aj keď som si to ani neuvedomoval.

„Tak vidíš, smola je smola.“ Zaškeril sa Zayn a v aute opät nastalo ticho. Bolo zvláštne, že Louis za celú cestu nič nepovedal, ale chápal som to. Aj ja som bol hrozne unavený. Už aby sme boli tam.

HOTEL

Hoci som trocha zadriemal v aute, zobudilo ma prudké zabrzdenie. Stáli sme pred luxusným hotelom. V tom sa ukázal náš manažér Paul, ktorý nás previedol hotelom. Ukázal nám každému izby, vyzdvihol naše kufre a pekne odišiel. Bol to celkom príjemný človek, ale občas mal také stavy, keď sa s ním nedalo rozprávať, ako dnes.  Toto bolo po prvý krát, čo som nebol na izbe s Louisom. Ten bol sám, Niall bol s Liamom a Zayn s Danielou. Takže ja som ostal s Mel. Aj keď mi bolo ľúto nechať Louiho samého, s Mel som bol radšej.

Každý si v svojej izbe našiel papier s programom na nasledujúci mesiac. Chvalabohu, na dnešok sme nemali nič, no už zajtra sa nám začínali rôzne rozhovory v rádiách alebo v iných šou.  Prestavil som si hodinky kvôli časovému posunu a hodil som sa na posteľ k Mel, ktorá tam už ležala. Posteľ bola obrovská a pohodlná, takže s Mel nám bude ako v raji.