I wish 46

Čaaaute :) tak vidím to tak, že zajtra sem asi nepridám časť, ale tak sa budem snažiť :) Dúfam, že sa vám aspoň táto bude páčiť :)
*M.Styles 

(Z pohľadu Louisa)

„Kde, dopekla, sa ten Harry teraz tára?“ opýtal sa Zayn, keď sme už sedeli na hoteli a pozerali akýsi film.

„Neviem. Volal som mu, ale neviem sa mu dovolať.“ Odpovedal som nervózne.

„Pozri sa, koľko je hodín. Je pol tretej ráno, kde môže byť?“ opýtal sa Niall.

„Neviem.“

„Okrem toho, Mel. Bola dosť veľká blbosť vymyslieť si, že si nič nepamätáš, iba Nialla.“ Zahriakla ju Daniela.

„Ale ja som si to nevymyslela. To boli len tie lieky. Asi hodinu po tom, ako som mu to povedala som sa rozpamätala na nejaké veci. Nemôžem za to. Niall ma napadol preto, lebo som mala to meno napísané na vankúši. Keď ma bol raz pozrieť, asi mi ho tam napísal, tak som si myslela, že poznám len jeho. Prepáčte, ale ja za to naozaj nemôžem.“ Odpovedala.

„Fajn. Ale Harry tu nie je hlavne kvôli tomu a ty to vieš.“ Povedal jej Niall.

„To akože dávaš za vinu mne, že som bola v kóme a keď som sa prebudila, nepamätala som si ho?“ opýtala sa.

„To vieš, že nie.“ Pokrútil hlavou Niall.

„Mel, nechaj to tak. Radšej len lež. Dobre vieš, že keby sme doktorov nepresviedčali, že nám je tak strašne ťažko za tebou chodiť do nemocnice a že potom budú mať v nemocnici problémy s novinármi a neviem čo ešte, musela by si ostať tam na pozorovanie.“ Povedal som jej.

„Ja viem. A ďakujem vám za to. Neviem si predstaviť, že by som mala ostať medzi tými istými štyrma stenami.“ Poďakovala.

„To je v pohode. Skôr ma však trápi, kde je Harry.“

„Mňa tiež. Skúsim mu zavolať ja, možno zdvihne.“ Oznámila Mel a vyťukala do svojho mobilu jeho číslo. Nastalo dlhšie ticho až Mel povedala: „Nedvíha.“

„Keď nedvíha tebe, niečo s ním bude.“ Povedal som so strachom. Toto Harry ešte nikdy nespravil. Teda raz, ale to najprv zavolal, že nepríde.

(Z pohľadu Mel)

„Poďme sa za ním niekam pozrieť.“ Navrhla som.

„Mel, toto nie je dedina s jednou krčmou, jedným obchodom a jednou školou. Toto je New York, nemáme šancu ho nájsť.“ Povedal pesimisticky Niall, čo sa naňho nepodobalo.

„Niall má pravdu. Nemáme ani poňatia, kde môže byť. Okrem toho, nepoznáme to tu tak dobre, sami nevieme kam máme ísť.“ Súhlasil Louis.

„Fajn, tak pôjdem sama.“ Povedala som. Som s nervami v koncoch. Nemám na to len tak tu sedieť zatiaľ čo nemám ani potuchy, kde sa Harry nachádza.

„Mel, si normálna?“ opýtala sa Daniela. „Vieš, že sa nemáš ani pohnúť z postele najmenej týždeň.“

„Tebe sa to povie, keď si práve ležíš svojmu priateľovi v náručí.“ Odvrkla som jej.

„Mel, no tak.. choď si radšej ľahnúť. Ja sa pôjdem za Harrym pozrieť s Louisom.“ Upokojoval ma Zayn.

„Sľúb mi, že ho privedieš, prosím ťa, Zayn.“ Prosíkala som.

„Pokúsim sa, ale dobre vieš že ti nič sľúbiť nemôžem.“ Odpovedal mi Zayn. V jeho hlase som cítila, že sám tomu neverí.

„Mel, poď si normálne ľahnúť do izby. Odprevadím ťa.“ Povedal mi Niall.

„Ale..“

„Žiadne ale.. pekne poď. Ty potrebuješ oddychovať. Okrem toho, Harry je dospelý a vie sa o seba postarať.“ Protirečil mi.

„Myslíš?“ opýtala som sa.

„Ja to viem, poznám ho.“ Povedal. Týmto ma upokojil. Neviem prečo, ale Niall ma niečo, čo mi vždy aj v tej najhoršej chvíli pomôže.

„Tak fajn.“ Odvetila som a Niall ma odtlačil do izby.

„Tak a už-aj si ľahni.“ Prikázal mi s úsmevom a ja som ho poslúchla.

„Niall?“ zašepkala som za ním keď odchádzal.

„Prosím?“

„Nechoď ešte. Prosím.. nechoď.“

„Je ti niečo?“ opýtal sa so strachom.

„Bojím sa.. veľmi sa bojím.“ Povedala som a z očí sa mi spustili slzy.

„Čoho sa bojíš?“ nechápavo sa spýtal.

„Ja neviem. Mám nejaký veľmi čudný pocit, že sa všetko zmení k horšiemu.“

„Ale Mel, no tak. Toto sa mi na teba nepodobá, mysli pozitívne.“

„Nemôžem za to.. proste taký blbý pocit.“

„Neboj sa, Mel. Všetko bude dobre.“ Upokojoval ma.

„A čo Harry? Kde je?!“ opýtala som sa.

„Mel, nestresuj prosím ťa. Možno si len niekam zaskočil.“ Povedal Niall, ale sám neveril tomu, čo vraví.

„Fajn... a čo ty a Emma?“ opýtala som sa nakoniec. Rozhodla som sa nechať svoje starosti tak, nech sa stane čo sa stane.

„Tak..“ potmehúdsky sa usmial. „Emma je strašne fajn. Zatiaľ sa len spoznávame, ale cítim sa s ňou naozaj dobre. Je taká.. priama, úprimná. To si na dievčati cením najviac.“

„Takže láska?“ zarýpala som do ňho. Vedela som, že nerád rozpráva o svojich pocitoch.

„Neviem, či by som to už nazval láskou, ale je mi s ňou naozaj veľmi dobre. Cítim sa s ňou tak prirodzene, nemusím sa na nič hrať.“ Rozprával. Bolo zaujímavé ho počúvať. Pozeral sa na svet akýmsi iným pohľadom ako všetci ostatní. Bol proste iný.

„Strašne ti to prajem, Niall.“ Povedala som mu zo srdca.

„Ďakujem.“ Usmial sa. „A ja tebe tak isto s Harrym. Dúfam že budete spolu navždy, takí milí ste spolu.“

„Navždy je dlhá doba,  to dobre vieš.“

„Nemiluješ ho dosť na to, aby si to s ním tak dlho vydržala?“ spýtal sa.

„Milujem ho viac než čokoľvek iné, ale navždy je navždy.“

„Asi máš pravdu.“ Povedal a objal ma.

„Vďaka Niall, že si ku mne taký dobrý. Že asi ako jediný ma chápeš, podporuješ vo všetkom. Ďakujem ti, si naozaj priateľ.“

„Ale prosím ťa, robím to rád. Vieš, že ja pomôžem vždy, keď môžem.“

„Viem. Emma má proste šťastie.“

„Tak isto, ako aj Harry.“ Dodal. „Tak a už si ľahni. Potrebuješ oddychovať.“ Povedal a prikryl ma.

„Ešte raz, ďakujem.“ Usmiala som sa.

„Ešte raz, nemáš začo. Dobrú noc.“

„Dobrú.“ Povedala som a Niall odišiel z izby. Znova sa ma zmocnil ten strach. Ten, keď neviem čo sa stane, ale viem, že nič dobré to nie je. Zobrala som do rúk mobil skúšala som ešte pár krát zavolať Harrymu, no bolo to márne. Nedvíhal. Tak som sa rozhodla, že mu aspoň nechám odkaz.

„Harry, to som ja, Mel. Neboj sa zlato, už som v poriadku. Prosím ťa, vráť sa čím skôr, veľmi sa o teba bojím. Milujem ťa.“