I wish 32

Strašne chcem byť Mel.. :)

M.Styles ;)

LETISKO

Ach bože. Asi som mala čakať, že tu bude toľko ľudí. Na chalanov čakali tisíce fanúšičiek a oni sa ledva predrali okolo nich. Bol tam nenormálny krik, no chápala som tie baby. Keby sa nestalo to, čo sa stalo, asi by som reagovala rovnako, keby som takto videla One Direction. Ale oni boli takí milí, to ako sa správali k fanúšikom – všetko. Ani som si neuvedomovala, že kráčam cez húf ľudí za ruku s Harrym Stylesom. No všimlo si to asi príliš veľa ľudí na to, aby som sa ho len tak pustila.

„Harry, nechceli sme náš vzťah tajiť?“ opýtala som sa ho a ukázala mu naše spojené ruky.

„Chceš to?“

„A ty?

„Ja ťa chcem ukázať každému jednému človeku na tejto planéte. Chcem, aby vedeli, že ťa milujem. No ty si pripravená na toto celé, čo sa začne okolo teba diať, keď budeš oficiálne moje dievča? Lebo ak nie, dokážem z toho ešte nejako vykľučkovať.“ Povedal Harry a ja som sa tuho zamyslela.

„Som pripravená!“ povedala som po dlhom rozmýšľaní. „S tebou to zvládnem.“ Dodala som.

„Zbožňujem ťa.“ Povedal. „Tak.. a teraz pôjdeme do lietadla. Novinári budú mať milióny fotiek na to, aby nás usvedčili, takže sa priprav.“ Oznámil mi a ruku mi chytil ešte pevnejšie.

Novinári skákali chalanom do cesty, no Liam ako otecko skupiny im pekne povedal, že nám o chvíľu odchádza lietadlo a my nemáme čas na takéto veci. Hovoril to toľko krát za sebou, až mi to liezlo na nervy. Boli to veľmi neodbytní ľudia. Chápem, je to ich práca, ale občas zachádzajú príliš ďaleko. Mojím jediným prianím bolo dostať sa konečne do nášho lietadla. Odísť z tohto zmätku.

Prechádzali sme  cez rôzne miestnosti, no ja som to akosi nevnímala. Jediné, čo som si všímala bol Harry. Bol taký.. pokojný, kľudný.. spokojný. Sem tam sa na mňa pozrel, pousmial sa tak, ako to dokáže len on, ale nepustil moju ruku. Akoby to bola posledná vec, ktorú mal.

(po 15 minútach)

Konečne v lietadle. Sedela som vedľa Harryho. Asi sa chalani zabudli zmieniť o tom, že to lietadlo majú len sami pre seba a počkalo by na nich určite dlhšie ako 10 minút, ale to nič. Aspoň konečne sa môžem v pokoji s Harrym porozprávať. Normálne, bez toho, aby som musela kričať. No pred tým, ako som sa k Harrymu stihla prihovoriť, zavolal ma Louis.

„Mel, môžeš na chvíľu.“

„No.. jasné.“ Precedila som.

„No tak počkať, čo od nej chceš?“ opýtal sa Harry hneď, ako začul Louiho.

„Harry, nestresuj.“ Dohovorila som mu. „Však sa len porozprávame.“

„Poslúchni frajerku, Harry.“ Zasmial sa mu Louis.

„Že mi ju do piatich minút donesieš späť, je ti to jasné?“ povedal Harry. Teraz som nevedela, či zase používa ten jeho zázračnž humor, ktorý pochopí iba Louis, alebo to myslí vážne.

„Jasné, spoľahni sa.“ Odpovedal mu Louis a zobral ma na druhú stranu lietadla.

„Takže?“ začala som.

„No..“

„Louis, no tak. Čo chceš?“ opýtala som sa.

„Danielu som už poučil, teraz si na rade ty.“ Povedal so smiechom.

„Poučil? No tak Louiiiii.“ Zasmiala som sa.

„Nie, myslím to vážne. O Zayna nemám takú starosť, správa sa tak dospelo. Ale Harry? Je ako decko. Je pobláznený až po uši.. tebou. A to je čosi, čo som u ňho ešte nevidel.“

„Louis, toto mi povedalo veľa ľudí a ja si naozaj vážim, že to takto je. Harryho naozaj zbožňujem a som šťastná, že aj on mňa. Teda ako to vraví on. Ale čo chcete všetci odo mňa?“ strácala som nervy.

„Ale, Mel. Neber to v zlom. Len ti chcem povedať to, čo ti asi tiež už povedali..“

„Čas vypršal.“ Vyrušil nás Harry. Takže to myslel asi vážne s tým limitom.

„Harry, no tak..“ začal Louis.

„Žiadne no tak. Mal si čas, ktorý bohužiaľ uplynul a teraz som s mojou priateľkou na rade ja.“ Zasmial sa a stiahol ma opäť na naše miesta.

„Harry, nechceš mi niečo povedať?“ opýtala som sa doberajúc si ho.

„Ako čo?“ opýtal sa nechápavo Harry.

„No napríklad to, že si počúval môj a Louisov rozhovor.“

„Ja? Neeeeeee.“ Zaklamal.

„Harry!“

„Tak fajn. Dobre, počúval som.“ Priznal sa.

„A ďalej..“

„Mel... no tak. Ja viem, že sa s tebou teraz chce každý rozprávať o mne. Ale ja to nechcem. Je moja vec s kým chodím. A vieš čo? Som rád, že na mne vidno, aký som zaľúbený.“ Zasmial sa a začal mi dávať pusy po celej tvári.

„Harry, no taaak, prestaaaň.“ Kričala som na ňho so smiechom. „Vieš, že to neznášam.“

„Tak prepáč no.“ Odul gambu a objal ma.

(Z pohľadu Harryho)

„Vieš čo? Asi zájdem za Louisom porozprávať sa s ním.“ Povedal som Mel.

„Hmm, tak fajn. Ale vráť sa čo najskôr.“ Povedala a žmurkla na mňa. Po tom som začal premýšľať, či naozaj chcem ísť.

„Hneď som späť.“

Prešiel som k Louimu a prihovoril sa mu.

„Heey.“

„Tak čo? Mel zaspala alebo prečo si tu?“ opýtal sa nahnevane.

„Deje sa niečo, o čom by som mal vedieť?“

„Nie, nič. Len že.. Harry od kedy si s Mel, celkom kašleš na kamoša. Som rád, že si šťastný a že si si našel niekoho, koho naozaj miluješ,  ale aj tak.“ Povedal Louis.

„Tak o toto ti ide? Ale no tak, Louiiiiiiii.“ Pošteklil som ho. „Dobre vieš, že teba mi nenahradí nikto na svete. Ale Mel je niečo celkom iné. Ty si kamoš, ona je moje dievča. Je normálne, že s ňou trávim toľko času.“

„Ja ťa chápem, ale..“

„Žiadne ale! Keď budeme mať nejaký voľný čas v Amerike, sľubujem ti, že s tebou strávim akýsi čas. Ale samozrejme spolu s Mel. Musíš ju spoznať. Je perfektná. A počkaj, keď ti porozpráva o jej živote. Je celkom iná ako tamtie teenagerky. Však uvidíš.“ Rozprával som mu.

„Myslíš, že si sadneme?“

„Ja to viem. A okrem toho, rozhodol som sa, že verejne prehlásim, že sme spolu.“ Povedal som mu medzi rečou.

„Myslí, že je to dobrý nápad? Si si absolútne istý, že je na to celé pripravená?“

„Verím jej. A aj tak to nechcem už tajiť. Nebaví ma skrývať sa pred novinármi, ktorí sú na každom mojom kroku.“

„Chápem. Ja viem čo to je. Ja len dúfam, že Mel je dosť silná na to, aby to zvládla.“ Povedal Louis.

„Je silnejšia, než ktokoľvek iný. Ver mi.“

„Verím. Tak si bež za tou čajou, keď ťa tam tak pekne čaká.“ Zasmial sa. Už zase to bol ten Louis, ktorého poznám.

„Niežeby som chcel ísť, ale..“

„Chceš!“

„Dobre, tak chcem. Len som nechcel byť hnusný.“ Zasmial sa.

„Vypadni!“ skríkol Louis so smiechom a ja som sa pobral späť k Mel.

(Z pohľadu Mel)

Harry sa vracal s úsmevom na tvári.

„Všetko okay?“ opýtala som sa.

„Jasné.“ Opovedal.

„Tak fajn. Ja si teda zdriemnem. Pýtala som sa Nialla, koľko asi trvá cesta a keď som počula odpoveď, tak som skoro spadla zo stoličky. Dobre, to je jedno. Dobrú.“ Povedala som mu a oprela som si hlavu o jeho plece.