Hope Dies Last-6.časť

Ja vás veľmi prosím.Ak to niekto číta dajte mi komentár.Nezaberie vám to ani 2 minúty a mňa tým veľmi potešíte.Len pár slov,stačia len 4.Páči sa mi to alebo nepáči sa mi to.Len vás prosím veľmi aby ste tam do toho komentára niečo napísali pretože stým asi vážne seknem keď neviem či sa vám to páči :(:( tak prosím obetujte pár sekúnd kliknite na komentár a napíšte tam niečo či sa vám to páči alebo nie.Plán mám taký že ak mi budete písať komentáre a ja budem mať čas niekedy pridám aj 2 časti za deň okrem piatku a soboty.Ale keď nebudem mať pri jednej časti aspoň jeden komentár ďalej nepíšem.Každý deň budem sledovať.Napíšem časť a keď na druhý deň tam bude aspoň 1 komentár napíšem ďalšiu.Ak tam nebude budem si to kontrolovať a nenapíšem ďalšiu kým tam ten komentár nebude.Prepáčte že to musím riešiť takto ale potrebujem vedieť či sa to niekomu páči alebo či to niekto vôbec číta :) No teraz už idem pridať časť a môžem vám prezradiť len toľko že už sa pomaly blížim k UK :)))) Dúfam že sa tešíte :) *Lili*


"No vieš zlatko,porozmýšľam o tom a poviem ti to ráno na raňajkách keď tam budú všetci,súhlasíš?"povedal napokon ocko a usmial sa."Tak dobre ocko,ale bola by som rada keby si to dovolil.Veľmi tam chcem ísť.Je to môj sen.A môj sen je tiež stretnúť sa z jednou Londýnskou kapelou,ale to sa mi nepodarí.Tak sa len chcem do toho Londýna pozrieť"chcela som ho trocha motivovať aby mi to nakoniec dovolil.Keď som otvorila dvere aby som mohla vyjsť z ockovej pracovne,pozeralo sa na mňa 6 párov očí.Očividne všetci počúvali o čom sa chcem baviť s ockom."Že sa všetci nehanbíte takto špehovať"smiala som sa na nich.Nekomentovali to,len sa pobrali naspäť k pozeraniu.Pozerali nejaký nudný western,tak som sa pobrala do svojej izby po pyžamo a išla som sa skočiť osprchovať.Ale ešte predtým,než pôjdem do izby,ďalšou výhodou v mojej izbe je aj vlastný balkón.Síce si poviete,že načo balkón na jednoposchodovom dome,ale bol na moje želanie.Otvorila som ho,a hneď za sebou zavrela,sadla si do sedačky,ktorá sa húpe,zobrala s parapety krabičku cigariet a zapaľovač s anglickou vlajkou a nápisom sex pistols a anarchy in the UK.Som svojská čo už.Pripálila som si svoju cigaretu značky BlackDevil,ružovej farby.Kupujem len tieto.Sú síce drahšie ako obyčajné ale sú fajné.Iné si nedám.Ale nefajčím veľa.Dám si jednu za deň a ani to nie.Niekedy na to úplne zabudnem.Počas rozmýšľania som stihla dofajčiť,zahasila som ju v mojom popolníku s rastafariánskym obrázkom,postavila som sa s kresla a vošla do izby.Balkón som nechala otvorený,zobrala som si uterák a svoje zelené pyžamo a išla som do sprchy.Kedže som vedela že čoskoro sem príde Anna,len som sa rýchlo osprchovala,dnes som si vlasy neumývala,pretože som si ich umývala včera,obliekla som sa do pyžama a išla si ľahnúť do postele a zapnúť Facebook.Len tak som sa túlala po facebooku,medzitým už Anna bola v sprche,keď mi niekto poslal správu.Pozrela som si ju a bola od Lukáša.Chlapca z mojej školy,ktorý je vynikajúci spevák.Je to blondiak,má trocha dlhšie vlasy,hnedé oči a má vypracovanú postavu proste naňho dievčatá zo školy letia ako muchy na hnoj.Ale nieje namyslený.Nehrá sa so srdciami tých dievčat aj keď nechce ani jednu.Vždy ich odmietne šetrne a milo a nie brutálne že chúďa dievča doma plače celé dni.Je to môj dobrý kamarát."Ahoj nejdeš niekam vonku?"napísal mi."Prepáč ale už som bola v sprche a nechcem prechladnúť.Niekedy nabudúce dobre?"nechcela som byť hnusná ale vážne nechcem byť chorá keď mám šancu ísť do Londýna a ani sa mi dvakrát vonku nechce ísť."Nevadí tak nabudúce :* pa"on mi poslal pusu.No wow,síce do mňa od 9 triedy hučí že so mnou chce chodiť a nechce žiadnu inú,preto všetky iné odmieta,ale ja ho nechcem.Beriem ho ako veľmi dobrého kamaráta.Vypla som notebook a zaľahla do postele.Väčšinou si pustím pred spaním muziku ale tentoraz som sa rozhodla že si ju nedám.Zmena je život.Moje životné heslo.Keď Anna vyšla z kúpelne robila som sa že spím.Neviem prečo.Asi preto že by do mňa začala hučať a nezaspala by som ani do polnoci.Aj keď väčšinou stále tak chodím spať,ale tentoraz sa potrebujem vyspať psychicky sa pripraviť na možnú ockovu odpoveď ráno,že ma nezoberie do Londýna.Anna si ľahla vedľa mňa,dala si do uší sluchátka a pokúšala sa zaspať.Ja som najprv jej hudbu úplne dobre nepočula,len útržky ktoré mi nestačili na identifikovanie pesničky,ktorú Anna počúva.Ale keď som sa dobre započúvala a bola úplne ticho počula som to a vedela presne o akú skladbu ide.Vytrhla som Anne rýchlosťou svetla slúchadlo z ucha až sa chudinka zľakla."Čo ti šibe El?Vieš ako som sa zľakla?Skoro si mi privodilo od kedy sa poznáme asi miliónty infarkt.Ja už dávno hovorím že s tebou by mali ísť rodičia na psychiatriu"pozerala sa na mňa vyvalenými očami a ťažko dýchala z toho šoku.Ale ja som vôbec netušila že práve ona počúva toto.Myslela som že ju už viac milovať nemôžem,ale práve som zistila že sa to ešte dá."Povedz mi že som počula dobre a ty si počúvala to čo som počula.Prosím povedz mi to"dúfala som."Najprv sa upokoj a povedz čo si počula a prečo si vyhúkana ako sova"povedala mi ale ona sama sťažka dýchala."Dobre počula som že si počúvala ..................Povedz že som počula dobre".

balkón Elis

zapaľovač Elis

cigarety Elis

popolník Elis

pyžamo Elis

Lukáš

A teraz do komentu hádajte čo myslíte že Elis počula že Anna počúvala.Možno to uhádnete hneď alebo to možno bude ešte zaujímavé.

Hope Dies Last-5.časť

Zbehla som rýchlo do mojej izby zobrala gitaru a potichu som sa priblížila k Tomovej posteli.Samozrejme všetci ostatný boli hneď za mnou a pozerali čo sa mu chystám urobiť."Ra,dva,tri"pošepkala som a začala som hrať na gitare a po predohre som začala na plné hrdlo spievať (http://www.youtube.com/watch?v=vebeMe1ymmI)a nebolo to vôbec zlé.)Vidno že sa učím za speváčku.Ale bolo to počuť možno až do druhej ulice.Túto pesničku som si vybrala pretože mám rada hokej,fandím ako inak HC Košice kedže som z Košíc a vybrala som si ju aj preto,pretože na začiatku sa spieva vstávaj a to som presne chcela docieliť u Toma.Keď sa stále neprebúdzal tak sa kumne pridala An,potom Andre a strýko.Teta sa nepridala pretože to nepozná.Nemá rada hokej.Ona nám pomohla tým že zbehla do Tomovej kúpeľne,nabrala ľadovú vodu a chrstla ju Tomovi do tváre.Vo chvíli keď sme začali kričať"Košičania,košičania heej Košice"dopadla naňnho ľadová voda sa Tom prebral."Bože buďte ticho.Šibe vám?Škriekate ako vrany.Vy dve ako môžete študovať spev?"naštval sa Tom a ja som sa udržiavala aby som sa nezačala rehotať."No dovoľ,mi náhodov spievame úžasne to Andre so strýkom nám to kazia"obraňovala som sa."Hééééj"vykríkli obidvaja naraz,len strýko ma začal štekliť."ÁÁÁÁ,bože,nerob to šteklííí"zvíjala som sa a smiala."Už padajte lebo si kúpim psa a bude ma tu strážiť a v tejto zbe bude trpieť len mňa a Andre.A to si ešte rozmyslím či aj Andre"Andre sa zarazila."Čo?ja som asi zle počula...to si myslel vážne?"pýtala sa ho Andre s otvorenými ústami,ale videla som že jej trhá kútikmi pretože vedela že si z nej Tom len robí srandu.No my sme sa už vzdialili nech si to vyriešia sami.Celý deň sme presedeli pri telke a strýko navaril super obed ktorý sa naučil niekde v Indonézii či kde.Nabral nám plné taniere a všetci sme si posadali pred telku.Teta s ujom sa vyvalili na gauči,Andre s Tomom na fotelky takže som s An nemala inú možnosť než sadnúť si na zem.Úplne celý deň preležaný pri telke.Pozerali sme jeden film za druhý.Pár krát niekto volal tete alebo ujovi.Aj mne volali kamošky či nejdem do mesta ale odmietla som to.Chcela som byť s rodinou.

Bolo 17:00,strýko dorábal večeru ktorú sa zas naučil niekde v Číne a akurát dorazili rodičia."Ahojte rodinka"povedali naraz.Síce oni pracujú doma ale niekedy musia ísť do práce.Mama chodí odovzdávať svoje návrhy a ocko keď ho zavolajú,chodí ukazovať čo zatiaľ stihol urobiť na knihe ktorú má rozpracovanú.Dnes už  nešiel ukázať čo zatiaľ stihol ale šiel ukázať už dokončenú knihu s ktorou som mu tak trocha pomohla s vlastným životom.Bola o dievčati v mojom veku ktorá by kvôli láske ku koňom obetovala aj svoj život.Bola to ockova jubilejná desiata kniha,za ktorú má dostať o pár týždňov nejaké ocenenie ktoré sa má odovzdávať v Londýne.Po večeri šli všetci naspäť k telke okrem ocka ktorý sa pobral do svojej pracovne.Išla som za ním."Ocko,môžem na chvíľu?"opýtala som sa len s mierne pootvorenými dverami."Samozrejme zlatko,poď ďalej,stalo sa niečo?"opýtal sa s očami upretými na mňa keď som vošla."Nie nič len som sa ťa prišla na niečo spýtať"bola som nervózna."A čo také zlatko?"nevedela som ako mu to mám povedať."Ja neviem ako začať,neviem to zo seba vysypať"zosmutnela som."No,chcela som sa opýtať či by si nás s Annou nemohol o tie dva týždne zobrať do Londýna?"pozerala som sa striedavo na zem a očkom pokukovala po ockovi ako sa tvári a s malou dušičkou dúfala že povie áno."No"začal a bolo vidno že rozmýšľa či má povedať áno alebo nie.

Thomasova izba

Tomova kúpeľňa

Trochu kratšia,ale dochádzajú mi takto neskoro nápady prepáčte.Zajtra a v Sobotu žiadna časť nebude pretože nebudem doma a takto to bude stále.Nedeľa,Pondelok,Utorok,Streda,Štvrtok po jednej časti.Dnes ste mali dve pretože včera som nebola doma tak taká náhrada.A v Piatok a Sobotu nebudú časti pretože som u babky na dedine a tam sa tak ľahko na internet nedostanem pretože som väčšinou vonku.

Lili :** -spisovateľka Hope Diel Last :**

Hope Dies Last-4.časť

Som taká šťastná že prišiel a som šťastná že prišla aj teta Renata.Asi po polhodine sedenia v izbe sme predsa len zišli dole a zabávali sme sa s ostatnými asi do 1 rána.Strýko nám rozprával zážitky z ciest a mi sme sa len smiali a hovorili mu že to sa určite nestalo.O tej 1 ráno sa každému začalo zívať od únavy a tak sme si šli ľahnúť.Ešte že máme toľko hosťovských izieb.Ja s Annou do mojej izby,Thomas s Andreou do jeho izby,rodičia do spálne,strýko do jednej a teta do druhej hosťovskej izby.
(Ráno)
Keď som otvorila oči a pozrela sa na hodinky skoro som odpadla.6:00 ráno.Asi to mám ešte zo zvyku kvôli škole.Anna vedľa mňa spala ako zarezaná a vôbec jej nevadilo že celú noc mi dávala riadne facky.Rýchlym pohybom som hodila svoju hlavu na vankúš a znova zaspala.
"Vsávaj,vstávaj,vstávaj"skákala Anna po posteli."Daj mi pokoj ty otrava.Zmizni z tej postele a nechaj ma spať"vyplazila som jej jazyk."No tak El,sú 3 hodiny poobede a ty chceš úžasný prázdninový pondelok preležať v posteli?vážne?"robila na mňa psie oči.Hneď som sa prudkým pohybom čo som nemala robiť pretože sa mi zakrútila hlava a ja som sa s hlasným "AU" zviezla naspäť do postele."Čo sa deje?"opýtala sa An."Nič,nič len sa mi zakrútila hlava.Nabudúce ma s takýmito infoškami nešokuj keď som ešte v posteli.A teraz ma nechaj prezliecť sa a choď mi niekde nájsť nejakú tabletku"vyplazila som jej jazyk."Fajn už idem"vyplazila ho tiež a zatvorila za sebou dvere.Ďalšie plus na tomto dome je moja vlastná kúpeľňa.Keď vojdeme dverami do mojej kúpelne po ľavej ruke uvidíte wc,pred vami uvidíte stenu,kde je tapeta bambusu a ešte nejakého stromčeka,úzke a dlhé zrkadlo v tvare obdĺžnika,pod ním dve umývadlá a pod nimi na ďalšej poličke uteráky a sviečky ktoré som si tam dala keď si dávam dlhý relaxačný kúpeľ.na pravej strane je pekná vaňa okolo ktorej je hrubý rám takže sa všade okolo dajú poukladať veci aké len chcem.Väčšinou sú to sviečky.Sviečky sú vzadu poukladané stále ale nie stále ich využívam.Pred vaňou na ráme je uložené sklo.Nie že by mi na niečo slúžilo ale vyzerá to super.Vedľa vane sú schodíky ktoré používam keď chcem ísť do vane.Ešte nad vaňou je niečo ako kópia vane ale namiesto dna vane je okno a keď som vo vani,perfektne vidím na oblohu preto sa kúpem stále až keď sú hviezdy na nebi.A koečne posledná vec v mojej perfektnej kúpeľni.Keď sa nechcem kúpať úplne vzadu v kúte pri schodíkoch mám ešte sprchovací kút.Proste moja kúpeľňa je PERFECT.Tentoraz som sa len narýchlo osprchovala pod studenou vodou aby ma prebrala a zahnala bolesť hlavy.Keď som vyšla zo sprchy,zabalila som sa do svojho mäkučkého slabo zeleného županu s tmavo zeleným opaskom a obrázkom malého žabieho princa.Vyšla som z kúpeľne a An na mňa už čakala s pripravenou tabletkou a ona sama mala prichystané veci do sprchy.Ona mala u nás tiež svoj župan.Jednoduchý biely s ružovými ružami.Páči sa mi ale mám radšej svoj pretože zelená je moja najobľúbenejšia farba.vzala som si tabletku a obliekla si spodné prádlo a hľadala nejaké staré veci v skrini čo si mám obliecť."Klop,klop"ozvalo sa spoza dverí."Kto je?"opýtala som sa.Dvere sa trocha pootvorili"to som ja Andrea,môžem?"Andre? Čo potrebuje? "Jasné poď"usmiala som sa na ňu keď už sa vyvalila na moju posteľ.Vybrala som si sivú teplákovú súpravu ktorá pozostávala z kraťasov a z vesty na zips s kapucňou."No čo potrebuješ Andre?"usmiala som sa."Nič,len Tom ešte spí a ja nemám čo robiť.Už vyšla aj An."Andre raňajkovala si už?"opýtala som sa jej."Nie,chcela som počkať na Toma ale pôjdem s vami.Čo budeme jesť?Tvoji rodičia šli do práce tak si musíme urobiť niečo sami pretože aj tvoj strýko s tetou ešte spia"vyškierala sa na nás.Zišli sme dole a prehľadávali sme čo doma máme.Nakoniec Andre upiekla palacinky a ja som ich zdobila.Boli sme šiesti a kedže moja výzdoba jednej palacinky zabrala celý tanier rozhodla som sa že vyberiem 6 tanierov a každému to budem zdobiť dodatočne.Vyzdobila som to jednoducho ale chutne.Dala som si palacinky na tanier natrela na nich jogurt a na to poukladala černice.Mňam.Kým Andre všetko dopieklo v kuchyni sa objavili aj strýko s tetou ale Toma stále nikde."Ten môj brat ako vždy spí až do obeda.Veď ja ho zobudím"škodoradostne som sa usmiala."Oou to nebude dobré,čo mu chceš urobiť tentokrát?"chechtala sa An.Dobre vie že to nieje prvý krát čo ho idem zobudiť ale toto som ešte neskúšala.Idem sa pripraviť a idem na to.

El-kúpeľňa

El-župan

El-súprava

raňajky

An-župan

Dúfam že sa páči...síce tak neskoro ale dnes asi ešte napíšem jednu ale tá bude asi tak okolo 22 až 23:00 tak keď tu niekto bude prečítajte si to. :))))ak to vôbec niekto číta

Hope Dies Last-3.časť

"Vieš zlatko na istý čas možno trocha dlhšie tu bude strýko Michael s nami bývať.My sa tešíme,je to môj brat a ja ho stále rada vidím kedže stále cestuje.A rozhodol sa že istý čas chce stráviť s rodinou a kedže nemá kde bývať,pretože zbytočne si niečo bude hľadať keď aj tak za nejaký čas začne znova cestovať,navrhli sme mu aby zostal na nejaký čas u nás.Súhlasil ale len pod podmienkou že stým budeš súhlasiť ty s Tomashom.Tak máme mierne obavy čo vy na to.Pýtame sa ťa to prvú pretože Tomash s Andreou ešte neprišli domov.Tak čo ty na to?"vysvetlila my mama.Nechápem prečo sa tak báli.Mám strýka veľmi rada a ako úspešného archeológa ho nevídam často.Budem rada keď tu na istý čas bude a bude mi rozprávať všelijaké dobrodružstvá z ciest aj keď mu ich veľmi neverím a smejem sa mu že sa to určite nestalo,no on ma presviedča že keď to neuvidím nezažijem ale že by som sa veľmi čudovala keby som sním išla čo i len na jednu cestu.Keď budem mať 18 určite pôjdem."Mami,oci nemusíte sa báť.Viete že mám strýka veľmi rada a konečne ho rada uvidím.Ale všakže vám nevadí že tu bude Anna celý týždeň?Nemusí mať hosťovskú,bude spať pri mne.Prosííím"usmiala som sa na nich sladko."Zlatíčko,jasné že u nás môže spať.Vieš že Anna je u nás vždy vítaná a má u nás otvorené dvere"usmiali sa ako slniečka a boli radi že s tým súhlasím."Ujo,teta viete že vás mám rada ako svojich druhých rodičov a som vám vďačná že ma máte radi a vďaka vám môžem tráviť čas s mojou najlepšou kamarátkou"povedala Anna a prehodila si svoju ruku cez moje ramená.Vyšli sme hore do mojej izby a nedalo mi do nej nepodpichnúť."A ďakujem vám že môžem tráviť čas s Tomashom do ktorého som bezhlavo a tajne zamilovaná"pokúsila som sa napodobniť jej hlas no nedarilo sa mi to."No počkaj ty hnusoba" a už mi na hlave pristál jeden z mojich vankúšov a Anna sa vyškierala ako neviniatko.Zobrala som ten vankúš a šmarila ho do nej a začala sa dlhá vankušová vojna.Skončila až po 15 minútach keď už po nás kričala mama."Dievčatá poďte večerať.Tom s Andre už prišli a večera je hotová.Tak švihom"kričala po nás."No tak vidíš"smiala som sa"už ti prišiel tvoj miláčik.Konečne si sa ho dočkala"smiala som s na nej."Veď ty počkaj keď sa do niekoho zaľúbiš a on ti to nebude opätovať pretože bude mať inú.Vtedy len uvidíš ako sa budem vysmievať ja tebe"vyplazila mi jazyk a hodila po mne vankúš,no stihla som ho chytiť ale už som ho po nej nehodila len som jej takisto vyplazila jazyk a už sme zbehli dole na večeru."Strýko Michael"skríkla som a zavesila sa strýkovi okolo krku."Ahoj zlatíčko ako sa máš?Ukáž sa ako si vyrástla?"otočil si ma a poriadne prehliadol a nakoniec ma znova objal,chytil ma okolo pliec a šli sme si sadnúť za stôl."Tak čo?Kde si sa túlal tentoraz?"spýtala som sa a usmiala sa."No bol som v Egypte a neuveríš čo sa mi tam prihodili za veci".Prevrátila som očami"strýko vieš že ja ti neverím nikdy.Neverím že niekde na svete existujú kliatby ktoré zobudia tisíc rokov spiacich mŕtvych kráľov ktorých po smrti zmumifikovali a pochovali"povedala som a vyplazila mu jazyk.On sa len zasmial a odporoval mi"veď počkaj keď raz pôjdeš so mnou napríklad do toho Egypta.Len vtedy sa budeš čudovať.Ale je pravda že to nieje ako v tých filmoch o oživení múmii.Je to úplne niečo iné"vyškieral sa mi."No a čo už si si konečne našiel nejakú frajerku Michael?"opýtal sa ho Tom.On ho volá Michael a ja ho volám strýko.Proste sa mi to tak viac páči."No síce už by bolo na čase,pretože už mám 37 ale neviem nájsť dievča ktoré by bolo pre mňa"uškrnul sa."A aké by to malo byť?"ozvala sa Andre."No nemám vysoké nároky.Stačí mi také dievča ktoré by nemalo problém cestovať so mnou.Ja nie som typ ktorý by sa vedel usadiť v jednom dome do konca môjho života.Určite by som si kúpil niekde nejaký pekný dom,kde by som sa s rodinou vracal,ale aby som tam býval stále a vzdal by som sa svojich ciest,to ani náhodou.A taká sa nenájde.Väčšina dievčat sa chce vydať,usadiť,mať deti a to nieje pre mňa.Deti milujem a chcem ich mať ale doma by som obsedel maximálne 2 roky.Keby už moje dieťa malo 2 roky,chodil by som na cesty aj so ženou a dieťaťom"pozerala som na neho ako to rozprával a v duchu som sním súhlasila,pretože som vedela že presne takýto je."Pekná predstava"povedal nejaký ženský hlas pri dverách.Všetci sa naraz otočili a pozerali sa kto prišiel len ja som vyskočila od večere a išla ju privítať."Ahoj čo ty tu robíš?"pýtala som sa jej.Nevidela som ju tak dlho."No chcela som si pozrieť rodinku a práve keď som prišla tak som počula ako sa niekoho pýtate aké dievča by chcel,tak som zostala stáť a počúvala"chichotala sa"počas zobúvania som podľa hlasu vedela že to nieje ani tvoj otec a ani brat ale nevedela som si ten hlas zaradiť.Rozprával ďalej a ja som sa potichu pozrela kto to je a aha Michael,aká náhoda že sme sa tu takto zišli všetci.Chýba tu len niekoľko členov rodiny a boli by sme kompletný"usmiala sa.Všetci sme boli šťastný že ju vidíme."No nič mi s Annou už pôjdeme do izby vy dospelý si tu pobľabocte o zakázaných témach"zasmiala som sa,zobrala Annu a zatvorili sme sa u mňa v izbe."Ten tvoj strýko je taký fešák,že sa po ňom vešajú určite všetky ženy sveta"povedala Anna keď som zavrela dvere a hodila sa na posteľ."Pozor Anna aby si sa nezaľúbila na Toma nemáš lebo má Andre ale predsa len je to aspoň vekovo k tebe možné"zaškerila som sa na ňu."Bože El už prestaň provokovať vieš že za to nemôžem proste sa to stalo.Ale ja viem že je to len také pobláznenie že to nieje naozajstná láska len sa mi páči tak už prestaň.Raz sa aj pre nás nájde ten pravý.A nezaľúbim sa do tvojho strýka neboj sa len hovorím že na svoj vek vyzerá dobre a určite je obletovaný"."Som taká šťastná že prišiel a som šťastná že prišla aj......


Tááákže koniec 3 časti a dúfam že sa vám páči..táto časť je celkom o ničom ale rozbieham sa nemusia byť všetky časti skvelé.Tak dúfam že na mňa nezanevriete a budete čítať ďalej.A nebojte sa 1D budú ale až neskôr k tomu sa musím prepracovať kedže El je z Košíc a oni z Anglicka :D:D:D :**  Lili :**

Hope Dies Last-2.časť

Prišla som k domčeku a nadýchla som sa toho čerstvého lesného vzduchu.Žiadne výfuky z áut,proste nič len čistý vzduch.Vošla som dnu a to čo som uvidela ma zlomilo."Anna,čo tu robíš?A prečo plačeš?"pozerala som sa na ňu zo strachom."Vieš Elis,ja nemôžem"ešte viac sa rozplakala."Anna no tak čo sa stalo?"priskočila som k nej a poriadne ju uväznila vo svojom objatí."Ja...žiadna...h...párty...h..nebude"povedala."Prečo?čo sa stalo?"stále to zo seba nevymáčkla pretože stále plakala a zadrhával sa jej hlas."Keď som pozvala pár ľudí zo školy tak..tak sa mi vysmiali že k takej chudobnej a tučnej babe by v živote neišli na žiadnu párty".Zarazila som sa.Tí hnusný špinavci.Keď to zo seba ako rýchlosťou svetla dostala,rozplakala sa ešte viac.Tíšila som ju a teraz som sa od nej odtlačila a prinútila ju aby sa mi pozerala do očí."Počúvaj ma pozorne.Nie si ani chudobná ani tučná.Máš skvelých rodičov ktorých ti všetci tí bohatý ľudia môžu závidieť.Ich rodičia stále pracujú,nevenujú im pozornosť stále sa ich len spýtajú čo v škole a ďalej sa nebavia.Myslia si že keď im dávajú toľko veľa peňazí,že sú najlepší rodičia na svete.Ja som síce bohatá,no som vďačná za svojich rodičov.Oni sú vínimka.Sú stále doma a zaujímajú sa o môj život.A takýchto rodičov máš aj ty.A nie si tučná a priznám sa že ja ti tvoju postavu závidím.Som ako vyžla.Ty máš nádhernú postavu a tých idiotov si nevšímaj.Ešte rok a sme preč.Vieš čo?Urobíme si babský večer ktorý sme kvôli učeniu nemali už dávno"a usmiala som sa na ňu.Ona prestala plakať,usmiala sa a hodila sa mi do náruče."Ďakujem.Si ozajstná kamarátka som ti za všetko vďačná.Elis mám ťa rada"šepkala mi do ucha."Aj ja ťa mám rada si moja jediná a najlepšia kamarátka.Tie falošné fifleny z mojej triedy trpím len kvôli tomu,že nechcem byť triedny vyvrheľ.Ale kašlem na to.Ak mi ešte raz povie nejaká fiflena svojím afektovaným hlasom´zlatko,ako sa máš?´neudržím sa a vyvrieskam sa na ňu"povedala som a pri tej vete som použila vysoký afektovaný hlas.Anna sa pomedzi slzy začala rehotať."Vidíš?Takú ťa zbožňujem.Usmiatu a moju najlepšiu kamarátku v dobrej nálade.Poď pôjdeme ku mne ja si zoberiem tašku a letíme k tebe na náš kino večer"už sme sa obidve usmievali ako slniečka a Anna si už utierala slzy a rozmazanú špirálu."Vieš v dobrej nálade a vysmiata som vždy len kvôli tebe.Ľúbim ťa sestrička"."Ľúbim ťa ako ešte nikoho.Si moja najlepšia kamarátka a sestra v jednom.Hééééj svet,milujem toto dievča a nikto to nezmení"začala som vrieskať a Anna sa smiala.Vyšli sme z domčeka rýchlo som si z haly zobrala tašku aby nikto nevidel uplakanú Annu a utekali sme k nej."Mami,ocko som tu"kričala Anna.Jej rodičom tikám sú mi ako druhý rodičia.Tak isto ako moji rodičia Anne."Ahojte dievčatá no kde ste toľko?A prečo ste tu len dve?Nemali tu byť aj nejaký vaši spolužiaci?"spýtal sa jej ocko a ja som videla Ako sa Anne tisnú slzy do očí."Nechaj tak potom ti to vysvetlím ujo.Teraz sa ideme s Annou hodiť na gauč pozrieme si nejaký romantický film pri ktorom budeme plakať,neskôr si nasadíme plavky a hodíme sa do vašej mega vane ktorá vyzerá ako bazén"smiala som sa a ťahala Annu do jej izby.Ľahli sme si spolu na posteľ a ona pustila film zvláštne puto pretože milujeme ten film a milujeme kone.Obidve chodíme jazdiť.Rodičia nám kúpili kone ktoré sú umiestnené v neďalekej stajni a my na nich chodíme kde len chceme.Keď sa film skončil,plakali sme ako deti.Ale to nás neodradilo a pustili sme si dvojku.Aj tam sme plakali.Potom ako som povedala,natiahli sme si plavky a vrhli sa do vane,kde bola príjemne vlažná voda.Celý kúpeľ sme preberali film a smiali sa.Ešte predtým než sme sa šli kúpať sme ukradli Anniným rodičom šampanské.Nemám rada alkohol ale toto ani ako alkohol neberiem.Je to fajné a raz za čas nezaškodí.No kedže ja nepijem,udrelo mi to do hlavy."Anna poď sa pretekať kto dlhšie vydrží pod vodou"smiala som sa."Fajn začni.Nastavím stopky.Tri,šty-ri"ponorila som sa a aj ja som si v hlave počítala koľko vydržím.Ja Annu stále porazím takže som dobrá.Už som nevládala a vynorila sa."Ako to robíš Elis?Krásne 2 minúty.Ja sa ani nepokúšam pretože to neprekonám"smiala sa a veľmi až prišli jej rodičia."Ale,ale pozrime sa kto nám to tu ukradol šampanské Tibor"chechtala sa Annina mama.Ja som sa červenala ako paradajka."Nevadí dievčatá.Raz za čas to nezaškodí ale nie že sa stane s toho častá záležitosť.Máte 17 ale odtiaľ potiaľ"smiali sa."Ďakujeme.Ste úžasný rodičia.Anna má šťastie"usmiala som sa a oni zo smiechom vyšli von z kúpelne.Mi sme tak isto vyšli ale asi až po hodine a keď sme sa pozreli na hodinky bolo 1 hodín ráno.S tichým smiechom,aby sme nezobudili Aniiných rodičov,sme sa prezliekli do pyžám,umyli zuby a zaľahli sme spolu do postele.Rozprávali sme sa ešte dlho a keď sme naposledy pozreli na hodiny bolo 3 hodín ráno.No nič.Ľahla som si na chrbát a po pár minútach som zaspala.
O týždeň:
Celý týždeň som spala u Anny a pomáhala som sa jej vyrovnať stým čo jej povedali tí idioti.Anna je v škole obľúbená,ale len u mojich spolužiakov.Ich nepozvala,lebo ich veľmi nepozná,ale viem že ona sa im páči.Dnes je Nedeľa a s Annou sme sa dohodli že keď som u nej spala týždeň,teraz pôjde ona na týždeň ku mne. Došli sme ku mne."Ahoj rodinka sme doma.Mami, oci čo vy tu takto potichu bez zapnutej telky sedíte na gauči?Stalo sa niečo?"pozrela som na nich oni sa usmievali no bol tam aj náznak strachu.Preboha čo sa deje? "Vieš zlatko........"začal ocko no nedokončil.

Annina vaňa

Pokračovanie v Utorok pretože idem na štyri dni ku babke kde nemám internet prosím strašne okomentujte to ako sa vám to páči :(:( neviem čo si o tom myslíte a neviem či to vôbec niekto číta.Určite budem pokračovať v písaní lebo ma to napĺňa ale keď tu v utorok nebude ani jeden koment budem strašne smutná :(:(

Hope Dies Last-1.časť

Práve som vyšla zo školy s vysvedčením v ruke a idem domov.Škola je už trocha stará,no zachovalá.Vedie ju naozaj milá pani riaditeľka.Je postaršia asi tak 40-ročná žena,ktorá si užíva svoje najlepšie roky a je k nám veľmi milá."Ahoj tak čo vysvečko?" usmievala sa na mňa Anna.Vždy mi jej úsmev vie zlepšiť náladu.Usmiala som sa aj ja "no vieš,ako každý rok.Samé jednotky.A ty?"zatvárila som sa trocha smutne.Nieje to tým že by som nebola šťastná z jednotiek,ale už ma nebaví každý rok počúvať od rodičov ako sú na mňa pyšný a tak ďalej.Je to už otravné a už moje jednotky berú ako samozrejmosť."Veď je to úžasné.Prečo ten smutný výraz?Pozri na mňa.Mám tiež čisté,no je to po prvý krát od piateho ročníka.A to len vďaka tebe.Celý rok si ma doučovala,za čo som ti nesmierne vďačná a dnes ťa pozývam ku mne domov na menšiu oslavu konca roka.U mňa o  19:00 a zober si pyžamo a priprav sa u mňa na prespanie"zaškerila sa a už jej nebolo.Nastúpila do autobusu skôr,ako som stihla hocijako zareagovať.Aj tak by som súhlasila ale predsa len.Annina rodina nie je bohatá ako my,ale nie je ani chudobná.Je to normálna priemerná slovenská rodinka.Majú nádherný zelený dom s krásnou menšou záhradkou a s nafukovacím bazénom.Anna ho vytiahla len pred pár dňami pretože začali ukrutné horúčavy.Býva len 3 domy odo mňa.Naša rodina je síce bohatá,ale nepotrebujeme nejaký luxus.Máme nádherný jednoposchodový dom.Krásna veranda kde mám húpaciu sieť,v ktorej v lete spím.Je jedno či prší alebo nie.Hlavné je že je teplo.Keď prší nezobudím sa,no keď je mi zima okamžite sa zobudím a utekám sa zababušiť do svojej mäkkej periny.Pred domom máme menší bazén a vzadu máme krytý obrovský bazén,ktorý urobil otec len a len na moju požiadavku,pretože nerada chodím na kúpaliská kde je milión ľudí a cez zimu alebo keď vonku prší môžem sa kúpať kedy chcem.Hlavne žiadne služobníctvo,ktoré by ste si predstavovali keď som povedala že sme bohatšia rodina.Ďalší môj nápad s ktorým však súhlasili všetci.Chcela som aby sme boli normálna rodina.Aj varia oni dvaja.Sú skoro stále doma.Mama je módna návrhárka a doma má svoj malí ateliér,takže je väčšinu času doma.Keď je preč kvôli práci alebo je v ateliéri,varí ocko.Je skvelý kuchár.Keď on pracuje na knihe varí mama.Ale osobne si myslím že ocko je lepší kuchár.No a keď majú čas obidvaja,varia obidvaja,no vtedy vyzerá kuchyňa ako po výbuchu.No hlavné je že sa majú stále tak strašne radi ako pred 19 rokmi.Konečne doma.Pri toľkom rozmýšľaní som si ani neuvedomila ako rýchlo mi tá cesta ubehla."Mami,oci som doma"zakričala som keď som vstúpila do predsiene."ciao tesoro"hneď sa dovalil do predsiene otec a začal so mnou hovoriť po taliansky.Taliančinu mám rada ale radšej komunikujem v slovenčine"Papá in slovacco"."Jasné šéfe,prepáč"škeril sa na mňa."No problem"zaškerila som sa ale vážne som už prešla na slovenčinu.Ocka som pobozkala na líce."Zasa samé jednotky.Ako každý rok"a zatvárila som sa smutne."Elisabetta Sarah de Vico teraz ma dobre počúvaj.Dúfam že si nemyslíš že to už s mamou berieme ako samozrejmosť.Mi sme radi každému vysvedčeniu ktoré prinesieš.Sme na teba pri každom vysvedčení so samými jednotkami viac a viac pyšný.Nie každý rodič môže byť taký pyšný na svoje dieťa že nosí takéto známky áno?Tak úsmev nech ťa mama nevidí smutnú.Vieš ako jej to trhá srdce keď jedno zo svojích detí vidí smutné áno?"konečne som sa usmiala uverila som mu."Áno ocko,rozkaz.Ticho nič nehovor mame už ide"mama prišla do haly a otec ju zatočil a pobozkal.Stále hovorím že vyzerajú ako keby spolu odili týždeň a sú taký zamilovaný.Nie že sú spolu 19 rokov."Ehm,ehm vaša 17 ročná dcéra ktorá nemá také šťastie na lásku aké ste mali vy,vás prosí toto si riešte v spálni"zasmiala som sa a oni sa začervenali.Mám to po nich.Stále sa červenám."No mladá dáma nejako o tom veľa vieš.A neboj sa aj na teba príde rad.Netreba sa kde ponáhľať"povedala mama a stále sa červenala.Že o tom veľa viem.Tss nie som malé decko."Nie neboj sa mamina neviem o tom prakticky nič.Ale nie som malé decko.Teoreticky o tom viem veľa takže pšššt"mama namňa pozerala s otvorenými ústami."No dobre nechajme to tak.Bež sa do izby prezliecť,ja si zatiaľ pozriem aké vysvedčenie si doniesla tento rok.Nikdy nevieš či si nedostala nejakú tu 5 pretože si sa flákala"dobre vie že to nieje pravda ale podpichuje ma.Radšej som bola ticho.Podala som jej  vysvečko,zobrala si tašku a utekala do svojej milovanej izby.Milujem moju izbu,pretože som si ju mohla zariadiť sama.Je ako inak v hudobnom štýle.Posteľové čelo vyzerá ako gitara,tak isto aj na skrini mám také ako keby nakreslenú gitaru.Proste mám celú izbu pogitarovanú hehe.mám tam aj stojan na noty,kde si hrám alebo si spievam.Prezliekla som sa obyčajne do teplákov a tielka,odtiahla som žalúzie aby mi z rohového okna prišlo do izby letné slniečko.Zbehla som dole a uvidela som ako sa Thomas bozkáva v hale s Andreou.Pravdepodobne teraz prišli.Thomas chodí po Andreu do školy,tá ako by tu v podstate už bývala.Spí tu a len občas chodí domov."Buuu,strašidlá musíte mi pripomínať na každom kroku že každ v tomto prekliatom dome je zamilovaný len ja nie"a na ich výrazor som sa tak rozrehotala že to muselo byť počuť asi až do tramtárie."No veď počkaj sestrička aj tebe uštedrím sladkú pusinku".Dal mi pusu na líce,ale takú uslintanú,blééé."Fúúúúj si normálny blééé"."Ja ti dám také bléééé"prehodil si ma cez rameno a utekal somnou na záhradu.Ten idiot ma hodil rovno do bazéna no bola som šikovnejšia a stiahla som ho zo sebou."Idiot,som elá mokrá.Tak ti treba že si šiel so mnou.Zapamätaj si už konečne že som múdrejšia a šikovnejšia ako ty a stále ťa stiahne zo sebou"začala som sa rehotať a topiť ho.Andrea sa nad nami len smiala."Andre nesmej sa tam a pomôž mi prosím ťa vyliezť aby som tuto môjho milovaného brata neutopila.Myslím že to by si nechcela"podala mi ruku aby ma vytiahla a čľup.Bola v bazéne už aj ona.Skôr ako ma Thomas stihol stiahnuť pod vodu ja som sa vyšvihla von z bazéna."Pamätaj múdrejšia a šikovnejšia.A Andreato máš za to že si sa z nás rehotala.Ja sa idem prezliecť tak pá".Rehotala som sa celou cestou.Keď som vošla do obývačky rodičia sa bozkávali."Bože to mi vážne musíte v tomto dobre každý pripomínať že nikoho nemám?Budem sa opakovať ale toto si riešte v spálni"smiala som sa z nich.Nepozerali sa na mňa takže nevedeli že som si trocha nedobrovoľne zaplávala."Chceš skončiť v bazéne aj v šatách?"spýtal sa so smiechom ocko."Neskoro ocko.Tvoj podarený syn to stihol pred tebou pretože som im vytkla to že sa bozkávali v hale a každý v tomto dome mi pripomína že ja nikoho tak ľúbiť nemôžem".Rýchlo som sa vybehla prezliecť aby nestihli nič povedať.Išla som sa najesť a po výbornom obede som sa zvalila na posteľ a pozerala do stropu.Zrazu som si spomenula že som už dlho nebola na svojom mieste kde chodím buď sama alebo s Annou.Chodíme tam premýšľať.Vyzerá to tak že dnes tam pôjdem sama.Najprv sa zbalím aby som sa nemusela ponáhľať s balením potom keď prídem.Je 15:00 takže mám čas.Zbalila som si kefku,pyžamo a líčidlá.Tašku som položila do haly,povedala rodičom že sa idem na chvíľu prejsť a keď prídem len si zoberiem veci a pôjdem k Anne.Otvorila som bránku v zadnej záhrad za ktorou sa rozprestieral len les.Ale keď prejdete asi 5 minút od môjho domu a viete že to tam je,uvidíte malý starý domček ktorý patrí k nášmu domu preto sa nebojím že niekto tam príde.Je strašne starý ale je to perfektné miesto na premýšľanie.Nie je to ani veľmi zaprášené pretože keď sme to s Annou objavili,usporiadali sme spolu veľkú upratovaciu akciu.Vyzerá to celkom pekne.Stále si sadnem na zem pritiahnem si nohy k telu a rozmýšľam.

Annin dom

Elisin dom

Elisina škola

krytý bazén

Elisina izba

izba pred upratovanímdomček v lese

Hope Dies Last-1.časť

Hope Dies Last-Úvod

Prosííím komenty ako sa vám to páči a či to má zmysel pokračovať v tom.Veľmi prosím pretože neviem či sa vám to páči :(:(:( je to môj prvý príbeh ktorý zverejňujem :) Lili

Volám sa Elisabetta Sarah de Vico.Som tak trocha zmiešaných národností.Otcovi rodičia sa spoznali keď jeho mama,rodená Slovenka,bola na dovolenke v Taliansku.Chodila ulicami Ríma a on ako fotograf práve fotil pamiatky.Keď sa im stretli pohľady,okamžite sa do seba zamilovali.Ten príbeh zbožňujem keď mi ho starká rozpráva.Rok cestovala medzi Slovenskom a Talianskom aby ho mohla stretnúť.Keď neboli spolu,nevedeli bez seba vydržať.Keď ju o rok po zoznámení a chodení spolu požiadal o ruku,presťahovala sa k nemu do Ríma a zobrali sa.Keď sa brali bola už v 1 mesiaci tehotenstva a čakala môjho otca.On sa narodil v Taliansku,a dostal meno Francesco.Rovnako ako jeho o 10 rokov mladšiu sestru Renatu učili obidve kultúry,tradície a jazyky.Otec má čierne vlasy a hnedé oči.Má chudú,miestami trocha vyšportovanú postavu.Je spisovateľ.Napísal už asi 10 skvelých románov,a jeden aj o tom ako sa spoznali jeho rodičia.Má za to pekný plat pretože jeho knihy majú skvelú predajnosť,hlavne u mladých dievčat.Ja sama mám prečítané asi všetky jeho knihy.Renata má hnedé vlasy o pár centimetrov dlhšie pod ramená.Má svetlo-hnedé oči.Je slobodná a bezdetná.Hovorí že má na manželstvo a deti ešte čas.Moji rodičia sa brali mladí ale milovali sa a už sa milujú 19 rokov.Stalo sa že môjho 19 ročného brata Thomasa,mama porodila keď mala 16 rokov.Zvládli to spolu a zostali šťastný až do teraz.O necelé 2 roky som bola na ceste ja a mama mala už 18 a s otcom sa zobrali.Teraz mám 17 a mama má 35 a otec 37.Maminy rodičia sa spoznali tak,že jej otec,ktorý je Slovák,dostal ponuku na stáž v Anglicku ako pediater.Babka bola na pediatrii so synom svojej kamarátky,pretože ona nemohla.A to sa stalo ich láske osudným.Zaľúbili sa do seba,on ju pozval na kávu a stretávali sa spolu takto asi týždeň,dali si prvú pusu a zažali spolu chodiť.Chodenie im vydržalo rok a po roku,keď babka nosila pod srdcom maminho brata Michaela (Majkla),zobrali sa.Michael má hnedé vlasy a modré oči ktoré po ňom zdedil Thomas.Je stále slobodný no ženy sa oňho bijú a on si to užíva.Po 2 rokoch prišla na svet mamina.Mamina má hnedé vlasy a tmavo hnedé oči a má štíhlu postavu ktorú som po nej zdedila.Volá sa Caroline.Keď sa dedko dozvedel že musí urýchlene odcestovať na Slovensko kvôli chorému otcovi,babka sa sním bez váhania odsťahovala.Mama mala vtedy rok a Michael mal 3 roky.Dedko babku naučil po Slovensky veľmi rýchlo a Michael už rozprával takže aj jeho učili obidve jazyky.Na mamu to ešte len čakalo ale nakoniec to zvládla.Keď otcovi rodičia zavítali na Slovensko na návštevu k babkinej rodine,dedko si Slovensko zamiloval a povedal že sa tam chce presťahovať.A vážne sa aj presťahoval.Presne oproti maminmu domu.Rodičia spolu chodili do škôlky,školy aj na strednú sa dostali rovnakú.Keď mama mala 14 a otec 16 začali spolu chodiť.Mama sa na vysokú nedostala kvôli môjmu bratovi,ale otcovi to nevadilo pretože ako úspešný spisovateľ nakoniec dokázal dokázal uživiť celú rodinu sám.Od malička sme sa s bratom museli učiť 3 kultúry,tradície a jazyky takže sme to mali ťažké,ale zvládli sme to.Mám 17 rokov,dlhé,hnedé,kučeravé vlasy ktoré si ale každé ráno žehlím,zelené oči po Slovenskej babičke,štíhlu postavu,ktorú si nejako zvlášť neudržiavam,pretože mám postavu po mame.Môžem jesť koľko chcem a nepriberiem.Nemučím sa zbytočne nejakými diétami.Jem čo chcem a kedy chcem,ale aj veľmi rada no nie profesionálne športujem.Som všestranná umelkyňa.Študujem na umeleckej škole spev,herectvo a tanec.Okrem toho hrám najmenej na 10 nástrojoch,kreslím,občas pomáham otcovi s nejakou rozrobenou knihou,skladám piesne s pomocou gitary.Otec mi hovorí že ako profesionálny spisovateľ si myslí,že mám veľký talent na písanie,ale ja sa chcem venovať hlavne svojmu spevu a svojej gitare.Po škole sa chcem presadiť ako speváčka,no viem že to nebude jednoduché.Každopádne sa budem snažiť čo najviac.Môj brat Thomas má už po strednej a jeho hlavné zamestnanie je automechanik.Má v garáži vlastnú autodielňu a má dosť veľa zákazníkov takže mu to celkom vynáša.Popri tom sa venuje tiež hudbe.Má s kamošmi svoju kapelu s ktorou občas hrajú v miestnych baroch.Thomas má hnedé vlasy,modré oči a dosť vyšportovanú postavu.Má priateľku Andreu ktorú som si veľmi obľúbila.Pekná a milá blondínka.Veľmi inteligentná.Myslím že keby si s ňou niekedy Thomas založil rodinu,ona by bola hlavnou dodávkou financií kedže sa učí za právničku.Je koniec júna a mne práve skončil 3 ročník umeleckej školy.Mám pred sebou 2 mesiace umeleckej ale aj športovej činnosti.No hlavne sa budem venovať svojej najlepšej kamarátke Anne.Anna má ryšavé vlasy ktoré sa mi hrozne páčia.Má orieškové oči a má trocha ale len trocha plnšiu postavu no nieje tučná.Ja ju považujem za chudú.Aspoň nieje taká vyžla ako ja.Anna je takisto speváčka a rozmýšľame že po dokončení školy,vytvoríme duo.študuje na tej škole kde je no je v inej triede.Posledný rok a čaká ma maturita.Ak ju zvládnem chcem sa začať venovať písaniu pesničiek s ktorými mi Anna určite pomôže.Ostatné budem robiť už len pre zábavu.Ak sa mi podarí sa s Annou presadiť ako speváčka určite budem ja sama využívať gitaru a Anna hrá na klávesy.Ak nám spev nevijde uvažujeme o hraní a keď ani to uvažujem o tanci a Anna o kreslení.Nechcem skončiť niekde na ulici kresliť portréty ľudí ktorí mi za nich dajú pár centov.Anna má na kreslenie oveľa väčší talent preto by bola úspešná umelkyňa to ja určite nie.Máme veľa spoločného ale sme aj úplne rozdielne.Od prvého ročníka strednej čo sme sa spoznali je zamilovaná do môjho brata no ju to prejde.Brat má 19 a preto si myslí,že ma ako neplnoletú sestru musí chrániť.Neviem predčím no viem,že jemu sa môžem zdôveriť so všetkým pretože si toho veľa prežil a to nehovorím preto že je starší ale pretože je to pravda.Ale o tom potom.Niekedy to tu možno napíšem.Fajčím o čom každý vie,no nepotešilo ich t.Ale vedia že už stým nič nespravia.Som rada že mi to neničí hlas,pretože fajčila som skôr ako som vedela že sa dostanem na umeleckú školu,a teraz sa toho už zbaviť neviem.Alkohol nemôžem ani cítiť po tom,čo som prežila na moje 15 narodeniny.Priniesli ma do nemocnice s otravou krvi.Vyzeralo to že mi budú musieť kvôli rozbitej hlave oholiť hlavu no nakoniec to nejako urobili a moje milované vlasy mi zostali.Späť do súčastnosti.Práve v túto chvíľu sa pešo vraciam zo školy domov,čo mi trvá na pešo asi hodinu,no chcem sa prejsť robím to každý posledný deň školského roku.Keď sa mi chce robím to stále,ale na konci roka to nieže chcem ale musím urobiť.Či sa mi chce alebo nie.Vytvorila som si túto tradíciu už prvý rok na základke a nemienim ju porušiť.Práve sa vraciam domov aj s vysvedčním.

Anna

Michael

Renata

Andrea

Thomas

Sarah

Francesco a Caroline