I wish 15

„Tak a sme tu.“ Povedala som Harrymu keď sme stáli pred dverami. „A Nevšímaj si neporiadok, aj my sme len ľudia.“ Zasmiala som sa.

„Mne nebude vadiť absolútne nič, pokiaľ tu budeš so mnou.“ Odpovedal mi na to Harry. Rozvalila som sa po dni na posteľ, Harry si ľahol ku mne. Len sme tak ležali a pozerali sa na seba. Chcela som sa spýtať, aký film si pozrieme, ale kaziť takúto chvíľu by som naozaj nechcela. Ležali sme dlho, dlho, dlho. Celý čas sme sa držali za ruky. Myslela som si, že takéto scény sú len vo filmoch, no ako som si všimla, Harry bol jeden s tých romantickejších typov. No túto chvíľu prerušila moja sestra.

„Oh Mel, tak tu si, chcela som sa ťa len spýtať...“ zdvihla zrak, a keď ma videla s Harrym, len tak tam stála a pozerala na nás. „Prepáčte mi. Nevedela som, že tu niekoho máš.“ Harry sa na ňu čudne pozeral. Neskôr som pochopila, že tomu, čo povedala asi celkom nerozumel, keďže to povedala po slovensky.

„To je v poriadku Anne. Ak chceš, predstavím Vás, ale pre ním musíš rozprávať po anglicky, zlatko. On totižto po slovensky nevie, ale to je asi jasné.“ Upokojila som ju.

„Uhh..“ nevedela ako sa vykoktať. „Hi, I’m Anne, and what’s your name?“

Harry si k nej kľakol, pozeral sa na ňu ako na zjavenie no neskôr jej povedal: „Oh, hi little angel. I’m Harry. Nice to meet you.

Anne sa trošku spamätávala. Dobre poznala skupinu One Direction, len Harryho celkom nespoznala, pretože bola tma. Pribehla ku mne a pošepkala mi: „Mel, to je Harry? Ten Harry?“

Ja som sa ňu s úsmevom pozrela. „Áno Anne, ani ja tomu nedokážem uveriť.“ Ako som tak pozerala, tak Anne trvalo oveľa kratšie, kým si na Harryho zvykla. Po piatich minútach sa spolu rozprávali, ako keby sa poznali celý život. Najhoršie na tom bolo, že sa rozprávali o mne.

„Takže Anne, aká je tvoja sestra naozaj? Je vždy taká milá, alebo to zatiaľ na mňa len hrá?“ pýtal sa jej Harry.

„Nie, je skvelá. Neviem si predstaviť život bez nej. S ockom sú mi všetkým. Keď som chodila tak často do nemocnice, vždy šla so mnou, aby ma podržala. Je to najlepšia sestra, akú si môže človek priať.“ Odpovedala mu Anne a zaleskli sa jej slzičky v očiach. Ja som prišla k nej a objala ju. Harry sa k nám pridal.

„No Anne, myslím že by si si mala ísť ľahnúť. Je už deväť hodín. Okrem toho, kde je ocko?“ ešte že som si aj spomenula.

„Ocko už dávno spí. Prišli sme z mesta okolo pol šiestej a odvtedy spí.“ Typický ocko.

„Tak bež k nemu. Dobrú noc, zlatko.“ Dala som jej pusu na dobrú noc a ona odišla do spať.

Keď zavrela dvere, Harry sa ozval: „A ja nedostanem?“ ja som sa len pousmiala a povedala mu: „Ty ešte nejdeš spať.“ Zatváril sa smutne a dodal: „Po tom by som spal ako dudok.“ Ja som sa mu len zasmiala.

„Takže, aký film si to ideme pustiť?“ zmenila som rýchlo tému.

„Hmm.. Neviem. Aký štýl navrhuješ?“

„Neviem, ale niečo na romantickom základe.“ Nemala som chuť na žiaden horor ani podobnú somarinu.

„Čo takto osobný strážca?“ navrhol Harry.

„Čo ja viem. Neznášam ten koniec. Je hrozné, že aj napriek tomu, že sa dvaja ľudia tak strašne milujú, musia sa rozlúčiť. Pri tom filme sa nedokážem ubrániť slzám.“

„Neboj sa, zlatko. Budem tu s tebou.“ Povedal mi a pobozkal ma. Hneď mi bolo lepšie. Tak som teda zapla notebook a na nete som našla „The Bodyguard“. Celý film som preležala na Harrym. Cítila som sa tak krásne, ako ešte nikdy. Nepovedali sme ani slovo, sem-tam ma pobozkal. Blížil sa koniec tohto dlhého filmu a ja som sa schúlila k Harrymu.

„Neboj, Mel. Je to len film. V živote to takto nefunguje. Keď sa dvaja ľudia naozaj milujú, nemajú dôvod sa rozdeliť.“ Povedal a pritiahol si ma bližšie. Až na napadlo niečo, čo zabolelo. Harry má leto voľné, čiže nekoncertuje, iba občas aj to len tu, v Londýne, aj ja tu budem celé leto. Ale čo keď leto skončí? Čo bude s nami?

„Harry. A aj keby sa rozdelili. Myslíš, že vzdialenosť hrá v láske veľkú rolu?“ opýtala som sa ho po mojom premýšľaní. Chcela som z neho vytiahnuť, ako si to predstavuje on.

„No.. tak určite dlhodobá vzdialenosť nie je niečo, čo prospieva vzťahu. Ale keď je to naozaj láska..“ nedokončil. Asi prišiel na to, prečo sa ho to pýtam. „Zlatko, ja viem že budeš musieť odísť späť na Slovensko a že ja budem zase koncertovať po celom svete, ale ja ti prisahám, že nech sa deje čokoľvek, vrátim sa za tebou. Vždy.“  Sľúbil. Neverila som tomu. To nebude pár kilometrov. To budú stovky možno tisícky kilometrov. Oprela som sa naspäť o neho a znova som sa zapozerala do filmu. Harry ma objal tak silno, až som si myslela, že ma ani nepustí

I wish 14

Dnes kratšia časť :) prepáčte mi to prosím, ale ja sa cez školský týždeň nestíham ani nadýchnuť :/

„Harold Styles, bude mi potešením byť tvojim dievčaťom.“ Odpovedala som mu na jeho otázku. On podišiel ku mne bližšie, bližšie.. bližšie... až sa nám naše ústa spojili. Bolo to nádherné. Zamilovala som sa do neho. Vedela som to. Vedela som to hneď, keď som ho na tých záchodoch stretla. Bože, nič z toho by sa neudialo, keby som si nepomýlila záchody. Vďaka ti panebože, že si ma tam zaviedol.

Čas nás už tlačil. Museli sme sa veľmi poponáhľať, aby sme stihli do konca filmu prísť do kina akoby nič. No nepodarilo sa nám to. Keď sme prišli späť do kina, Zayn a Daniela tam neboli. Harry zdvihol jeho mobil a vytočil Zayna.

(z pohľadu Harryho)

„Zayn, kde ste?“ spýtal som sa ho, keď konečne zdvihol

„To sa pýtaš ty mňa? Kde ste vy? Hľadali sme vás po celom kine.“ Odpovedal mi  Zayn. Nie naštvane, skôr vydesene.

„Prepáč, prosím ťa, ale chcel som si niečo vyjasniť s Mel. Tak kde teda ste?“ keď som povedal túto vetu, Mel sa na mňa nádherne pozrela. Bolo to krásne.

„No my sme teraz niekde v nejakej čínskej reštike. Povedz Melanie, že jej Daniela odkazuje, aby sa o ňu nebála. Do polnoci bude v hoteli.“

„Okay bro, tak neskôr. Bye.“

Podal som odkaz Melanie. Takže dnešná noc sa pre nás ešte nekončí. YEES!

(Z pohľadu Mel)

Fuuha, takže Daniela sa dostaví až okolo polnoci. Takže to znamená, že mám voľnú izbu. ANO!

„Harry, keďže Dan sa ešte zdrží, nezájdeme ku mne do hotela? Môžeme si pustiť nejaký film na notebooku.“ Navrhla som Harrymu, ktorý bez váhania súhlasil.

Nasadli sme do auta, Harry mi galantne otvoril dvere a keď som nasadla, zavrel.  Autíčko malo dobrú rýchlosť. Harry mal asi rád adrenalín, ako som si všimla. 

I wish 13

 Venované Adrienne :)* ktorá sa šla lyžovať a odomňa chcela, aby tu bola ďalšia časť, kým príde domov :) 

„Povedz mi niečo o sebe, Mel. Čo máš rada? Aké máš zaľuby?“ pospytoval sa Harry.

„Vieš, to je nadlho. Všetko.“ Pousmiala som sa a odpovedala mu.

„To je v poriadku. Práve máme..“ pozrel sa na hodinky. „ešte štyri hodiny a tridsaťsedem minút.“ Vyzeral tak krásne keď to hovoril. Myslela som, že to je naozaj len sen. Krásny sen, ale predsa len sen.

„Ach ty...“ povedala som a začala som mu rozprávať. „No takže. Keď som mala 11, moja mama mi zomrela. Ale mám otca, ktorý je skvelý, stará si výborne o mňa aj moju malú sestričku. Ona má štyri roky, ale nie je ako hocijaké dieťa. Vieš, ona je chorá, vážne chorá. Nechodí ani do škôlky, ale občas mám pocit, že je inteligentnejšia ako hociktoré iné deti. Ja mám 16 rokov, pochádzam zo Slovenska (po tomto sa Harry zatváril, ako keby som vravela o Narnii) Chodím do školy na gymnázium v Košiciach. A záľuby ..hmm.. to bude asi počúvanie vašej hudby, rada nakupujem, chodím von, čítam knihy. Na twitter alebo podobné sociálne siete chodím strašne málo.  A teraz je rad na tebe.“ Keď som dopovedala, bola som strašne zvedavá, čo mi povie on. V časopisoch, na nete a vlastne všade, kde sa dalo som o ňom čítala fakty z prítomnosti. Ale čo jeho minulosť? Zadívala som sa na ňho a on spustil: No, tak ja som mal dobrý život. Mám jednu sestru, staršiu. Mám oboch rodičov, vďakabohu. Moju maminu milujem nadovšetko na svete. Hobby? To je pre mňa určite hudba. Mám rád aj knihy, rád chodím von, potom vystrájam somariny. Som normálny 18-ročný chalan, taký, ako každý iný na svete.“

„Až na to, že máš lepšie vlasy.“ Doplnila som ho a spoločne sme sa zasmiali.

„Harry, smiem otázku?“ spýtala som sa po chvíľke.

„No jasné, pre teba všetko.“ Odpovedal a zadíval sa na mňa.

„Prečo si ma vzal von? Prečo si ma vôbec niekde vzal? Som obyčajné dievča  a hviezdy by nemali chodiť von so svojimi fanúšičkami.“

(Z pohľadu Harryho)

„Nie si obyčajné dievča, Mel. Si to najneobyčajnejšie dievča, aké som kedy videl. A dôvod na to aby som ťa niekam vzal, nemám. Neviem. Ja som to proste chcel urobiť. Hneď ako som ťa prvý krát videl som vedel, že ty si tá osoba, ktorú som hľadal.“ Povedal som jej to. Hovorilo sa mi to ťažšie než čokoľvek na svete, ale musel som. Mel na mňa len tak pozerala. Ja už neviem, čo jej mám povedať.

„Harry, ja nechcem, aby si zo mňa spravil hlupaňu. Toto hovoríš každej, však?!"

Uuuf. Tak toto zabolelo. Ja jej tu vylejem celé svoje srdce a ona mi povie toto? A čo teraz?

„Mel, tak to nie je. Neviem ti to opísať, ale ja ťa neberiem len ako fanúšičku. A možno to osud tak chcel, aby sme sa stretli na tých záchodoch. Možno niekto tam hore chce, aby som bol s tebou. Ja.. Mel, ja.. ĽÚBIM ŤA.

(Z pohľadu Mel)

Pozerala som naň s otvorenými ústami. Ešte že som nemala nič v rukách, lebo by mi určite všetko vypadlo. A čo mám teraz povedať ja? Toto sa mi snívalo v tom najkrajšom sne. Dnes je to realita a ja neviem, čo povedať. Ja.. neviem ako sa to stalo ale povedala som „Aj ja teba...“ Neviem prečo som to povedala, ale proste to zo mňa vyšlo.

Nasledujúce dva a pol hodiny sme chodili po Londýne. Ukázal mi nádherné miesta, o ktorých som kedysi len snívala. Bolo to také nádherné, že to snáď ani nemohla byť pravda. Rozprávali sme sa o každej jednej veci, ktorá nás napadla. Nesprával sa ako žiadna celebrita. Keď bol so mnou, bol to proste Harry. Normálny chalan, žiadna hviezda. No došlo presne na tú tému, ktorou som si nechcela pokaziť deň. Náš deň.

„Mel, ja viem, že nie je najlepšia chvíľa, aby som sa to pýtal, ale.. ty tu asi nezostávaš bývať však?“ spýtal sa ma, keď sme kráčal ruka v ruke parkom.

„Och, prečo to kazíš, Harry?“

„Prepáč mi to, prosím ťa. Ale čo bude so mnou, keď odídeš? Čo bude s nami?“ smutne na mňa pozeral.

„Ja neviem, honey. Prosím ťa, neriešme to. Dnes je 24. Júl, čo znamená že máme ešte mesiac a päť dní do môjho odchodu. Veď uvidíš, stratíš pri mne nervy.“  Snažila som sa to obrátiť na srandu, ale nedarilo sa.

Harry sa len pousmial a vlepil mi bozk na líce. Mohol to byť krásny deň, keby nás netretli žiadni hlúpi novinári. Rozbehli sa za nami, videla som len silné blesky z každej strany.

„Mel, ja.. môžem im potvrdiť náš vzťah, alebo to chceš uchovať v tajnosti?“ pošepol mi Harry, keď sa k nám novinári približovali.

„Harry, my vlastne oficiálne spolu ani nie sme, radšej to ešte nechajme tak. Ledva sme sa spoznali. Povedz im, že som len nejaká tvoja dávna kamarátka, alebo niečo podobné.“

A tak sa aj stalo. Harry povedal pred kamerami, že som jeho bývalá najlepšia priateľka, ktorá ho prišla navštíviť, ale že medzi nami nič nie je. Začali vyzvedať ďalej, ale on ich odmietol. Proste povedal, že nemá čas sa im venovať, pretože ja odchádzam za krátky čas. Odišli sme od nich.

„Ani si nevieš predstaviť, ako ťažko sa mi vravelo o tebe ako o kamarátke.“ Povedal Harry, keď sme novinárov konečne striasli.

„No, mne sa to tiež nepočúvalo najpríjemnejšie, ale, ešte si sa ma nespýtal, či s tebou chcem chodiť. Takže prakticky spolu naozaj nie sme.“

„Takže asi viem, čo odomňa teraz čakáš.“ Postavil sa predo mňa. „Melanie Lesyová, chcela by si so mnou chodiť?“ Bol taký krásny, keď to hovoril.  

I wish 12

Takže :) keďže som sľúbila, že sem pridám cez víkend viac častí, tak tu máte na dnes ešte jednu :) Túto časť chcem venovať Aďke, ktorá strašne chce, aby som premenovala Danielu na Adrianu :) no Aďka, máš smolu, choď na matriku ty :DDDD Takže prajem príjemné čítanie.

P.S. Daniela OSTAVA! :)

Keď Harry vošiel naspäť dnu, Daniela sa ma snažila zvalcovať s otázkami.

„Čo to malo znamenať? Ako sa to stalo? Čo s ním máš? Ako si vybavila, aby ma odviedli k chalanom? Mimochodom, sú perfektní. Tak hovor! Hneď!“

„Daniela, je viac ako jedna hodina, nechce sa mi rozmýšľať, porozprávam ti to zajtra. Mimochodom, zajtra ideme do kina. S nimi. Teda s Harrym a asi so Zaynom, čo ty na to?“ dopovedala som a ešte stále som zasnene pozerala na nebo.

„Blázniš? Ty si opitá alebo čo? To akože fakt pôjdeme s nimi? A určite so Zaynom? Dnes som ho videla naživo. On je taký sladký.“ Daniela neprestávala hovoriť. Ja som ešte stále cítila Harryho objatie. A tá jeho vôňa. Och bože, toto sa mi snáď sníva.

Vošli sme do hotela, zaspali sme v momente, ako sme si ľahli do postele. Stihla som sa akurát navliecť do pyžamy. Tak čakala som hocičo, ale takýto deň ma zabil maximálne.

„Dobré ránko, krásavice.“ Ocko vošiel do našej izby spolu s Anne o pol deviatej ráno. Myslela som, že ho asi zabijem.

„Ahoj, Mel. Ako ste sa vyspinkali v tychto postielkach? Ja skvelo. Čo podnikneme dnes?“ prišla s otázkami malá Anne.

„Neviem, program vymyslite vy s ockom. Ale okolo štvrej poobede sa musíme vrátiť, niečo už s Danielou máme.“ Naznačovala som nenápadne, ako to dokážem len ja a popritom som sa pozrela na Danielu.

„No, tak dnes by sme si mohli pozrieť pamiatky, čo vy na to?“ opýtal sa otec.

„Ako chceš.“ Bolo mi to úplne jedno, čo budem robiť do štvrtej. Hlavné bolo, že dnes ho zase uvidím, zase sa s ním budem môcť rozprávať. Zase sa ho dotknem, uvidím jeho nádherné jamky keď sa usmeje, jeho oči, ach tie jeho oči...

2 hodiny po obede (14.00)

Práve sme stáli pri Big Bene. Otec fotil každý náš krok, neznášala som to. Daniela pózovala so širokým úsmevom na každej fotke spolu s Anne, no ja som sa en priblbo usmievala na každej fotke.

„No oci, mohli by sme už ísť do hotela, je veľa hodín. Potrebujem byť o štvrtej pripravená.“ Náhlila som ho.

„No dobre, tak vy teda s Danielou choďte na autobus, hneď pred hotelom je zastávka, nemali by ste sa stratiť. A my, Anne, sa pôjdeme najesť. Dáme si niečo extra sladké.“ Povedal, ja som sa potešila, a ak som dobre videla, každý bol hneď šťastnejší.

Keď sme s Danielou o tretej konečne vystúpili z autobusu, ponáhľali sme sa do hotela sa upraviť. Nie každý deň chodíme do kina v Londýne s One Direction.  Teda len s dvoma členmi, ale aj to je viac ako dosť.

„Mel, prosím ťa švihni si, je trištvrť na štyri a ja som sa ešte ani nepočesala!“ kričala na mňa Daniela spoza dverí kúpeľne.

Odomkla som jej a podala hrebeň. Zavrela som sa naspäť a potichu som sa chechtala, Danielu div šľak netrafil od nervov. Desať minút pred štvrtou som jej otvorila a povedala, nech si švihne, že chalani už budú dole. Tak sa dievča počesalo, prepúdrovalo, nestihla sa ani sprchnuť a museli sme švihať pred klub. Trocha sme meškali, no chalani tam naozaj stáli. Živí.

„Ahojte, baby. Mysleli sme si už, že neprídete.“ Povedal ako prvý Harry.

„Čaute všetci.“ Zvolal Zayn.

My dve s Danielou sme len jednohlasne povedali: „Ahojte.“ Čo viac sme mali povedať? No, niečo by sa našlo, no nemali sme slov. Snažili sme sa tváriť, že sme v pohode. No na Daniele bolo vidno, ako sa jej strašne klepú ruky a myslím si, že ja som to nezakrývala o nič lepšie.

„Takže, keďže nás milovaný Zayn potrebuje vidieť upírov, tak som kúpil lístky pre nás všetkých na dve či tri časti Twilightu. To by mali byť tak štyri-päť hodín filmu.“ Oznámil Harry a nenápadne na mňa klipol. Fúha, takže päť hodín sama s Harrym Stylesom. To vo mne vyvolávalo zatiaľ nepoznaný pocit.

„Tak sadajte, šoférujem ja.“ Zvolal Harry na všetkých a ukázal na jeho nádherný čierny  Land Rover. Perfektné auto. Ja som sedela vedľa Harryho vpredu a Zayn s Danielou vzadu. Nenápadne po sebe pokukovali. Ani jeden nedokázal zakryť, že ho ten druhý priťahuje. Neskutočne. Ja som sa neustále pozerala na Harryho. Zase bol tak dokonale oblečený s dokonale upravenými vlasmy. Zakaždým, keď som sa snažila tak „nenápadne“ sa pozrieť na Harryho, stretli sa nám pohľady. Cítila som sa ako v siedmom nebi. Zakaždým, keď som chcela niečo povedať Harrymu, som si radšej zakúsla do jazyka, aby som nepovedala blbosť.

Cesta prešla veľmi rýchlo. Keď sme vyšli z auta, Zayn a Daniela vystúpili už spolu chytení za ruky.

„Páni Zayn, ty si teda kanec.“ Podrýpal doňho Harry, no Zayn si z neho nič nerobil, len sa zasmial spolu s Danielou.

O 20 minút sme sedeli všetci spolu v kine. Chalani rozdali pár podpisov, no keď sa konečne zhasli svetlá, nik ich nespoznal a konečne bol pokoj. Posadali sme si tak, že Zayn a Daniela sedeli o dva rady pred nami, aby sme ich s Harrym nenačúvali, no nám to dokonale vyhovovalo, lebo po piatich minútach filmu bol Harry nedočkavý a pýtal sa ma, kedy konečne pôjdeme. Ani neviem ako, zrazu sme sa držali za ruku a spolu sme vychádzali z kina. Bol to ten najkrajší pocit na svete. Mal ohromne jemné ruky, ale to ma nezaujímalo až tak, ako to, že sa červenal. Bola som z neho namäkko. Pozrela som sa na ňho a v hlave mi prebehla len jedna veta : Bože ten chalan je dokonalý!

I wish 11

„Hi.“ Povedal Harry. POČKAŤ!!! HARRY????? Bol to naozaj on. Stál tam opretý o stenu, oblečený presne ako typický Harry. Sako modrej farby, nohavice čiernej, na nohách tenisky. Tak túto situáciu som nevedela opísať.

„Hi.“ Odpovedala som. Srdce mi šlo priam vyskočiť z hrude.

„Prepáč prosím ťa, že som ťa nechal zavolať Johnym, ale vieš. Chalani ma za tebou už nechceli pustiť. Držali ma asi 2 minúty. No tento čas celkom stačil na to, aby som ťa stratil v dave. Tak som teda povedal Johnymu, aby keď budeš odchádzať ťa priviedol sem."  povedal to tak nádherne. Ale nechápala som, čo odo mňa chcel.

„To je v poriadku. Ale, čo potrebuješ odo mňa? Ja som ti predsa nič nespravila.“ Povedala som nechápavo

„No, zabudla si si pri nás pudrenku.“ Povedal a znova sa usmial. Nevedela som odolať jeho jamkám. Vedela som, že sa mu nesmiem pozrieť do očí, aj keď ma to lákalo viac ako hocičo iné.

„Aha, tak to si ma zavolal do tejto prázdnej miestnosti preto, aby si mi dal pudrenku?“

„No, nie tak celkom. Tú pudrenku som ti vzal z tašky, aby som mal zámienku ťa znova vidieť.“ Odpovedal mi. Srdiečko mi poskočilo. Myslela som, že zas odpadnem, ale držala som sa. Zatiaľ.

Keď som neodpovedala, pokračoval: „Vieš, odkedy som ťa uvidel v zrkadle, niečo sa so mnou stalo. Nedokázal som zabudnúť na tvoje oči. Máš ich nádherné.“

„Vďaka, ale stále neviem, čo odo mňa teraz čakáš.“ Sklopila som zrak.

„Nič ti nenapadá?“ zasmial sa. (zase tie jamky)

(z pohľadu Harryho)

Toto dievča ma prekvapovalo každou sekundou viac a viac. Takmer vôbec neodpovedala. Milión dievčat by dalo za takúto situáciu milióny, ale ona sa mi nepozrie ani do očí. Asi som spravil chybu, keď som chalanov neposlúchol.

„Prepáč, ale ja.. musím ísť, kamoška čaká vonku.“ Povedala a jemne sa pousmiala.

„Neboj sa, nečaká. Určite je rada tam, kde je. A ešte jedna vec. Chcel som sa ti ospravedlniť za chalanov. Vieš, mysleli si že si jedna s tých bláznivých fanúšičiek, ktoré sa tvária že umierajú a robia podobné kraviny len preto, aby sa dostali k nám.“ Povedal som jej, keď som už fakt nevedel, čo ďalej.

„To je v poriadku, aj keď som bola neskôr dosť smutná. Vieš, boli ste mojimi idolmi dlhú dobu a keď som si myslela, že sa mi splnil sen, správali ste sa odmerane, ako keby som vám niečo spravila. Ale nevadí. Harry, pozri sa, ja.. možno som trápna, keď tu takto stojím a nič nevravím, ale ja naozaj neviem, čo teraz. Aj keď som o tejto chvíli snívala. Chcela som sa s tebou rozprávať. Ale teraz, keď je to pravda..“ Nedokončila vetu. Konečne po dlhšom čase povedala viac ako len dva slová.

„Myslím, že najlepšie by bolo, keby sme sa aspoň zoznámili. Viem, že ty ma poznáš, ale ja neviem ani len tvoje meno.“ Pousmial som sa.

„Moje meno je Mel, teší ma.“ Konečne sa to stalo! KONEČNE sa mi pozrela do očí a ja do jej. Nechcel som, aby skončila táto chvíľa. Čo teraz? Nemal by som sa do nej buchnúť.

(Z pohľadu Mel)

Neovládla som sa. Musela som sa mu pozrieť do očí. Až po chvíli som zistila, že som spravila asi hroznú chybu a odvrátila som zrak, to isté spravil aj on. Nastalo trápne ticho. Nevedela som, čo povedať a vlastne načo niečo hovoriť? Načo pokaziť chvíľu, aj keď som jej nedokázala uveriť. Takže predo mnou stojí Harry Styles, ktorý si ma sem nechal doviesť a ja tu stojím, potichu, so sklopeným zrakom. Som fakt „báječná“.

„Tak, Mel. Prepáč ak som ťa obťažoval. Myslel som si, že budeš mať nejaký záujem, ale ako vidím, tak nie. Naozaj prepáč, ak tak strašne chceš, choď za kamarátkou.“ Povedal napokon sklamaný sám zo seba. Alebo to bolo zo mňa?

„O tejto chvíli som snívala, Harry Styles. Teraz mám naozaj len tak odísť?“ konečne som sa trocha uvoľnila. Po tejto vete sa tak nádherne usmial, že sa to nedalo opísať slovami. „Jediné, čo potrebujem, je trocha času na predýchanie.“

„Okay, chápem. Tak ja mám taký nápad. Čo takto zajtra zájsť niekam, čo ja viem, do cukrárne?“ navrhol Harry. Ja som od údivu nevedela ani poriadne dýchať.

„To myslíš vážne?“ vypadlo zo mňa.

„Jasné, načo by som to vravel len tak?“ zase ten úsmev.

„No, tak.. fajn. Ale vieš, je tu jeden problém. Ja tu mám priateľku, ktorú nemôžem len tak nechať. Čo  keby si zobral so sebou jedného z chalanov. Najlepšie nezadaného.“ dodala som.

„To nie je taký zlý nápad. No ja som skôr chcel spoznať teba, ale keď to inak nepôjde, tak..“ zmenil sa mu výraz v tvári, no nevedela som ako presne, pretože sklonil hlavu.

„Prepáč, ak ti to prekáža, ale inak to nepôjde. Ale.. mám taký nápad.“ Napadlo ma.

„Aký?“ Zvedavo sa na mňa pozrel.

„No.. čo keby sme šli do kina? Išli by s nami a keď by sa začal film, pozhasínali svetlá, vytratili by sme sa. V kinách by sme našli čo najdlhší film a vrátili by sme sa ku koncu.“ Viem, strelený nápad. Čakala som už len na to, ako sa Harry začne smiať na tom mojom „skvelom“ pláne. No namiesto toho povedal: „No.. tak toto by ma síce asi nikdy nenapadlo, ale nie je to zlý nápad. Spravím hocičo preto, aby som s tebou mohol byť sám.“

Telom mi prešiel mráz. „Okej, tak zajtra sa vidíme?“ aby reč nestála, precedila som.

„Pevne verím. Máme vás prísť vyzdvihnúť? A mám prísť so Zaynom alebo Niallom?“

„No takže. Vyzdvihnúť nás prísť nemusíte, stačí že vyjdete pred klub. My bývame hneď oproti v hoteli. A Vezmi radšej Zayna, tým je Dans priam posadnutá. A okrem toho, už skôr som sa ťa to chcela spýtať, prečo ste vlastne v tomto klube, keď tu ani nespievate?“

 „No vieš, Niallovmu strýkovi tento klub patrí. Občas sem zájdeme. Vieš, sem nechodia tí otravní novinári, je tu celkom fajn. Máme tu už zariadené izby, každý zvlášť.“ Povedal a dodal: „No, takže stretneme sa tu pred klubom o štvrtej? Ja zatiaľ pozriem programy kín, nájdem nejaký film, ktorý bude mať minimálne tri hodiny.“ Zasmial sa.

„Dobre teda, ja už pôjdem. Dan ma bude už čakať. A kde vlastne je?“ ešte že som si na ňu spomenula.

„NO, povedal som Johnymu, aby ju zobral za chalanmi si pokecať, počkaj, poď so mnou za nimi, vezmeš si kamarátku a odprevadím vás.“

„On ju zobral za chalanmi zo skupiny? Tak to jej tam musí byť naozaj dobre, pokiaľ nedopadla tak, ako ja.“ Obaja sme sa smiali.

O 10 minút sme už kráčali s Danielou spolu s Harrym k zadným dverám. Daniela celú cestu nepovedala nič. Vyzerala dosť nechápavo. Bola celá rozklepaná a každým krokom ma drgla do pleca.

„Tak sa teda majte, kočky. Vidíme sa zajtra.“ Povedal Harry na rozlúčku a objal ma. Áno, len mňa. On je fakt veľmi nenápadný chalan. „Už sa neviem dočkať zajtrajška.“ Pošepkal mi do ucha pri objatí. Ja som sa naňho zahanbene pozrela a tiež som dodala: „Tiež sa teším, tak ahoj.“ Keď som cítila jeho ruky na mojom chrbte, celá som sa rozochvela. Už aby bolo zajtra.

I wish 10

No :) tak dnes pre zmenu trochu skôr :) dnes mám v pláne pár vecí, tak by som to sem nestihla pridať :) Dúfam že sa bude páčiť. Ďalej chcem poďakovať za vašu návštevnosť, ste skvelí. Naozaj to píšem veľmi rada a som šťastná, keď mi napíšete, že sa Vám to páči. :) Cez víkend sem pridám po viac častí, teda ak budete chcieť. Zatiaľ vám prajem príjemné čítanie <3

V tom momente som nevedela, čo mám robiť. Srdce sa roztĺklo viac ako hocikedy pred tým. Bože môj, ten chalan. Bol dokonalý. Vlasy mal presne tak, ako na všetkých mojich plagátoch, dokonale upravené, kučeravé. Tak toto buď bol zase jeden s tých mojich snov, alebo sa mi práve splnil sen na záchodoch.

Prebudila som sa. Myslela som si už, že to čo sa stalo bol zase sen.

„Hello baby, how are you?“ povedal hlas. Nádherný hlas. Nezostávalo mi nič iné ako odpovedať. Anglicky.

„I’m okay, but. What’s happened?“

„Oh, guys! She’s fuc*ing perfect!“ skríkol ktosi.

„Zayn, please.“

V momente som sa podvíhala z postele.

„Oh, my, GOD!“ vykríkla som. Okolo mňa stáli piati chalani. Piati najdokonalejší chalani. Chalani z One Direction. Takže to predsa len nebol sen. Bola to skutočnosť. Podišiel ku mne najkrajší z nich. Spoznala som ho hneď ako som ho videla. Takže Harry.

„Ahoj, aj by sme sa ti predstavili, ale ak dobre vidím, poznáš nás.“ Povedal mi potichu Harry po anglicky s tým jeho úsmevom.

„Wait. Please, just a second.“ Zamrmlala som.

„Takže, čo sa to teda stalo?“ opýtala som sa. Nebudem vám za každou vetou písať, že to bolo v angličtine. Myslím že je každému jasné, že keby som povedala čoby len jedno slovo v slovenčine, asi by na mňa pozerali dosť vyhúkane.

„Tak, to by som tiež rád vedel. Harry ťa tu doniesol. Dobre, zavolal jedného z tých nabúchancov z pred vchodu, lebo on je trošinku slabučký.“ Robil si srandu Louis.

„Mlč!“ skríkol Harry na obranu a hneď po ňom skočil. Keď konečne skončili, Harry mi začal vysvetľovať.

„No. Takže. Myslím, že si šla na wecko, ale akosi mám pocit že si si pomýlila  dvere. Vošla si na záchody pre zamestnaných. Kde som bol práve vtedy ja. Začala si si spievať našu pesničku, čo ma dostalo a musel som sa pridať. Ty si ma videla, skríkla si a odpadla.“

„Aha, takže takto sa to stalo. Preboha Harry, hovoríš to, ako keby to bolo všedné stretnutie. No ja mám len jednu otázku. Prečo si ju doniesol sem, keď si ju mohol odviezť hocikam inak?“ uštipačne poznamenal Niall.

„Dobre, je pravda, že si sa mi veľmi zapáčila. Vyzerala si veľmi placho.“ Povedal Harry a neviem prečo, začervenal sa.

„No, ja myslím, že by som mala ísť. Ako vidím, jediný človek, ktorý ma tu celkom chcel bol Harry, ale to je menšina. Ale predsa len, neodídem bez podpisov.“ Povedala som s úsmevom. Snažila som sa zakryť nervozitu a tak trochu aj sklamanie. Myslela som si, že sú to fajn chalani. Ale ako som si všimla, Harry ma tam doniesol len z ľútosti a ostatní ma chceli čo najskôr odpratať preč. Podpísali sa mi.

O 5 minút som vychádzala von. Harry mi ukázal, kde sú dvere a kadiaľ mám ísť, no zrazu ho schmatol jeden s chalanov a ja som rozmýšľala len nad tým, ako čo najskôr nájsť Danielu. Takže toto mal byť ten môj splnený sen? Takto to má skončiť? Zosmutnela som. Predstavovala som si to úplne inak. Keď som konečne našla Danielu, myslela som, že ma zavraždí.

„Kde si preboha bola? Vieš ako som sa bála? Hľadala som ťa na babských weckach, ale nikde som ťa nevedela nájsť.“ Kričala po mne.

„Prepáč mi to, prosím ťa. Ja.. nechcela som.“ Rozmýšľala som, či jej mám povedať môj príbeh. Ale rozhodla som sa, že si to nechám pre seba.

V kabelke som si našla podpisy od všetkých členov skupiny. Na každej bolo napísané len „z lásky venuje“ a podpis. Až na tej od Louisa. Tam stálo: „Pre babu, ktorú k nám doniesol Harry z lásky venuje Louis.“ Zaujímavé. Keď som si skontrolovala, či mám všetky veci, rozhodli sme sa s Dan, že pôjdeme. Aj tak, bolo už pol dvanástej. Takmer polnoc.

Pri východe stál jeden obrovský chlap, ktorý sa ku mne ozval: „Poďte so mnou, prosím Vás.“

„Ale prečo, nič som nespravila!“ odporovala som mu.

„Len poďte.“ Prehovoril na mňa hrubým hlasom. „Vy môžete počkať tu.“ Ukázal na Dan, ktorá v momente skočila. „A ju mám nechať ísť samu? Tak na to zabudnite!“ vykríkla Dan veľmi nahnevane a pustila sa za nami.

„Ale ja som naozaj nič nespravila. Neviem, čo odo mňa chcete!“ bránila som sa. Prešli sme celým klubom, až napokon chlap otvoril dvere na akejsi miestnosti a povedal. „Len tam choďte a čakajte.“

Zavreli sa dvere. Stála som v prázdnej  miestnosti. Nič tam nebolo, len okno a nejaké ďalšie dvere, no nevedela som, kam viedli. Zrazu sa otvorili. 

I wish 9

Prepáčte mi, viem, že dnes trocha pozdejšie ako zvyčajne, ale bola som zaujatá počúvaním Európy 2 :) kto počúval, vie asi prečo :) ANOOOOO! Vyhrali to tam One Direction. ;) Ale teraz už pokračovanie I wish..

Keď som sa o nejaká hodinku a pol zobudila, ešte stále sme leteli. Z takej výšky som nedokázala rozpoznať, kde sme.

„Ehmm.. oci? Ako dlho ešte bude trvať cesta?“ opýtala som sa otca no on neodpovedal. „Ociii.“ Pozrela som sa na ňho. Čo sa dalo čakať, jasné že zaspal. Nikdy nevydržal byť ticho dlhšie ako pol hodinu, keď sa to náhodou stalo, zaspal. Ach.. Ešte som skontrolovala sestričku, no ona tiež spala. Daniela balila akého si chalana. Vyzeralo to celkom vtipne. Ako som si všimla, on nerozprával po slovensky, ale nejakým cudzím jazykom. No čo som si všimla tiež, Daniela nevedela prísť na to, aký je to jazyk. Zasmiala som a znova som sa oprela o operadlo. Cítila som sa strašne nepohodlne. Jediné, čo ma robilo šťastnou bolo, že som vedela že o necelé dve hodinky pristaneme v meste mojich snov. V Londýne.

„O môj bože.“ Vykríkla som, keď sme pristáli na letisku v Londýne. Bol večer. Všetko tak krásne svietilo. Teraz som cítila, že som naozajk šťastná. Bola som v meste mojich snov ľuďmi, ktorých som mala veľmi rada. Vlastne s jedinými ľuďmi, ktorých som mala naozaj rada.

„To je skvelé, som strašne šťastná.“ Prekričala ma Anne.  Pobrali sme si batožinu, zavolali taxík ktorý nás odviezol k hotelu.  K hotelu, ktorý bude našim domovom celé prázdniny, čiže ešte 5 a pol týždňa.

„Pááni, tak toto teda nee.“ Otvárali sa nám babám huby keď sme videli, v ako hoteli ideme spať. V živote som nevidela takýto nádherný hotel. Päťhviezdičkový, fuuu. Tak síce neviem, odkiaľ na toto našetril otec peniaze, ale keď som si pomyslela že niečo vyše mesiaca budem bývať v takomto paláci, bolo to pre mňa.. ani to neviem opísať – bolo to pre mňa že WOW! Ale najkrajšie na celom tom bolo, keď som videla tak nádherne a šťastne sa usmievať Anne. Ešte väčším prekvapením, ako bol hotel zvonku, bola moja izba. Mala som ju spolu s Dan. Bola obrovská, postele vyzerali veľmi pohodlne – omyl – oni boli naozaj ohromne pohodlné.

„Oh bože, vlastná kúpeľňa.“ Zvreskla Daniela. To ju zaujalo asi najviac. Mňa nie. Pre mňa bol na našej  izbe najlepší výhľad. Predstavovala som si, že som možno len pár kilometrov odo mňa sa nachádzajú moji milovaní chlapci. ONE DIRECTION. Ľahla som si na tú dokonalú posteľ a rozmýšľala, čo dnes. Som v Londýne, preboha! Nebudem u predsa spať, hoci som bola unavená. Veľmi. Ale to nič nemenilo na tom, že spať ma nedonúti nikto na svete.

„Dan, ja viem že si unavená z cesty, ale nezašli by sme niekam?“ nenápadne som navrhla.

„A vieš čo, tiež nad tým tuho premýšľam. Ale vieš, bude chvíľku trvať kým sa „nahodím.“

„Okay, tak poďme vyskúšať tú našu novú perfektnú kúpeľňu. Choď prvá, ja zatiaľ zbehnem vedľa k tatinovi opýtať sa, či idú s nami. Aj keď pochybujem.“

O 10 MINUT:

„Dan, preboha, už si konečne? Tatko si ľahol spať spolu s Anne, vraj sa uvidíme až zajtra, povedala som mu, že ideme len poobzerať mesto. Samozrejme sa to nezaobišlo bez kázaní ako: Dávajte si pozor! Pozor na autá! Ale nevadí. Švihni si, ja idem zatiaľ do kupelky k nim vedľa.“ Hovorila som, hovorila, až kým som nezistila že Dan ma absolútne nepočúva.

Zbehla som sa pripraviť. Neviem ako sa mi to podarilo, ale do 10 minút som bole namaľovaná, oblečená, pripravená pártiť až do rána.

Z hotela sme vyšli asi okolo pol desiatej. Nevedeli sme sa rozhodnúť, kam pôjdeme. No, nápad by aj bol, ale keďže sme mali strach z toho, že sa nebudeme vedieť vrátiť, rozhodli sme sa že zájdeme do baru oproti.

„Viem, že sme v hlavnom meste Anglicka, ale priznám sa, nečakala som toľko ľudí. Okay, ide sa na lov chalanov.“ Povedala prekvapene Dan.

„No, ja ti v tom nebudem protirečiť, ale čo už. Tak poď, ideme si to užiť.“ Usmiala som sa a vošla ako prvá. Hudba bola perfektná, chalanov bolo až-až. Vyzeralo to na celkom pekný večer.

„Dans, choď k baru a popýtaj niečo na pitie. Mohli by mi načapovať vineu. Ja zájdem na dámy.“ Naznačila som hlavne mimikou Daniele, pretože vo vnútri bol strašný hluk. No, toto bude zaujímavé, kým nájdem cestu k toaletám.  Ale súrne som sa potrebovala prepúdrovať. Vždy, keď moja pleť zacíti dym, začne sa červenať. V bare bolo dymu viac ako dosť.

Vošla som do prvých dverí, ktoré som videla.

„Hmmmhmmmhmm hmmm.“ Začala som si hmkať prvú pesničku, čo ma napadla. Neskôr zo mňa začali vychádzať aj slová. Začala som si najprv česať vlasy.

„You're insecure,Don't know what for, You're turning heads when you walk through the door..“ spievala som si, no,  keď sa to dalo nazvať spevom. V momente, keď som skončila s touto pasážou a práve som si púdrovala tvár, sa pomaličky začali otvárať dvere a človek, ktorý za nimi stál pokračoval v mojej načatej pesničke: „Don't need make up, to cover up, being the way that you are is enough..“

Bol to chalan. Mal nádherný hlas, niekoho mi pripomínal. Otočila som sa. Tento moment bol pre mňa ..ehmm.. nedokázala som ho opísať. Vo dverách na záchode stál HARRY STYLES.