Anketka

Takže rozhodla som sa že urobím menšiu anketku.Do komentára napíšte svoj typ,čo si myslíte do ktorého z chalanov sa El zamiluje alebo či sa vôbec do niekoho z nich zamiluje alebo bude s niekým iným? Do komentára napíšte buď meno jedného z nich alebo napíšte že si myslíte že nebude ani s jedným :) Dúfam že tu bude čo najviac komentárov :) Takže máte 6 možností tak komentujte,komentujte a ešte raz komentujte čo si myslíte :* :) *Lili*

Hope Dies Last-11.časť

11.časť.Dúfam že sa mi podarí napísať ju trocha dlhšiu.Uvidím aké nápady budem mať :) Takže idem písať :) A nezabudnite do zajtra aspoň jeden komentár :)

Autom sme išli asi tak hodinu.Auto dostal strýko na tú dobu,pokiaľ bude pracovať na tých vykopávkach.Vykopávky boli trocha ďalej za mestom,takže preto tá cesta trvala tak dlho."Už tam konečne budeme"opýtala sa Anna.Anna je ten typ ktorý dlho neposedí,takže táto cesta sa jej už zdala dlhá.Aj ja som taká,ale v tejto chvíli mi je to úplne jedno ako dlho by som tu mala sedieť."Podľa GPS-ky by sme tam mali byť o pár minút.Ešteže existujú takéto moderné zázraky,inak by sme sa asi stratili"poznamenal strýko a usmieval sa.Bolo zjavné že sa na to teší.Verím mu.Je to jeho život.Nie je to len práca ale aj niečo,čo patrí do je života.Je to pre neho veľmi dôležité.Skoro tak ako rodina.A kedže miluje svoju rodinu a vie že som o niečom takom vždy snívala preto ma tu zobral."Tak a sme tu".Od kedy sa An spýtala kedy tam budeme ubehlo možno 5 minút.Takže navigácia asi nesklamala.Strašne sa teším keď už budem mať konečne 18.Aj keď je to ešte ďaleko,viem,že čas letí ako voda a bude to tu veľmi rýchlo.2 mesiace pred narodeninami začnem robiť vodičák a mesiac po osemnástke už budem môcť chodiť na aute sama.Vystúpili sme a pred nami sme uvideli niečo pre mňa neopísateľne krásne.Rozprestierali sa pred nami dosť veľké vykopávky a ja som dostala strach že do konca prázdnin to určite nestihneme.Prišli sme tam o 8 ráno a hneď nás privítal nejaký starší chlap."Zdravím som Josh Williams a som majiteľ týchto pozemkov.Jeden môj veľmi dobrý priateľ mi odporučil vás ako najlepšieho archeológa ktorého pozná.A predpokladám že toto sú vaši asistenti.Teda asistentky.Mladé a cieľavedomé slečny.Teší ma"usmial sa.Zdal sa mi celkom sympatický."Zdravím ja som Michael Donovan a toto je moja neter Elisabetta Sarah de Vico skrátene El a jej najlepšia kamarátka An Samson.Sme radi že vás spoznávame a tešíme sa na prácu na takomto skvelom mieste.Dievčatá práve skončili 2.ročník umeleckej školy ale toto je pre nich perfektná príležitosť nazbierať nejaké skúsenosti o minulosti a objavovať staré kultúry a nové miesta.Bývajú odtiaľ ďaleko a bol ich sen dostať sa do Anglicka a ja som mal príležitosť im to splniť a pre svoju malú neterku spravím všetko čo sa len dá"usmial sa a pritom sa pozrel na mňa a žmurkol.Strašne ma to dojalo."Verím že to pre nich bude veľmi poučné ale aj zábavné.V tejto praxi som už dobrých 30 rokov a za tú dobu som sa naučil obrovské množstvo informácii o živote ďaleko v minulosti ale stále nie je toľko veľa informácii o minulosti aby som sa nemohol naučiť stále niečo nové.Rozlúštil som už veľa záhad ale toto riešim už 3 roky ale nedarí sa mi.Preto som si na pomoc zavolal ďalšieho skúseného archeológa s nejakými asistentmi a zavolal som si na pomoc aj môjho syna,ktorý sa stane tiež archeológom keď dokončí školu.Má ešte len 18 takže ja len pevne dúfam že bude úspešný a bude ho to hlavne baviť.Vy ste tu prišli medzi prvými,môj syn príde o nejakú hodinku a ostatný ľudia ktorý tu prídu pracovať ako kopači a také tie vedľajšie úlohy prídu až o 10.Preto počkáme môjho syna a kým prídu pracovníci poukazujem vám to tu celé"celý čas sa usmieval.Hm som zvedavá na jeho syna.Možno bude pekný a aj keď nie aspoň sympatický.Kým sme čakali na Kyla (Kajla) pozval nás Pán Williams do svojho stanu.Takého veľkého vojenského kde mal vnútri pár stoličiek a stôl s jedlom a pitím."Takže dáte si kávu alebo čaj alebo len čistú vodu?"opýtal sa nás kým si nalieval kávu."Nie ďakujem,kávu som mala ráno ale tú vodu si dám"usmiala som sa."Tak ja to isté"povedala An."Mne môžete dať kávu ja som ráno nestihol"povedal strýko."Prosím len mi tykajte,všetci.Som síce starý,ale necítim sa tak a mám rád ak spolupracujem s ľuďmi ktorí nie sú príliš formálny.Ak vám to teda nevadí"opýtal sa Pán Williams."Nie pravdaže mi to nevadí.Takže ja som Michael"povedal strýko a vystrel pred seba ruku aby si s ním potykal."Ja som Josh"usmial sa a podal strýkovi ruku.Potom podišiel ku mne."Ja som Josh"a nastavil predo mňa ruku.Bola som nervózna predsa len to bol starší pán."Neboj sa,viem že som pre teba starý dedko,ale bude to pre mňa príjemnejšie"usmial sa a trocha ku mne priblížil ruku.Akoby čítal myšlienky."Tak fajn,ja som Elisabetta ale volajte ma ako chcete.El,Elis,Sarah,ako vás napadne"usmiala som sa.
Strýko s Joshom už dopili kávu a do stanu vošiel na prvý pohľad celkom sympatický mladý chalan,ktorý mohol mať asi 18,tak som tipovala že to bude Kyle."Ahoj,ja som Kyle a vy musíte byť ten slávny archeológ Michael.Počul som o vás snáď z celého sveta.Rád vás spoznávam"podal strýkovi ruku a medzi tým si stihol všimnúť mňa a An."Eh ďakujem som rád že si o mne počul.Ale prosím tikaj mi,nie som taký starý,alebo áno El?"opýtal sa ma strýko."Hm?Nie strýko jasné že nie si starý len sa blížiš k okrúhlej štyridsiatke"robila som si z neho srandu a Kyla som si nevšímala."No Kyle,vidíš?Moja vlastná neter ktorá o sebe hovorí  že ma ľúbi ma takto prirovnáva k starcovi.No nechám to tak.Kyle toto je moja neter a asistentka El a jej najlepšia kamarátka a moja druhá asistentka An.Dúfam že si budete rozumieť,oni sú len o rok mladšie ako Urobila som krok vpred a natiahla ruku."Ahoj Kyle,som Elisabetta Sarah de Vico.Volaj ma ako chceš.El,Elis,Sarah alebo ako chceš"usmiala som sa."teší ma Elis"povedal a podal mi ruku a krásne sa usmial.Podišiel k An a v jej prípade začal prvý on.Stále sa usmieval a videla som e An je nervózna.Nerada sa zoznamuje s novými ľuďmi,je veľmi hanblivá,ale dúfam že sa to zlepší."Ahoj som Kyle a ty si?"opýtal sa jej."J-ja s-som An"trocha sa zakoktala a ja som jej jemne a nenápadne buchla lakťom do ruky.Pozrela sa na mňa a mala zúfali výraz.Takže je po zoznámení a ja ju môžem vyslobodiť."An poď so mnou na chvíľu von.Potrebujem ísť na vzduch"usmiala som sa na ňu.Vyšli sme von a ona mi ústami naznačila "ďakujem",usmiala sa a veľmi nečakane ma objala."Wow a to bolo za čo?"potláčala som smiech."Len tak,pretože si fakt kamarátka a vždy ma pred takýmito momentmi zachrániš"usmiala sa a videla som že potláčala slzy.Chvíľu sme tam ešte stáli a plné novej energie sme vošli do stanu a ja som vyhlásila"A môže sa začať prehliadka".

vykopávky

Josh

vojenský stan

Kyle

Nezabudnite komentár a chcem vám pripomenúť že kedže sú už v Londýne blíži sa jedno dôležité stretnutie.Prezradím vám len to,že to bude buď v ďalšej časti alebo v najbližších častiach.Chcem to stihnúť aspoň do konca týždňa :) :* :) *Lili* 

Hope Dies Last-10.časť

Tákže je tu 10. časť a ja som rada že to aspoň niekto číta.Prepčte že tak dlho nebolo ale tento víkend bol náročný.Sesternica mala prvé sväté prijímanie a ja som bola u babky trocha jej pomôcť a vrátila som sa až dnes.Rovno od babky som išla do školy.Takže nezabudnite dohodu že ak tu zajtra nebude komentár nebude ďalšia časť :) *Lili* :**

Akurát keď sme si s Annou popozerali kde čo je v kuchyni,objavil sa strýko s tým že urobí večeru.Urobil úplne jednoduchú a ľahkú večeru.Uvaril cestoviny so syrovou omáčkou,kukuricou,šunkou,šampiónmi a na vrchešte posipal postrúhaný syr.Bolo to vážne vinikajúce a zjedla som asi pol hrnca a to len sama a jedna polka hrnca zostala dvomľudom.No čo som zákerná,ale bola som po tom lete hladná."Strýko,bolo to vinikajúce ale teraz idem rýchlo na pár minút do sprchy a idem si ľahnúť.Predsa len je už veľa hodín a jasom po tom lete taka unavená že zaspím hneď ako si ľahnem do postele"povedala som mu a usmiala sa.S Annou sa začali rehotať."No to ti tak veríme že na pár minút do sprchy.Ty keď povieš na pár minút myslíš pár hodín"poznamenal strýko a Anna len prikyvovala."No to je možné,ale kedže som vážne unavená tak keď hovorím pár minút,myslím pár minút"vyplazila som im jazyk a vybehla do izby.Zobrala som si na pyžamo dres slovenského hokejového tímu s číslom 38,ktorý som si kúpila ešte keď žil Paľko Demitra a ja som ho strašne obdivovala.Bol to môj naobľúbenejší slovenský hokejista,preto som bola aj na štadióne keď ho zaradili do siene slávy Slovenského hokeja.Ocko vybavil lístky od jedného kamaráta ktorý má niečo spoločné s hokejom.Boli sme tam celá rodina.Ja,ocko,mama,Tom s Andre a Anna s rodičmi.Zobrala som teda dres,zavrela svoju izbu a vošla do kúpelne.Vošla som do srchy a pustila si teplú vodu.Takú letnú aby mi preskakovala teplota raz na studenú a raz na teplú.Umyla som si vlasy umyla sa a vyšla zo sprchy.Vlasy som si zabalila do uteráka a obliekla pyžamo.Vyšla som s kúpelne a do niekoho narazila."Bože vieš ako som sa ťa zľakla?Keď to budeš robiť celé prázniny tak asi dostanem infark.Snáď by si nechcel zabiť vlastnú rodinu?"smiala som sa mu."To by mi ani nenapadlo El a tentokrát si mala pravdu.Bola si tam len necelých 10 minút.Gratulujem"smial sa mi."No ha-ha.Keď sa tak dlho sprchujem aspoň vieš že som čistá.A koľko sa sprchuješ ty?3 minúty?"tromfla som ho."No fajn vzdávam sa.Pokračoval by som ale nechcem sa s tebou hádať."To s tebou naschvál zdôrazil,pretože chcel povedať,že by aj tak vyhral a ja proti nemu nemám šancu.No nič.Vošla som do izby,pretrela si vlasy uterákom,prestrela som si ho na vankúš,rozčesala vlasy a pobrala sa spať.Na noc som si pustila rádio a o pár minút som už bola v nádhernej ríši snov.V čom to je že si žiaden sen nepamätám?Len občas saku mne zakradne nejaký ten sen ako napríklad ten s twilight a s pumou.
Ráno:
Kvôli strýkovi som musela vstať o 6 pretože aj keď máme prácu blízko,povedal že odchádzame o 7 aby sme si to tam stihli poprezerať.Rýchlo som sa umyla,učesala,nemala som čas ani si vyžehliť vlasy.Obliekla som sa do niečoho moderného no zároveň do niečoho s čím môžem liezť po hline a všeličom čo tam bude.Dala som si zelené tielko s tváričkou,obyčajné krémové kraťasy,basseballovú mikinu,tenisky a slnečné okuliare.Naraňajkovala som sa croissant s džemom a strýko urobil kávu a mohli sme vyraziť.

Prepáčte ale menšia zmena plánu.Elis bude od teraz v mojej predstave vyzerať takto,pretože je to herečka,takže mám k dispozícii viac fotiek a aj preto,lebo toto dievča je veľmi pekné a jej výzor sa mi hodí k povahe akú si predstavujem Elis.Nevinnú,drobnú za to záhadnú brunetku s veľkými očami :) Takže tu máte fotky a 10.časť príbehu Pa :** *Lili*

El

večera

raňajky

dres 

oblečenie do práce.

Slovensko:Kanada 4:3

Ľudia mi sme dnes po šiestich rokoch vyhrali zápas v ľadovom hokeji proti Kanade.Nevedela som tomu uveriť.Keď dali posledný štvrtý gól chcelo sa mi kričať,len škoda že som bola na ulici.Bartovič si dokonca zlomil hokejku.Na konci tretej tretiny dva presilovky za sebou a vďaka tomu sme vyhrali.Komentátori už hovorili že to vyzerá na desať minútové predĺženie lebo bolo 3:3 ale naši dali štvrtý gól pár minút pred koncom a potom im stačilo len udržiavať aby nám nedali gól ale oni bojovali ďalej.Skončilo sa to 4:3 a po tých dlhých šiestich rokoch sme vyhrali nad Kanadou.Slovensko je proste najlepšie.Prepáčte,viem že to nemá nič s 1D ale som taká šťastná že som to tu musela dať.Naši chalani sú najlepší. *Lili* :***

Hope Dies Last-9.časť

Podo mnou sa rozprestieral nádherný nočný vysvietený Londýn.Nič krajšie som ešte nevidela.Keď si predstavím že tu strávim len mesiac a pol,čo je pre mňa na toto všetko strašne málo,ma desí.Ale dostala som sa sem aspoň na na dlhšiu dobu ako keby som sem išla s ockom,za čo vďačím len a len strýkovi.Úplne ma tým zarazil keď mi to oznámil.Keď sme pristáli,šli sme si na terminál po batožinu a vybrali sme sa do nočného Londýna.Bolo v celku teplo,ale predsa len trochu pofukovalo.Cez deň bude možno teplo."Tak čo ako sa vám zatiaľ páči Londýn dievčatá?"usmial sa na nás strýko milo."Robíš si srandu?Je to to najlepšie čo si pre nás mohol urobiť.Mám ťa za to ešte viac rada ako som mala pred tým a to je už čo povedať,pretože už pred tým som ťa zbožňovala a obdivovala som tvoju prácu.Som neskutočne šťastná a strašne sa teším že budem pátrať históriou.Minulosť teš sa na troch najlepších architektov na svete"smiala som sa a Anna so strýkom zo mňa dostali záchvat smiechu.Okoloidúci sa na nás pozerali ako na bláznov,ale nám to vôbec nevadilo.Strýko mal väčšiu cestovnú tašku kde mal všetky svoje veci.Oproti mne s Annou s našimi mega kuframi a ešte plus s príručnými batohmi vyzeral ako keby sem šiel na týždeň a nie na mesiac a pol.No nevadí ale tá taška vyzerala ako taká pravá taká pre takých dobrodruhov čo pátrajú po minulosti ako Indiana Jones alebo Múmia sa vracia.Strýko odchytil taxík a my sme sa mali odviezť do nášho nového prechodného domova,ktorý nám poskytli strýkovi zamestnávatelia,teda teraz už aj naši.Keď sme dorazili,už z vonku bolo vidno že je to luxusná štvrť,takže predpokladám že ani byt nebude na zahodenie.Prišli sme na druhé poschodie ktoré bolo zároveň aj tretie pretože ako som sa dozvedela sú to dvojposchodové byty.Prišli sme k dverám ktoré boli tiež veľmi luxusné a vošli sme dnu.Vošli sme do chodby,kde sme sa vyzuli a obzerali sa dookola.Na chodbe boli schody ktoré viedli na poschodie,malí stolík s taburetkou,pár skriniek a akvárium.Ďalej tam boli ešte nejaké nepodstatné maličkosti.S našimi obrovskými kuframi sme sa vytrepali hore,kde boli štyri dvere.Dve boli pri sebe na rohu a tretie a štvrté boli oproti,len nie úplne pri sebe,boli oproti.So strýkom sme vošli do prvých dverí kde bola moderne zariadená kúpelňa,ladená do fialova.Dvere sme zatvorili a pobrali sa do izieb.Hneď ako sme otvorili prvú,strýko povedal že je jeho a rozvalil sa na posteľ.Bola ladená do tmava,manželská posteľ a pekné žalúzie.Zavreli sme dvere a nechali sme samého.Vošli sme do dverí pri kúpeľni a keď som zbadala oranžovú farbu,chcela som odtiaľ čo najrýchlejšie zmiznúť."Tak Anna,táto izba je tvoja.Odmietam v tejto izbe zostať 5 minút nie to ešte mesiac a pol.Maj sa.Čo to hovorím?Poď so mnou pozrieť moju izbu"škerila som sa na ňu."Tak fajn poď obzrieme to"vyškierala sa na mňa tiež,nechala kufor kufrom,batoh hodila na posteľ,zavrela za sebou svoje dvere a už sme šli ku mne.Otvorili sme dvere a zostala som stáť s otvorenými ústami.Tá izba bola úžasná.Farba ladená jemne maslovej farby,manželská posteľ,jedna stena šikmá.Vždy sa mi to páčilo.Bola obrovská.Na zadnej stene bola veľká drevená stavaná skriňa s posuvnými dverami a zrkadlom.Rovnakú mala v izbe Anna.Zišli sme dole a zamierili do prvej miestnosti ktorú sme uvideli."Anna aha to je obývačka.Je úžasná"pozerala som ako vyoraná myš.Tá obývačka bola strašne cool a moderná."Wow"bola reakcia Anny.Rýchlo sme si ju poobzerali a zamierili sme myslím že ku kuchyni.Aj tá bola v podstate moderná ale na obývačku nemala.Myslím že to je k nášmu novému bývaniu všetko.Strašne sa nám tu páči a tešíme sa že v tomto úžasnom byte zostaneme do konca prázdnin.Na konci Augusta mi to tu bude chýbať.




Takže prepáčte že taká krátka ale veľa hodín a v tejto časti som chcela len tak v skratke opísať ako si predstavujem ich nové prechodné bývanie.Takže dnes len tak nudne ale tešte sa zajtra jubilejná desiata časť :D:D:D *Lili* Papa :**

Annine dve do izby

Chodba+schody

Elina izba

kuchyňa

kúpeľňa

Indiana Jones

strýkove a Eline dvere(Eline tie bližšie)

dvere dokúpeľne

strýkova izba

Múmia sa vracia

Obývačka

skriňa

strýkova taška

Annina izba

Hope Dies Last-8.časť

."No a teraz sa k slovu dostávam ja rodinka"ozval sa strýko."Chcel by som sa niečo tuto El a An niečo dôležité opýtať"nachvíľu sa odmlčal a chcel pokračovať v rozprávaní."El povedal som tvojmu otcovi aby ti povedal že do Londýna ísť nemôžeš"chcel pokračovať ale skočila som mu do reči."Ja o tom viem,večer som vás počula,ale prečo?"bola som naštvaná."Keby si ma toľko neprerušovala,dostal by som sa k vysvetleniu"uškrnul sa na mňa.Bola som naštvaná ale pravdu povedať aj zvedavá tak som stíchla."Ide o to že som vážne chcel stráviť nejaký čas s rodinou,ale niečo mi prekazilo plány.Dostal som ponuku pozorovať kostry ktoré boli vykopané na vykopavkách a mám si nájsť pár asistentov,ktorý mi budú pomáhať a budú aj dobre platený"usmieval sa."No super,skazíš nám výlet do Londýna a ešte nám aj oznámiš že odchádzaš.Lepšie to už ani byť nemôže"tlačili sa mi slzy do očí ale potlačila som ich.Nie som malé decko."Ver mi že to bude lepšie"usmial sa a pokračoval"zrejme ti to nedochádza ale povedal som že si mám nájsť asistentov a tí asistenti,vlastne asistentky budeš ty s Annou a bude to v Londýne do konca letných prázdnin.Ak nestihnem zistiť kto boli tí ľudia,čo robili,kde žili,ja zostanem tam a ty s Annou pôjdete domov.V práci budeme od od ôsmej ráno do jednej poobede a ostatok času + víkendy máte voľné.Všetko som už vybavil s Anninými a tvojimi rodičmi a súhlasili.Teraz stačí už len váš súhlas"uškŕňal sa na nás a ja som jedným očkom hodila po Anne.Bola na tom rovnako ako ja.Stratila dych,vyvalila oči,otvorila ústa a nevedela zo seba vydať ani hlások.Asi po minúte mi dochádzal kyslík,tak som sa zhlboka nadýchla a tým som sa vrátila k zmyslom.Rýchlosťou svetla som sa postavila zo stoličky a priskočila k strýkovi a od šťastia som ho chcela zadusiť."Jasné že súhlasíme.Je to to najlepšie čo si pre nás mohol urobiť.Anna vieš čo to znamená?To ti poviem neskôr.Je to naše tajomstvo ale asi vieš o čom rozprávam"stále som bola zavesená na strýkovi a Anna mi len pokrútila hlavou,pretože tomu všetkému nevedela uveriť.Ani ja tomu nemôžem uveriť.Idem na mesiac a pol do Londýna.Odlietame už zajtra večer.Som s toho vedľa."Tak ja sa idem pobaliť a poobede pôjdeme aj k Anne aby sa pobalila.Už sa nemôžem dočkať zajtrajška.Ľúbim vás všetkých"a posla som im vzdušnú pusu.Vybehla som s Annou hore a vybrala s pod postele velikánsky kufor a maličký príručný batôžtek.Hľadala som všetko ale nemohla som zabudnúť na moje najobľúbenejšie letné mini šaty a moje obľúbené plavky ktoré sú asi tri a mnoho ďalších vecí.Keby som ich mala všetky menovať tak píšem asi tri dni.No nakoniec som už mala všetko potrebné zbalené,ale vyskytol sa problém."An ako do čerta zapnem ten prekliaty zips na kufri?"pýtala som sa Anne celá zúfalá.Ona sa na mne začala rehotať."No tak si naňho sadni a ja ti ho zapnem"povedala mi a ja som hneď urobila čo odo mňa chcela."Bože El si strašná vyžla.Ani ten kufor neviem zapnúť.Tak sa vymeníme ja sadnem a ty zapínaš"usmiala sa.Sadla si na kufor a ja som začala zapínať."No s tebou to nie je o nič ľahšie"smiala som sa.Konečne sme ho zapli a už nás mama volala na obed.Mali sme boloňské špagety,moje najobľúbenejšie jedlo.Najedli sme sa poďakovali a už sme sa s Annou obliekali a išli k nej domov.Jej rodičia nás privítali veľmi milo.Veľmi sympatický ľudia.Čo viem od Anny tak sa nikdy nehádajú a sú spolu šťastný.Pobalila si taktiež 3 plavky a nádherné letné šaty ktoré sa mi strašne páčili a určite mi ich musí požičať.Ona sa mi len vysmiala.Zobrali sme jej kufor,rozlúčili sa s jej rodičmi a už sme upaľovali ku mne na večeru a spať.Zajtra je náš deň D.Došli sme domov a už nás čakala večera.Palacinky na slano.To je strašne dobré.Milujem ich.Najedli sme sa a išli sme spať.Síce bolo len 19:00.Tak sme sa na zajtra tešili že sme nemohli inak.Do pol hodiny sme zaspali ale mali sme aj následky.Ráno sme vstali o 4 ráno a už sme nevedeli spať,tak sme skočili do sprchy,samozrejme nie spolu.Išla najprv Anna a ja som sa rozhodla že keď je tak skoro dám si svoj obľúbený horúci kúpeľ s vonnými sviečkami.Napúšťala som si vaňu,zapálila sviečky,vyzliekla sa a ľahla si do upokojujúceho horúceho kúpeľa s penou.Strávila som tam asi hodinu a kedže Anna tam bola pol hodinu tak teraz by malo byť pol 6 a už pomaly vychádzam z vane.Obliekla som si župan a vyšla z kúpelne."To ti teda trvalo,ale neva aj tak je málo hodín.Čo povieš na to keby sme sa len tak pre srandu králikov začali maľovať?Bude sranda možno s toho vznikne niečo pekné"chichotala sa Anna."Súhlasím ale ty maľuješ mňa a ja teba.Súhlas?"opýtala som sa."Tak fajn možno to fakt bude dobré"smiala sa Anna.Tak sme sa začali maľovať.Asi 20 krát sme sa odmaľovávali a znova maľovali.Nakoniec keď už bolo asi 7 hodín sme boli perfektne namaľované a rozhodli sme sa že rodinke urobíme raňajky a potom si vyberieme niečo pekné na oblečenie,ale hlavne niečo pohodlné do lietadla.S Annou sme si urobili len ovocné misy a ostatným sme urobili obložený tanier s pečivom.My sme sa najedli,nahádzali sme riad do umývačky,naliali si kávu a čakali kým všetci vstanú.Asi okolo ôsmej sa začali všetci prebúdzať a boli prekvapený že sme my dve hore a ešte viac ich prekvapilo keď sme im povedali,že sme hore už od štvrtej.Najedli sa,my sme upratali a šli sme si nájsť niečo sa seba.Bolo síce leto ale dnes bolo trocha chladno tak sme sa prispôsobili(uvidíte na fotke).Klop,klop.Niekto nám zaklopal a mi sme naraz povedali "ďalej".Vošiel strýko a oznámil nám."Dievčatá,presunuli nám let a neodlietame o 21:00 ale o 19:00 tak sa nachystajte.Usmial sa a odišiel.Celý deň sme preležali v posteli.Od vzrušenia sme nevedeli čo máme robiť.Bolo 17:00 keď po nás prišiel strýko že nás ocko nesie na letisko a máme už ísť.Vybehli sme z postele rýchlosťou blesku,zobrali kufre a už sme upaľovali k autu.O 5 minút sme už sedeli v aute rozlúčený s celou rodinou a mierili k letisku.Konečne sme tu.Letisko Košice.Je 19:00 a my sedíme v lietadle a mne sa poriadne zatvárajú oči.Kedže nám už letuška dala všetky pokyny a lietadlo už bolo vo vzduchu 15 minút,letuška oznámila že sa môžme odopnúť.Odopla om sa a chcela zaspať.Niekto ma začal budiť."El pozri už sme tu,pozri na tú krásu"kričala po mne Anna a vyzerala šťastne.Počkať,už sme tu?To som spala tak dlho?Pozrela som sa von oknom a nevedela som uveriť toľkej kráse.Podo mnou sa rozprestieral nádherný nočný vysvietený Londýn.

oblečenie dievčat keď išli na letisko

ako boli namaľované

Annine minišaty

nočný Londýn

Elisin kufor

letisko

špagety

palacinky na slano

Anna plavky 1

El plavky 1

Anna plavky 2

Anna plavky 3

Elin príručný batoh

raňajky dievčat

raňajky ostatných

Anniný rodičia

El plavky 2

El plavky 3

El minišaty

Takže konečne sme v Londýne.Dúfam že sa páči a že vám nevadia toľko fotiek ale ja si to proste takto lepšie predstavujem keď mám fotky.Dúfam že sa páči.Odo mňa všetko pa :** *Lili*

Hope Dies Last-7.časť

"Dobre počula som že si počúvala One direction?Povedz že som počula dobre"."Dobre,dobre.Počula si to presne.Ja viem čo si o nich ľudia myslia,ale ja si nemôžem pomôcť mne sa tak strašne páči Zaynov hlas.A všetky hlasy a všetky pesničky ale jeho hlas najviac"povedala mi a tvárila sa pri tom horzne,pretože sa bála čo na to poviem keď som to teraz zistila.Ona sa asi zbláznila."Ako si môžeš myslieť niečo také?Ostatný ma nezaujímajú ale ja tú skupinu milujem a najviac milujem More Than This.Milujem ich a preto som dnes chcela vybaviť u ocka aby nás zobral zo sebou do Londýna pretože tam má dostať nejakú cenu.Povedal že o tom porozmýšľa a odpoveď mi povie pri raňajkách"Anna na mňa začala neveriacky pozerať a asi po minúte ticha sa na mňa vrhla."El ty si úžasná.Keď to tvoj ocko dovolí,ty mi splníš môj tajný sen"vešala sa na mňa Anna a už ma pomaly dusila.Konečne ma pustila a ja som počula kroky a nakoniec aj hlasy.Ukázala som Anne nech je ticho a počúvala."Francesco prosím,urob to pre mňa.Povedz jej že tam s tebou proste nemôže ísť,že je to nevhodné,alebo niečo také.Prosím urob to pre mňa a ja vám to na raňajkách vysvetlím"hovoril ujo Michael.Ale prečo nechce aby som s ockom išla do Londýna?Je to môj sen,nemôže mi ho pokaziť.Do kelu prečo mi to robí? Rozplakala som sa.Ešte že som bola Anne otočená chrbtom.Nechcem aby vedela že plačem aby sa netrápila.Ale oops.To sa môže stať len mne.Keď niečo chcem nepodarí sa to.A keď niečo chcem skryť,prevalím to nejakou nehodou sama.Teraz som nechala ujsť jeden tichý vzlyk a teraz len dúfať že to Anna nepočula.Našťastie nepočula pretože hneď ako strýko a ocko dokončili rozhovor,nasadila si slúchadlá a tuším že som v tom mesačnom svite zazrela ako sa jej lesknú oči od sĺz.Vedela som prečo a mne bolo ešte viac hrozne.Ocko ma nevezme kvôli strýkovi do Londýna a ja ešte neviem utešiť ani moju najlepšiu kamarátku.Cítim sa na dne.V noci sa mi snívali zvláštne veci.Snívalo sa mi že idem po lúke plnej nádherných rozkvitnutých kvetov uprostred lesa,ako to bolo v Twilight 1 :) dokonca tam bol aj Edward a ja som bola Bella.Potom sa všetko zmenilo.Zrazu som to bola ja a bola som niekde v tmavom a veľmi strašidelnom lese,kde som sa veľmi bála.Len som sa krútila okolo a nevedela kam mám ísť,keď sa na mňa vrhla hrozná puma a roztrhala ma na kúsky.S krikom som otvorila oči a ešte aj po prebudení som cítila tú bolesť keď som umierala a keď ma tá šelma trhala.Strašne ma to bolelo zvíjala som sa na posteli od bolesti až sa Anna zobudila.Pýtala sa ma niečo až kričala ale ja som ju kvôli ukrutnej bolesti nepočula.Zavolala mojich rodičov.Zrazu som pocítila niečo hrozne ľadové.Hneď ma to prebralo a bolesť ustupovala."Č-čo sa stalo?"opýtala som sa mierne dezorientovanie."Neviem prebrala si sa a niečo si kričala.Potom si sa začala hádzať po posteli a vzlykala ako keby od bolesti,tak som rýchlo zavolala tvojich rodičov.Otec ti chytil čelo a bola si celá horúca a ako keby v tranze.Triasla si sa plakala vzlykala ale neotvárala si oči,tak ťa hodil pod ľadovú vodu"vysvetlila mi Anna."Aha tak pardon za vyrušenie,je mi už fajn,bol to len sen"usmiala som sa na nich osušila vlasy,prezliekla sa a pobrala sa naspäť do postele ešte spať.Po takomto sne mám chuť spať až do večera.No nemôžem.Po prvé som už nevedela zaspať,tak som si išla urobiť do kuchyne kávu,sadla som si na gauč a len tak pozerala do steny.A po druhé na raňajkách sa dozviem prečo strýko povedal ockovi aby ma nezobral do Londýna.Každý ešte spal,bolo 5 hodín ráno a ja som nevedela čo mám robiť už som spať nevedela,studená sprcha a káva ma úplne prebrali ale nechcelo sa mi absolútne počuť nejaké hlasy,čo je napríklad televízia,rádia,ľudia,všetko čo vydáva zvuk.Tak som len sedela a čakala kým príde prvý prebudený obyvateľ domu.Čakala a sedela som tam asi tak 5 až 6 hodín keď ku mne dorazili skoro na chlp rovnako všetci."Ahojte,ako ste sa vyspali?"opýtala som sa ich."No vzhľadom na to čo sa dialo včera,vyzeráš nejak sviežo Elis"nezabudol poznamenať ocko."Oci,musíš to rozoberať?"opýtala som sa dosť otrávene.Nechcela som aby sa ma každý vypytoval čo sa stalo a či som v poriadku a podobné somariny."El a čo sa ti stalo?"sadol si ku mne Tom a začal sa ako môj veľký brat vypytovať tie otázky ktoré som vážne potrebovať nepočula."Niekedy vám to poviem ale nie teraz.Nemám na to náladu,prosím pochopte ma"smutne som sa na nich usmiala a kým sme sa tam takto rozprávali mama stihla urobiť raňajky.Už som čakala kedy nastane vyrieknutie toho otrasného slova "NIE".Začali sme raňajkovať a ocko sa pustil do rozprávania."Vieš Elis,to čo si sa ma minule pýtala"neisto sa pozrel na strýka aby to nikto nevidel,ale ja vidím všetko.Strýko len prikývol a ocko pokračoval."Myslím že by nebolo veľmi vhodné aby si tam so mnou šla.Nudilo by ťa to tam.Boli by sme tam na
 z toho pol dňa je to odovzdávanie kde by si samozrejme išla so mnou takže by si si Londýn ani neužila.Prosím prepáč mi to"tváril sa tak smutne vedela som,že ho to mrzí."To nevadí ocko,ja to prežijem"usmiala som sa."No a teraz sa k slovu dostávam ja rodinka"ozval sa strýko."Chcel by som niečo tuto El a An niečo dôležité opýtať"nachvíľu sa odmlčal a chcel pokračovať v rozprávaní.

prvá časť sna

druhá tá zlá časť sna

Tak máte tu ďalšiu časť môjho obľúbeného príbehu.Proste ho milujem.Ale nie je to o mne čo cítim k tomuto príbehu ja ale čo cítite vy.Prosím.A nezabudnite na dohodu do zajtra tu musí byť aspoň jeden komentár.Jeden komentár stačí a bude ďalšia časť zajtra.Ľúbim vás *Lili* :***